Existencia boha, zábavná rozprávka

Ako je potom možné, že ľudia veria v existenciu niečoho, čo nikdy nevideli, nepočuli a nedokážu ani vysvetliť. Niektorí ľudia tvrdia, že prítomnosť Boha cítia, alebo cítili v istých okamžikoch. Na to sa dá povedať len jedna vec, keď si dáte slušnú dávku halucinogénov, tak zážitok stretnutia z Bohom máte zaručený. Ale len vo vašom vedomí, či podvedomí.

Dlhé desaťročia sa venujem chovu zvierat, chovám viac ako 400 druhov živočíchov. Vidím na tých tvoroch ako prebiehala evolúcia, ako z jedného druhu primáta vznikal iný primát, ako zo šeliem vznikali iné druhy, poddruhy. Ako sa tisícročia vyvíjali. Tie podobnosti sú tam vždy prítomné. Stretávam sa ale s ľuďmi, ktorí ma presviedčajú, o opaku. Odvolávajú sa na Boha, Noemovu archu a iné mystické príbehy. Už len bežné zamyslenie mi nedá uveriť tomu, logika - rozum jednoducho nepustí aj keby som chcel.

Oveľa viac ma zaráža fakt, že obrovská masa v spoločnosti týmto veciam verí. A zároveň si nechcú pripustiť, že je aj iný pohľad na svet. Rozumiem tomu, ak niekto verí v entitu, ktorá ovláda vesmír, vyššiu moc, Boha, anjelov... Je jedno ako si ho, či ono nazveme. Má to logické zdôvodnenie. Totiž teórii veľkého tresku sa len veľmi ťažko dá uveriť. Ale nerozumiem, ako môže veriť v tie rozprávky cirkvi!

Nikoho ale nebudem podceňovať za jeho presvedčenie, nech si každý verí v to, čo mu pomáha žiť lepší život. To je môj prístup. By ste neverili, koľko veriacich za moje názory má hneď osobné útoky na moju osobu. Veriaci odmietajú byť tolerantní, neznesú nič čo sa im nepáči. Zažil som to veľakrát. Sršala z nich priam nenávisť, ako keby som im svojim názorom siahol na život. Je jedno, či hovorím o kresťanoch, židoch alebo vyznávačov islamu. Akonáhle ma človek iný názor, nemá pomaly právo ani žiť a existovať.

Ani sa tomu až tak nečudujem. Veď napríklad skúste niekedy navštíviť nejaký moderný kostol novodobej reformovanej cirkvi založenej na kresťanstve. To už je s prepáčením prípad pre psychiatra. Toľko chorobného fanatizmu na jednej kope sa len tak nevidí.

Občas sa tam nejako vyskytneme, pozvú nás známi, či je tam nejaký obrad súvisiaci s rodinou. Počas obradu vždy len musím začať prevracať očami a hovoriť si sám pre seba, že ľudia rozum potratili. Moja žena už vie, že je zle a ťahá ma preč. Pozná to veľmi dobre, akonáhle začnem debatovať s niekým o náboženstve, skočíme tam pár hodín a extrémnom prípade ma aj vyhodia von zo stánku Božieho.

Stalo sa mi to, kresťanský farár nezvládol iné názory, praskli mu nervy, a namiesto toho, aby ma vhodným spôsobom presviedčal o jeho pravde, začal byť agresívny a doslovne ma vyhodili von z ich svätostánku. Vraj som satan i stelesnené zlo, a to len preto, že som hovoril o Ježišovi ako o normálnom človeku, revolucionárovi. Hovoril som o potratoch, ako aj o práve každej ženy slobodne sa rozhodnúť pre potrat, hovoril som o tom, že každé náboženstvo uznáva toho istého Boha, len ho označuje iným menom. Nepoužil som ani jedno nevhodné slovo, žiadnu nadávku, ale pán farár ich použil toľko, že minimálne celý deň musí stráviť na spovedi. A to nehovorím o tom, že farár mi kľudne jednu výchovnú vylepil a pridal aj ďalšiu. Keď odmietate uveriť, budete bití, cirkev je už raz taká!

Viera v jedného Boha, v jedno náboženstvo nepozná slovo tolerancia, keď ide to tuhého. Za svoju vieru sú ľudia ochotní bojovať i zomrieť. Ich myseľ je uzavretá voči čokoľvek inému a to sa mi osobne nepáči. Pritom nikto nepozná univerzálnu pravdu! Ja vždy hovorím, že každý človek má svoj názor na danú vec, každý človek vidí a chápe veci inak. Nikto nevie povedať, čo je správne a čo nie v systéme prírody, života a celého vesmíru. Možno si iba myslíme, že tá naša pravda je tá správna. To pripúšťam aj v mojom prípade - možno nemám pravdu a celý tento príspevok je len jeden veľký „blábol". Ale vždy sa spýtam, či si aj ostatní pripúšťajú, že možno oni nemajú pravdu?

Vždy keď poviem tieto slová o tom, že nikto nevie dokázať, či má alebo nemá absolútnu pravdu veriacemu človekovi, stretnem sa s nepochopením. Každý mávne rukou, že to sú filozofické úvahy a nie skutočnosť. Vraj pochybujem o pravde, ktorá bola daná priamo Bohom a ktorá bola spísaná v Biblii a iných cirkevných zväzkov. Povzdychnem si, a spýtam sa, kto napísal Bibliu? Boh, alebo človek. Odpoveď je vždy rovnaká, napísal ju Boh prostredníctvom svojich učeníkov - ľudí. Ale potom každý z nás píše len to, čo chce Boh! Alebo niekto chce tvrdiť, že Boh si sám povyberá, že Rachel, Ján a Peter môže písať, čo im on vnukne a ostatní nemôžu?

Je to zvláštna téma, keď hľadím na to svojimi očami, neveriaceho človeka. Klamal by som, ak by som tvrdil, že neverím absolútne ničomu. Verím v to, že iste existujú iné mimozemské formy života a verím v energetickú entitu (keď zhmotníme energiu vzniká hmota, takže všetko hmotné je len energia, energia ktorá za určitých okolností dokáže žiť a rozmýšľať). Síce v to verím, ale to neznamená, že by som sa k mojej viere modlil, či robil si z toho deň voľna, chodil na púte, alebo niekoho presvedčoval o tom, že to je moja absolútna pravda.

Mám známeho, ktorý je duchovný - farár. Už vie moju teóriu o energetickej entite naspamäť, počul ju už veľakrát. Vždy mi povie: „Vidíš Zipperle Cohanim, naša viera nie je vzdialená od tej tvojej. Boh je všade okolo nás, Boh sme aj všetci ľudia. Boh je možno práve tá všetka energia vesmíru o ktorej hovoríš. Len obyčajní ľudia by nepochopili vedecké termíny o hmote, preto vznikli príbehy, ktoré sa pokúšajú vysvetliť túto pravdu."

To je zaujímavý prístup duchovného! Ale žiaľ väčšina farárov i veriacich sú tvrdohlaví ako mulice, ale to je ich život, mňa do neho nič nie je. Ja osobne vlastne verím veciam, ktoré sú logicky, či aj vedecky zdôvodniteľné a nie Biblickým príbehom, ktorým má problém uveriť aj 10 ročné dieťa.

Čo si budeme hovoriť, nakoniec, je to tak, že na náboženstve ani nezáleží, ľudskosť a porozumenie sú základným kameňom spoločnosti! Byť slušný, poctivý, spravodlivý, ústretový a hlavne tolerantný. Nič viac netreba, naozaj.

zdroj:http://voltaire.netkosice.sk/index2.html