Nadpriemerne inteligentní ľudia si vystačia s menej priateľmi

Tím psychológov z London School of Economics and Political Science vykonal výskum, ktorého sa zúčastnilo vyše 15 000 ľudí vo veku 18 až 28 rokov. Výsledok bol prekvapujúci. Hoci by sa mohlo zdať logické, že vysoko inteligentní ľudia sú spoločensky veľmi aktívni a nemajú problém zoznamovať sa a nadväzovať neformálne priateľské vzťahy, podľa výskumu platí toto tvrdenie skôr pre osoby s priemerným alebo dokonca podpriemerným IQ.

Naopak tí najchytrejší z nás sa spoločenským kontaktom skôr vyhýbajú alebo sa minimálne v prostredí hojných a pravidelných sociálnych interakcií necítia príliš dobre. Z odpovedí zúčastnených s vyšším IQ vyplýva, že sú veľmi ambiciózni a svoj voľný čas radšej venujú osobnému rozvoju a sebazdokonaľovaniu. Dôležitejšie než postavenie v spoločnosti, udržiavané práve pomocou intenzívnej sociálnej interakcie, sú pre nich výsledky ich práce a ocenenie od určitých ľudí, ktorí ich motivujú a predstavujú pro nich vzory.

V dnešnej dobe už skrátka nie je potreba zhlukovať sa do skupín a tí najchytrejší ľudia majú nižšiu potrebu spoliehať sa na zdieľanie svojich loveckých a opatrovateľských trofejí. Dokážu sa modernej dobe prispôsobiť a vyťažiť z nej maximum pre svoj prospech. Z udržiavania veľkého množstva priateľských vzťahov a pravidelného stretávania s ľuďmi zo svojej spoločenskej skupiny (bubliny) totiž nič príliš užitočného nezískavajú a zbytočne by tak márnili takými nudami svoj čas (a teda aj život), ktorý inak môžu venovať osobnému a profesionálnemu rozvoju. Radšej, než byť v spoločnosti za každú cenu so všetkými za dobre, si vyberajú, s kým sa chcú stýkať a čo z takého vzťahu môžu získať.

Ďalším zaujímavým výsledkom, ktorý táto štúdia priniesla, je vplyv okolitého prostredia. Väčšina opýtaných odpovedala, že sa cítia byť ďaleko šťastnejší na predmestí alebo v priľahlých obciach než priamo v centre veľkého mesta. Čo môže dosť dobre súvisieť aj s bežným životom našich predkov. Tí žili v skupinách iba niekoľkých desiatok ľudí, v ktorých sa všetci osobne poznali a vďaka tomu spolu dokázali nielen ďaleko lepšie, efektívnejšie a úprimnejšie komunikovať, ale aj spolupracovať. Menej inteligentní ľudia sa ale práve z tohto dôvodu môžu cítiť v hektickom živote veľkomesta stratení. Podľa prieskumu bol u nich vplyv hustoty zaľudnenia v mieste ich pobytu na spokojnosť so životnými podmienkami až dvakrát väčší ako u nadpriemerne inteligentných osôb. Tí boli naopak menej šťastní, keď sa stretávali so svojimi známymi príliš často.

Podľa manažérky komunikácie britskej Mensy, Ann Clarkson, nie je samotárstvo nadpriemerne inteligentných jedincov vždy ich dobrovoľnou voľbou. "Vysoko inteligentní ľudia sa môžu niekedy cítiť izolovane od okolia len preto, že myslia a dívajú sa na svet inak ako väčšina. Nájsť niekoho, kto spracováva informácie podobne ako vy, môže byť ťažké, ak váš mozog pracuje rovnako ako len dve percentá populácie." Nie všetci géniovia patria k introvertom. "Nájdete spoločenských ľudí s vysokým IQ rovnako ako introvertov s vysokým IQ."

Ak máte pocit, že sa málo socializujete a vyčítate si, že vás nezaujíma, čo kto robí a aké sú posledné trendy, nezúfajte - pravdepodobne ste na tieto veci príliš vyzretí a radšej venujete čas svojmu osobnému rozvoju.