Ľudia hlúpnu. Naša inteligencia za posledné generácie sa zhoršuje, tvrdia vedci
- Podrobnosti
- Speciály CFP! / Fun & interesting|
- 5. červenec 2018|
- National Geographic, voltaire|
- 10329 x
Sme vraj hlúpejší, než boli trebárs starí Gréci. Dokazujú to vedci zo Stanfordovej univerzity. Priemerná inteligencia ľudí postupne slabne, tvrdí americký vývojový biolog. V odbornom časopise Trends in Genetics to podľa agentúry DPA zdôvodňuje tým, že pred mnohými tisíckami rokov, kedy sa ľudia ešte v malých skupinkách potulovali divočinou, boli intelektuálne schopnosti pre prežitie jednotlivca rozhodujúce.
Avšak od počiatkov poľnohospodárstva, kedy ľudia žili vo väčších spoločenstvách, je inteligencia menej dôležitá, tvrdí Gerald Crabtree z kalifornskej Stanfordovej univerzity. Ľudská inteligencia vraj závisí na 2 000 až 5 000 génoch, ktoré sú podľa Crabtreeovej štúdie veľmi náchylné k mutáciám. Vedec sa domnieva, že ľudstvo za posledných 120 generácií, teda asi za 3 000 rokov, postupne "hlúplo".
Tvrdí, že keby za súčasným človekom prišiel na návštevu obyvateľ antického Grécka, bol by na tom hosť z minulosti čo do inteligencie lepšie: údajne by mal viac nápadov aj lepšiu pamäť.
Crabtree tvrdí, že kto v dávnej minulosti nepoužíval mozog, nedokázal si nájsť dostatok potravy alebo sa chrániť pred nebezpečnými zvieratami. Prežívali len tí najchytrejší. To vraj platilo až do rozvoja poľnohospodárstva, kedy ľudia začali žiť vo väčších skupinách, kde vďaka solidarite mali šancu aj slabší jedinci. Podľa Crabtreea skôr než inteligencia na význame získala schopnosť chrániť sa pred chorobami, ktoré sa vyskytujú v ľudských skupinách.
DPA pripomína, že Crabtree so svojou teóriou odporuje štúdiám, podľa ktorých priemerný inteligenčný kvocient človeka od začiatku 20. storočia generáciu čo generáciu rastie. Tak kde je teda pravda?
Tvrdí, že keby za súčasným človekom prišiel na návštevu obyvateľ antického Grécka, bol by na tom hosť z minulosti čo do inteligencie lepšie: údajne by mal viac nápadov aj lepšiu pamäť.
Crabtree tvrdí, že kto v dávnej minulosti nepoužíval mozog, nedokázal si nájsť dostatok potravy alebo sa chrániť pred nebezpečnými zvieratami. Prežívali len tí najchytrejší. To vraj platilo až do rozvoja poľnohospodárstva, kedy ľudia začali žiť vo väčších skupinách, kde vďaka solidarite mali šancu aj slabší jedinci. Podľa Crabtreea skôr než inteligencia na význame získala schopnosť chrániť sa pred chorobami, ktoré sa vyskytujú v ľudských skupinách.
DPA pripomína, že Crabtree so svojou teóriou odporuje štúdiám, podľa ktorých priemerný inteligenčný kvocient človeka od začiatku 20. storočia generáciu čo generáciu rastie. Tak kde je teda pravda?
Komentáře
Facebook komentáře
Nejčtenější za poslední týden
- Zapomněli vypnout mikrofon.
- Lidová tvořivost nejen na téma fialové žumpy (X.)
- Nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz: Východná Európa je dva krát chudobnejšia po vstupe do EÚ
- Putin nabídl Západu „high-tech souboj“
- Z Russkoj Vesny (20.12.2024): Odvetný úder na nepřátelské objekty na Ukrajině
- Lidová tvořivost nejen na téma fialové žumpy (IX.)
Související články