Okupuj Wall Street! (9 videí)

Podrobnosti

Audiovizuály CFP! / Uvádíme videa|

7. říjen 2011|

Artur Bektamov|

7943 x

Pod týmto heslom prebieha protest, ktorý trvá nepretržite už takmer tri týždne, a to napriek niekoľkým brutálnym a nezákonným zásahom newyorskej polície. Od 17. septembra protestujú na Wall street tisíce Američanov. Cieľ, ktorí si organizátori stanovili – doviesť na miesto dvadsať tisíc ľudí, sa im pomaly darí napĺňať. Zo začiatku ich bolo niekoľko stoviek a médiá ich ignorovali.

 

No po tom, čo internet obleteli amatérske zábery a k protestujúcim sa pridáva čoraz väčšie množstvo ďalších a ďalších ľudí, už nemôžu ani svetové médiá ďalej mlčať. Podľa posledných údajov sa pred symbolom svetového kapitalizmu zišlo už päť tisíc ľudí.

Ak by ste čakali neoholených chlapíkov v starých montérkach s nápisom na kuse kartónu „I need job" mýlite sa. Oproti časom Veľkej depresie sa spoločnosť trochu zmenila, avšak jej kapitalistické fungovanie nie, o čom svedčia heslá a požiadavky na transparentoch ako „Práva pracujúcich sú ľudské práva" a „Vytvárajte prácu, nie vojnu!". Dnes môžete vidieť na Wall street mladých študentov, dôchodcov, nezamestnaných, ale aj zdravotné sestričky, pracovníkov dopravy a odborárov, teda takmer všetky skupiny obyvateľstva. Ľudí, akých stretávate na ulici dennodenne.

Praktiky polície

Oproti časom Veľkej krízy sa menia aj praktiky polície. K starému dobrému obušku sa pridávajú paprikové spreje, gumové projektily a najnovšie aj špeciálne siete. Tie využíva polícia od začiatku protestov. Minulú sobotu sa okolo tisíc päťsto demonštrantov pokúsilo zastaviť dopravu na Brooklynskom moste, newyorská polícia odpovedala zatknutím celej polovice účastníkov pochodu. Videá zo zásahov polície si môžete pozrieť pod článkom.

Požiadavky nespokojných Američanov

Protesty v USA, ktoré rýchlo naberajú na sile, trochu naburvajú zažitý stereotyp o živote v USA, krajine neobmedzených možností, kde väčšina ľudí, žije pomerne slušne. Zrazu máme možnosť vidieť bežných Američanov nespokojných s tzv. „finančným terorizmom" bánk, s chamtivosťou korporácií či s dlhodobou politikou v sociálnej a ekonomickej oblasti. Medzi protestujúcimi Američanmi najviac rezonuje otázka nezamestnanosti. Podľa najnovších údajov je v USA miera nezamestnanosti nad 9%, čo znamená že vyše 14 miliónov ľudí v Spojených štátov je bez práce. Samozrejme, je to počet oficiálne zaevidovaných, ďalšiu časť, ktorá sa nezverejňuje tvoria nezamestnaní mimo úradov práce.

Samotní účastníci okupácie sa o podujatí vyjadrili takto:

„Už máme po krk toho, ako nás a našich priateľov banky a korporácie okrádajú! Strácame domy, strácame prácu, znižujú nám podporu a dôchodky, trpíme všetci!"

„Toto nie je akcia proti newyorskej polícii, je to demonštrácia 99% proti moci 1%."

Jeden z lídrov protestov, občiansky aktivista Kevin Zeese, sa na margo ekonomickej politiky vyjadril nasledovne: „Je to ako vojna vo Vietname, ktorá otvorila Američanom oči pri význame slova „vojna", tak nám aj teraz nedostatok akejkoľvek ekonomickej ochrany otvára oči v tom, aká má byť ekonomická politika zodpovedného štátu."

Rozšírenie a podpora protestov

Z New Yorku sa začala šíriť vlna protestov aj ďalej. Napomáhajú tomu najmä sociálne siete a internet – hnutie „Okupuj Wall street!" má svoju vlastnú stránku http://www.occupytogether.org, kde so môžete pozrieť zoznam miest, v ktorých sa konajú podobné protesty. Boston, Seattle, Los Angels, San Francisco, Chicago, Detroit, Portland, Tampa. To sú len niektoré mestá, kde sa zhromaždili, aj keď v menšom počte ako v New Yorku, nahnevaní Američania. Formy protestov sú rôzne od stavby stanových mestečiek v Bostone až po blokádu budovy FED v Chicagu. Aj v týchto mestách polícia zatýka a snaží sa zabrániť protestom.

K hnutiu sa začínajú pridávať aj známi ľudia. Podporu mu vyjadrili herečky Susanne Sarandon, Roseanne Barr, herec, scenárista a režisér Mark Ruffalo, herec Penn Bedgley, raper Lupe Fiasco a samozrejme pri niečom takom nemôže chýbať ani filmár Michael Moore.

Dôsledky protestov

V súčasnosti je ťažké odhadnúť ako sa situácia vyvinie – či sa hnutie rozšíri na masové a prinesie krajine zmeny, alebo po čase zoslabne a jeho odkaz vyznie naprázdno. Isté je to, že pred dvadsiatimi dvomi rokmi séria podobných potýčok medzi demonštrantami a políciou mala za následok revolúcie a zmeny spoločenských systémov v krajinách bývalého východného bloku. Dnes, po vyše dvoch desaťročiach, sú zásahy polície v demokratických krajinách ako Španielsko, Grécko, Čile či USA oveľa horšie a tvrdšie, no bez následkov. Napriek tomu, že USA sú neprekonateľné v exporte demokracie do celého sveta, miera demokracie v ich krajine pokrivkáva. Ukazuje sa tak podstata toho, ako sa dnes zamieňajú slová kapitalizmus a demokracia. Sme zo všetkých strán presviedčaní o tom, že demokracia bez kapitalizmu nemôže existovať a naopak. Je pravda, že máme slobodu prejavu. Môžem napísať tento článok a každý jeden z nás môže prísť na najväčšie námestie v našej krajine a vykričať svoj názor na plné hrdlo. Môže to však spraviť len keď je sám, alebo s malou skupinkou ľudí. Keď sa počet nespokojných začne zvyšovať, priamo úmerne sa zvyšuje aj pozornosť a brutalita polície.

Dovolím si tvrdiť, že policajti, ktorí zasahovali na Sviečkovej manifestácii alebo na Národnej triede by sa v brutalite mohli učiť u svojich súčasných čílskych, gréckych alebo amerických kolegov.

Čo môžeme povedať o protestnom hnutí s istotou je to, že USA nie sú jedinou krajinou. Prebúdzajú sa v Taliansku, Izraeli, Španielsku, Portugalsku, Rusku a vo svojom boji nepoľavujú Gréci. Pomaly ale isto sa prebúdzajú bežní ľudia v celom kapitalistickom svete.

Artur Bekmatov

zdroj

Komentáře