Aj Ukrajinci resp. banderovci sa činili. Aktivisti kyjevských nacionalistov pôsobiaci v niektorých slovenských médiách /Denník N, Sme a pod./ pritvrdili vo svojom nápore na spisovnú slovenčinu. Dôsledne, hoci v hrubom rozpore so Slovenčinou nazývajú mestá, ktoré majú svoj starý SLOVENSKÝ názov po ukrajinsky. Zavrhli nielen ruské verzie názvov miest ale aj verzie slovenské. Tie pritom nie sú totožné s ruskými. Napr. ukrajinské hlavné mesto sa po rusky volá Kijev a po slovensky Kyjev. Banderovci zo Sme a z Denníka N však slovenské názvy ignorujú. A tak máme miesto Charkova akýsi Charkiv a miesto Krivého Rogu Krivyi Rih, miesto Kyjeva Kiyiv resp. Kijiv a pod.
Banderovci argumentujú, že je správne nazýva mestá v zahraničí tak, ako ich tam volajú domorodci. Samozrejme, že zavádzajú. Oni sami nenavštevujú v Írsku Baile Átha Cliath ale Dublin, nenavštevujú Kobenhavn ale Kodaň, nepoklonkujú sa Bruxellesu ale Bruselu, neprechádzajú k moru cez Bucuresti ale cez Bukurešť, nechodia na vianočné trhy do Wienu ale do Viedne, nebudú sledovať olympiádu v meste Paris ale Paríž, deti nepošlú do služby v Londone ale v Londýne…ba ešte aj na festival Sziget nezájdu do mesta Budapest ale Budapešť.
Ako je možné, že banderovským aktivistom zo Sme a Denníka N prekáža slovenský spisovný variant názvu iba meste na Ukrajine, no inde v Európe nie ? Nuž vysvetlenie je jednoduché-servilnosť voči Západu a jeho predstavám o Ukrajine. Vysvetlenie je v ich každodennom hlbokom predklone smerom ku americko-bruselskému … veď viete čomu.
No čo už. Nech si so svojim slovníkom znetvorenej slovenčiny robia v intimite redakcií Sme a Denníka N čo len chcú. Nech sa strkajú, kam sa im zažiada. Nech však nechajú našu peknú slovenčinu na pokoji a nech ju nepchajú do kyjevského resp. bruselského oného. – No veď viete, do čoho…
Komentáře