Veď stúpenci sionizmu, teda obnovy židovského štátu, pôvodne tiež chceli v Izraeli zaviesť nemčinu ako úradný jazyk, čo logicky pramenilo z jidiš (Judendeutsch, teda židovskej nemčiny). Po holokauste už podobné riešenie – pochopiteľne – nebolo možné.

Asi sa nepresadí ani francúzština, ktorá zostane len terminologickým jazykom tanca, ale sotva opäť dosiahne svoju niekdajšiu funkciu všeobecného jazyka diplomacie, kde ju v planetárnych dimenziách tiež nahradila angličtina.

Nepochodí ani taliančina, ktorá žije v pojmovom aparáte hudby. Má síce najbližšie k latinčine, a tak jej základy sú obsiahnuté vo vyšších vrstvách všetkých európskych jazykov, vrátane slovanských, ale iste nepatrí do kategórie najfrekventovanejších prostriedkov komunikácie.

Nemožno predpokladať ani uplatnenie jedného z vplyvných svetových jazykov, ktorým je ruština, hoci ide o materčinu asi polovice obyvateľov pobaltských štátov, teda bývalých sovietskych republík, navyše ju prinajmenšom pasívne ovláda približne 50 percent občanov krajín z niekdajšej sovietskej záujmovej sféry – nielen slovanských.

Problémom je odlišné písmo a fakt, že Rusko – ako najväčší štát planéty – nikdy nebude ašpirovať na členstvo v Európskej únii. Skôr niektoré európske krajiny vstúpia do Eurázijskej únie vedenej Ruskom.

Zdanlivo by sa v rámci slovanských jazykov mohla uchádzať o kontinentálnu funkciu poľština, lenže jej prirodzená zrozumiteľnosť neprekračuje rozpätie Slovenska a Česka. Civilizačným a rusofóbnym aspektom by som sa v tejto súvislosti zo zdvorilosti radšej vyhol…

zdroj:http://www.napalete.sk/nahradi-anglictinu-v-eu-iny-jazyk/