Len mŕtvi sa neangažujú

Židovský štát disponuje už roky za najprísnejšieho utajenia jadrovými zbraňami - asi celkom 300 jadrovými náložami, respektíve jadrovými hlavicami, okrem iného na svojich balistických raketách Jericho 2 s doletom až 4000 km a má k dispozícii aj niekoľko supermoderných útočných ponoriek made in Germany, ktoré okrem iného ako nosiče protipozemných striel s plochou dráhou letu, ktoré v jadrovej verzii majú dolet až 1500 km.

Vo svetových médiách sa už objavili možné scenáre izraelského úderu na Irán.

Čo je dovolené Jobovi, nie je dovolené volovi - Izraelčania jadrové zbrane mať môžu, aj keď len ich obyčajnou existenciu odmietajú vôbec priznať, či sa o tom len baviť. Iránu ale rovnaké právo vlastniť jadrový potenciál priznať odmietajú. Z Iránu pritom nedávno zaznelo, že oni sú síce schopní technologicky jadrové zbrane vyvinúť, ale touto cestou nepôjdu. Irán navyše už 200 rokov nikoho nenapadol, naopak sa sám stal obeťou agresie. Na viac je tu hrozba z USA i Izraela, ktoré by okamžite po akomkoľvek jadrovom útoku či i len pokusu o neho premenili jadrovým protiúderom Irán v rádioaktívne ruiny a spálenisko. Militantná politika izraelského establishmentu spolu s hroziacou vojnou sa nepáči tiež mnohým Izraelčanom vrátane spisovateľov, ako je Amos Oz alebo David Grossman.

Grass nekritizuje podľa svojich slov Izrael, ale predsedu (pravicovej) vlády Benjamina Netanjahua, ministra obrany a ministra zahraničia, ktorého označil za narušiteľa mieru. Prečo? Pretože z Iránu farizejsky vytvorili strašiaka, a to iba domnienkou, že chce vyrobiť atómovú bombu. Aj americký odborník na zbrojenie William Pfaff uviedol, že verejnosti mediálne vnucovaná obava z iránskych (jadrových) rakiet je od samého začiatku blamážou a že žiadna taká hrozba voči Západu neexistuje. Irán je navyše stále ešte veľmi oslabený z minulosti deväť rokov trvajúcou vojnou s Irakom za vlády Saddáma Husajna.

"Ak by Izrael, pravdepodobne s takzvanými normálnymi, konvenčnými bombami a hlavicami, napadol iránske jadrové zariadenia, mohlo by to viesť k tretej svetovej vojne," povedal aj nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Grass, ktorý sa na staré kolená (narodený 16. 10. 1927) jednoducho rozhodol ďalej už nemlčať tvárou v tvár stále väčšej hrozbe vojny. Jeho báseň vyzýva vlastne k dialógu o týchto pálčivých problémoch. Už dopredu ale vedel, že bude ako už mnoho iných pred ním označený za antisemitu. Vedel, že na neho vytiahnu jeho minulosť, keď bol na konci 2. svetovej vojny ako 17-ročný mladík odvedený do zbraní SS, teda sa tam nehlásil dobrovoľne ako mnohí iní.

Günter Grass je okrem iného autorom svetoznámeho románu Plechový bubienok s jasným antifašistickým posolstvom. Teraz proti nemu izraelský establishment použil zákon zakazujúci bývalým nacistom vstup do krajiny a na jeho základe bol označený za nežiaducu osobu, pretože vraj rozdúchava plamene nenávisti proti štátu Izrael a jeho ľudu. Grass podľa svojich vlastných slov pritom len kritizuje jeho politiku, ktorá vytvára Izraelu stále viac a viac nepriateľov. Ale aj v samotnom Izraeli mnohí ľudia vidia, že (často aj oprávnená) kritika oficiálnej politiky Izraela sa bežne ociachuje ako antisemitizmus. A napríklad Larry Derfner napísal: "Günter Grass povedal pravdu, mal odvahu, že ju povedal, mal odvahu, keď priznal, že bol vo Waffen SS ako teenager a tým, že sa vyslovil proti útoku Izraela proti Iránu, preukazuje Izraelu veľkú službu, zatiaľ čo väčšina Izraelčanov a amerických židov nasleduje Bibiho Netanjahua skokom z útesu." 

zdroj: http://www.voltaire.netkosice.sk/index2.html

Přidat komentář

Jméno (povinné)

E-mail (povinné)

Obnovit

Odeslat