Dalo nám to okrem manuálnej zručnosti ďalšiu podstatnú vec pre život. Vážiť si prácu. A to nielen svoju, ale aj prácu druhých ľudí.
Pestovali sme kvetiny, ktorým sme dali život. Doslova vyrástli pod našimi rukami. Pod rukami detí. Tým sme sa naučili vážiť si aj život. Videli sme svoje prvé „plody“ života. Dali sme im šancu žiť a starali sme sa, aby nezvädli, aby mali stále vodu. Doslova sa nám otvárali pri tom srdcia. Robilo nás to lepšími a ľudskejšími.
Vyrábali sme predmety. Opracovávali sme ich, upravovali. Doslova z ničoho sme vytvorili niečo, čo malo hodnotu. A to nielen hodnotu ceny, ale hodnotu, ktorú nám to dalo do života. Vážiť si prácu druhých.
Učili sme sa, že sme všetci rovnocenní ľudia. Nemôžeme robiť rozdiely medzi vrátnikom, upratovačkou, alebo riaditeľom. Každý jeden človek v systéme je dôležitý. Keby niekto chýbal, systém by sa rozpadol.
Ale vrátim sa k podstate.
Naučili nás pracovať, naučili nás opravovať. Keď to premeníme na ľudský kontext naučili nás budovať rodinu a naučili nás opravovať aj vzťahy. Pri pestovaní nás naučili trpezlivosti. Naučili nás skutočným hodnotám života. Naučili nás, že nie všetko sa dá kúpiť. Naučili nás ako prevziať zodpovednosť.
Dar práce nás naučil pozerať sa na svet inak. Zemiakové brigády neboli o tom, že by za socializmu to nemal kto urobiť. Peňazí bolo dosť a aj zamestnanosť bola 100 percentná. Ale išlo tam naučiť deti samostatnosti, naučiť deti vážiť si prácu poľnohospodárov, upevňovať vzťahy, pomáhať si vzájomne. učili nás byť ľuďmi.
Človek, ktorý dokáže opraviť vec dokáže urovnať aj vzťah.
Človek, ktorý dokáže pomôcť nezištne druhému, stáva sa lepším človekom a tvorí okolo seba lepšiu budúcnosť.
Človek, ktorý dokáže vytvoriť vec, či dať život, dokáže budovať vzťah či zabezpečiť a chrániť rodinu.
Neučili nás vymeniť partnera, ale opraviť vzťah.
Neučili nás byť samotári, ale učili nás jednote medzi ľuďmi.
Učili nás „Človek človeku bratom a nie vlkom“.
V Bratislave, Krásavici na Dunaji, 16.7.2022, Československo
Komentáře