Konzumácia mäsa nás poľudštila
- Podrobnosti
- Speciály CFP! / zdraví|
- 6. červen 2016|
- Jeffrey Kluger|
- 9273 x
Myslíte, že je globálne otepľovanie len podvod, alebo že sú vakcíny nebezpečné? Podľa vedcov a ich výskumov sa mýlite, to je realita. Podobne je to aj s veganstvom. Vegáni majú úplnú pravdu, keď hovoria, že môže byť strava založená výlučne na rastlinnej báze zdravá a pestrá. Títo ľudia však tiež tvrdia, že jesť mäso nie je pre človeka prirodzené. Nová štúdia ale ukázala, že bez neho by človek dnes vôbec nebol na takej evolučnej a najmä inteligenčnej úrovni, na akej sa nachádza.
Vegáni sa najčastejšie vyjadrujú v zmysle, že rastlinná strava je úplne postačujúca aj zdravá a nie je preto nutné zabíjať kvôli mäsu zvieratá a chovať ich v krutých podmienkach, len aby si mohol človek dať steak - na tom je určite kus pravdy. Avšak niektorí vegáni idú ešte ďalej. V ich prípade sa už jedná skôr o ideológiu, podľa ktorej nie je mäso len nepotrebné, ale pre človeka dokonca aj zlé, nezdravé a zdraviu škodlivé.
Podľa týchto ľudí naše zuby, štruktúra tváre ani tráviaci systém nezodpovedajú tomu, že by sme boli pre jedenie mäsa prispôsobení. Vegáni sa snažia verejnosť presvedčiť, že sme prirodzene prispôsobení rastlinnej strave. Na túto tému tiež nie je problém vygoogliť celú radu virálnych článkov - najmä v angličtine. Ku smole vegánov to tak ale vôbec nie je.
Nová štúdia publikovaná v časopise Nature objasňuje, ako tomu v skutočnosti je. Nielen, že je spracovanie a konzumácia mäsa pre človeka úplne prirodzené, ale bez veľkorysého množstva živočíšnych bielkovín, ktoré mäso obsahuje a ktoré naši predkovia s veľkou chuťou konzumovali, by sme sa ani náhodou nestali tak inteligentnými stvoreniami, akými sme dnes.
Mäso sa stalo významnou súčasťou ľudskej stravy asi pred 2,6 miliónmi rokmi. Byť bylinožravcom bolo určite jednoduchšie - ovocie a zelenina vám totiž nikam neutečú. Nad zemou rastúce plodiny však majú jeden zásadný problém - nie sú príliš bohaté na kalórie. Lepším variantom sa ukázali byť plodiny rastúce v podzemí, ako napríklad repa či zemiaky.
Tieto plodiny majú lepšie nutričné ??hodnoty, ale na druhej strane surové nie sú chuťovo príliš dobré a zle sa žujú. Podľa evolučných biológov z Univerzity v Harvarde Katherine Zinkovej a Daniela Liebermana, ktorí štúdiu urobili, museli ľudia živiaci sa podzemnými plodinami absolvovať až 15 miliónov "žuvacích cyklov" za rok.
Na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale zbytočne dlhé a namáhavé žuvanie tiež stojí určitú nemalú energiu a nie je tak pre podmienky evolučného prežitia príliš ideálnou voľbou. A preto nastúpilo mäso. Korisť, ktorá bola ulovená a zabitá, poskytovala našim predkom oveľa viac kalórií a zároveň vyžadovala oveľa menej žuvania. U ľudí sa tak celkovo začali zvyšovať hladiny živín (varenie, ktoré spotrebu mäsa uľahčovalo, prišlo až o 500 tisíc rokov neskôr).
Aby bolo možné určiť, koľko úsilia a energie primitívni ľudia ušetrili pravidelnou konzumáciou stravy zahŕňajúcu živočíšne bielkoviny, Zinková a Lieberman prizvali k výskumu 24 ľudí, ktorým postupne podávali tri druhy podzemných plodín (zemiaky, mrkvu a repu) a jeden druh mäsa (surové baranie, ktoré však bolo otestované na prítomnosť akýchkoľvek patogénov). K tomu, aby zistili, koľko energie sa vynaložilo na ten ktorý druh jedla, boli ľuďom zúčastňujúcim sa výskumu aplikované elektromyografické senzory.
Tie zistili, že žuvanie a prehĺtanie mäsa vyžadovalo v priemere o 39-46% menej úsilia a energie, než žuvanie a prehĺtanie koreňovej zeleniny. Celkovo možno povedať, že strava zložená z jednej tretiny z živočíšnych bielkovín a z dvoch tretín z rastlinných produktov ročne znížila počet žuvaní oproti čisto rastlinnej strave približne o 2 milióny a jej spracovanie stálo našich predkov o 13% menej vynaloženej energie.
Čo sa týka potrieb ľudského mozgu, ide o orgán, ktorý je na výživu veľmi náročný. Keďže mäso poskytuje oveľa viac kalórií a jeho spracovanie naopak menej úsilia, pre náš mozog sa živočíšna strava ukázala byť naozaj prospešným evolučným nástrojom.
Ľudia sa navyše na rozdiel od zvierat, ktoré odtrhujú mäso priamo z kostí a potrebujú k tomu veľké a ostré zuby, naučili mäso dobre spracovávať. Spôsob spracovania mäsa viedol aj u človeka k zmenám - zmenšeniu zubov a čeľuste, čo viedlo aj k zmenám v lebke, vďaka čomu sa v dôsledku začal utvárať priestor pre väčší mozog.
Tieto zásadné evolučné zmeny, ktorých vyústením je dnešná vyspelá ľudská spoločnosť, by podľa vedcov neboli možné bez konzumácie mäsa v kombinácii s technológiami jeho spracovania. V dnešnej dobe mäso nevyhnutné nie je, potešenie z poriadneho steaku môže byť nahradené prechodom na vegánsku stravu. Ale hovoriť dnes mäsu nie a odsudzovať ho s tým, že pre nás nikdy v minulosti rovnako nebolo užitočné a spôsobuje iba zdravotné problémy, možno považovať za čistú lož - opak je totiž pravdou.
Komentáře
Facebook komentáře
Nejčtenější za poslední týden
- Lidová tvořivost nejen na téma fialové žumpy (30.3.2025)
- Z PRONEWS (29.3. - 30.3.2027): Moskva: Na Západě se "domnívají", že došlo k pokusu o atentát ...
- Panika v Kyjeve?
- V tajné biologické laboratoři 400 metrů pod povrchem Kyjeva plné generálů NATO se plánuje….!
- Jaderná válka s Ruskem bude! Pravděpodobnost: Druhá polovina letošního roku!
- Konečně se našel někdo odvážný!
Související články
Komentáře