Noam Chomsky - Koniec organizovaného ľudstva

Ďalšej metóde môžeme hovoriť „problém - reakcia - riešenie".

Jednoducho sa vytvorí „situácia" za účelom povzbudenia určitej reakcie, krokov, ktoré potrebujete. Napríklad dôjde k vyvolaniu alebo posilneniu násilia v určitej oblasti, aby verejnosť bola ochotná prijať prísnejšie zákony, ktoré obmedzujú občianske slobody. Vznikne ekonomická kríza, aby verejnosť prijala nevyhnutné zlo v podobe obmedzenia občianskych práv alebo postupného odstránenia verejných služieb. Médiá dávajú takýmto udalostiam rôzne veľký priestor, a tak s ľuďmi manipulujú v súlade so svojimi cieľmi.

Postupná stratégia uľahčuje zavedenie radikálne nových socio-ekonomických (neoliberálnych) podmienok. V USA došlo počas 80. a 90. rokov k postupnému zavedeniu deštruktívnej sociálnej politiky, ktorá by bola inak politicky neakceptovateľná. Patrí medzi ne masívna privatizácia, neistota, rastúca nezamestnanosť, zníženie kúpnej sily miezd atď.

Stratégia podrobenia sa prebúdza Démon súhlasu s nepopulárnymi opatreniami, ktorá predstavuje ako „síce bolestná, ale nutná".
Príkladom je dočasné uťahovanie opaskov, pretože ľudia majú tendenciu veriť, že v budúcnosti bude lepšie. V podstate dostanú viac času na to, aby sa pripravili na nepríjemné zmeny, ktoré neskôr pasívne a pokojne prijmú.

Infantilný prístup využíva často reklama, ale aj propaganda zameraná na verejnosť, keď spôsob prejavu, argumenty, písmená i intonácia príhovoru, pracuje s príjemcom, ako by to bolo malé dieťa alebo niekto mentálne zaostalý. Tento prístup svojou sugestívnosťou obmedzuje racionálnu kritičnosť.

Povzbudenie emocionálnych reakcií namiesto racionálnych je klasická technika, ako sa vyhnúť racionálnej analýze a kritickej úvahe. A navyše emocionálny prístup otvára dvere do ľudského nevedomia, kam je možné umiestniť inšpiráciu, idey, túžby, obavy, úzkosti alebo vyvolať určité správanie.

Udržiavať verejnosť v nezáujme a priemernosti je dôležité, aby ľudia nechápali, ako je s nimi manipulované. Kvalita vzdelania poskytovaná nižším sociálnym vrstvám je úmyselne udržiavaná čo najhoršia, aby priepasť nevedomosti ležiaca medzi nižšími a vyššími vrstvami zostávala rovnaká a nebolo možné ju prekročiť.

Podporovanie myšlienky byť šťastný s priemernosťou utvrdzuje verejnosť v tom, aby uverila, že je moderné byť hlúpy, vulgárny a nevzdelaný.

Posilňovanie pocitu viny presviedčajte ľudí, že oni sami sú vinní svojim nešťastím, pretože sú hlúpi, nešikovní, neschopní alebo leniví. Namiesto toho, aby sebavedome povstali proti ekonomickému systému, budú si pripadať bezmocní a obviňovať sami seba. Ideálny občan nižších tried má depresiu a je neschopný konať.

Je nutné poznať ľudí viac, než oni poznajú sami seba. Vedecký pokrok vedie k čoraz väčšej priepasti medzi tým, čo verejnosť vie a medzi tým, čo vedia vládnuce elity. Vďaka biológii, neurobiológii a aplikovanej psychológii „systém" získava pokročilé znalosti človeka, či už z fyzického alebo psychologického hľadiska. To vedie k tomu, že systém stále viac kontroluje a má stále väčšiu moc nad ľuďmi.

--------------------------------------------------------------------

Autor Noam Avram Chomsky, nar. 1928, Philadelphia, Pensylvánia, USA v židovskej rodine. Je americký lingvista mentalistickej orientácie, filozof, kognitívny vedec, politický aktivista a emeritný profesor jazykovedy na Massachusettskom technologickom inštitúte. Považuje sa za otca modernej jazykovedy a za vedúcu osobnosť analytickej filozofie. Tento intelektuál prednášal o politike po celom svete.

Zdroj: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire