Americko-Čínska obchodná a ekonomická vojna

Víťazov týchto konfliktov určujú 3 veličiny (samozrejme po ukončení a počas konfliktu):

• celková intaktnosť polície a iných organizácií zabezpečujúcich poriadok, 
• schopnosť občanov zaobstarať potrebné veci k životu,
• a či zo vzniknutej situácie dokážu ťažiť.

Dobrý príklad je prípad Kuby, kde sprísnením sankciám na začiatku 90. rokov zo strany USA nielen, že režim odolal, ale sa aj posilnil. Mám na mysli dôsledok reforiem, zaviedli prídelový systém jednak aby každý občan mal ¾ odporúčaných kalórií podľa WHO a jednak aby nikto nemohol skúpiť potraviny, zaviedli pestovanie potravín na každom voľnom pozemku dôvodom bol to, že Kuba síce mala veľmi produktívne poľnohospodárstvo, ale robila všetko na export a potraviny dovážala teraz to nemôžu dovoliť.

Čo sa týka spotreby ropy tá poklesla, podotýkam, najviac ropy sa používa na vypestovanie a prepravu potravín a tu prichádza do obrazu poľnohospodárstvo keď sa konzumujú miestne ekologicky aj na malých farmách vypestované potraviny veľa ropy sa nespotrebuje (na výrobu pesticíd, herbicíd a na umelé hnojivá sa používa ropa), ďalšie veci čo zapríčinili pokles spotreby dovezenej ropy sú: zlepšenie hromadnej dopravy, lokalizovanie pracovných miest a zmodernizovanie diaľkového štúdia, úprava elektrární na miestnu ropu, úprava cukrovarov na elektrárne po či počas sezóny žatvy cukrovej trstiny a využitie obnoviteľných energií v odľahlých oblastí. Novými vývoznými artiklami sa stali ekologické hnojivá, ekologické herbicídy a samozrejme lekári, z ktorých je na Kube teraz nadbytok, je to aj dôsledkom toho, že Kubánci teraz žijú zdravšie. Celkovo sa dá povedať, že Kuba vyhrala, USA uhrali remízu a Severná Kórea prehrala za sledované obdobie.

Teraz sa vráťme ku konfliktu Číny a USA, keď si pozrieme kto čo má a kam smeruje, tak bude evidentné kto bude víťazom a kto porazeným. Budem brať ohľad na dôležité charakteristiky rôznych štátov, priznávam sa, že to bude subjektívne, ale snažím sa o čo napísať objektívnu pravdu, a objektívna pravda sa nemusí páčiť každému.

Spojenci – v každom konflikte je dôležité, kto s kým a proti komu

Čína má silných spojencov obe sú atómové veľmoci, silnou armádou, potravinovo, surovinovo či energeticky sebestačných so silnejúcim priemyslom a s špičkovou technológiou.

Spojenci USA sú slabí a skrachovanci napr. v EU jedine kto má ešte ako takú výrobnú základňu je Nemecko, ale aj ten má problém lebo väčšina exportu sa realizuje s krajinami PIGS (kde niektoré z nich majú nezamestnanosť až 30-35%-neoficiálne-pričom kazia európsky priemer na 12,2 % čo je okolo 19 miliónov ľudí), keď sa bankový systém a následne ekonomika týchto krajín sa zosype, Nemecko a jej dodávkové krajiny (celá stredná Európa-teda ajmy) sa ocitne vo vážnych problémoch, pretože výpadok spotreby krajín PIGS a príp. USA Čína, Rusko a India nedokáže vynahradiť. Podotýkam ani jedna z členov EU nemá dostatočne veľkú a silnú armádu, ktorá by mohla zabezpečiť poriadok v prípade problémov, to je daň za zrušenie brannej povinnosti a za „profesionalizáciu". Čo sa týka spojencov z Blízkeho Východu, veľa neznamenajú Izrael je síce atómová veľmoc (hoci to popiera), ale fakticky žije z Americkej pomoci a jej zbrane neobstoja voči zbraniam ruskej výroby (v roku 2006 pri Libanonskom konflikte tanky Merkawa neobstáli proti ruským protitankovým strelám v rukách bojovníkov Hezbollah-otvárali ich ako konzervy), čo sa týka Kataru, Spojených Arabských emirátov a Saudskej Arábií, z vojenského hľadiska veľa neznamenajú, a celé tieto autoritatívne režimy držia po kope Americké vojenské základne strážiace hlavne ropnú a plynovú infraštruktúru a tajná polícia.

Zásobenie energetickými a ostatnými surovinami

V prípade oboch krajín zásobovanosť je dobrá, ale kým v Číne je to rastúca tendencia (kupuje všetko na stojato-na ležato, robí neuveriteľne výhodné obchody viď. Irak za zásoby US dolárov a US dlhopisov), nehovoriac o tom, že väčšina obchodov sa realizuje mimo burzy, takže je to viac menej ukryté a so stabilnými cenami (výkyvy na trhoch dokážu rozhodiť kde-čo, takže stabilita cien je dôležitá). V prípade USA vidíme klesajúcu tendenciu, dôvodov je niekoľko: nezmyselné vojny, mizerné financie, finančný systém a finančná politika (o tom neskôr), klesajúca spotreba a prakticky všetky výrobné kapacity USA (a vlastne aj Európy) sa presunuli do Číny, Indie a priľahlých regiónov.

Ekonomika, ekológia, finančný systém, finančná politika a financie

Finančné systémy oboch krajín v súčasnosti trpia rovnakým problémom, ale dôvody týchto problémov sú rôzne a obe krajiny ale rozhodli sa ísť odlišným smerom a z toho vyplývajú rôzne finančné politiky a rôzne vplyvy na financie oboch štátov. Ekonomika USA už dlhodobo trpí a to tým, že jednak vyviezli prakticky všetky produkčné kapacity za hranice a tím sú nútení dovážať prakticky všetko a že to začali riešiť službami a finančnými službami, bohužiaľ služby na tvorbu skutočných hodnôt nepodieľajú (od roku 2008 stratili sa stredne ohodnotené zamestnania a boli nahradené mizerne platenými službami), sú platené mizerne a tým pádom HDP USA rástlo minimálne v Q1 roku 2013, vlastne len monetárne z rôznych QE a keď očistíme o infláciu, tak prakticky klesá.

Ďalší problém je obrovská negatívna bilancia medzinárodného obchodu a zadlžená populácia, zadlžený štát na každej úrovni štátneho aparátu USA (mestá ako Detroit a štáty napr. Kalifornia s nesplatiteľným dlhom a pred bankrotom, nehovoriac o astronomickom dlhu federálnej vlády USA), a hypertrofovaný bankový systém tzv. „to big to fail". Tieto problémy nemôžu (a možno ani nechcú) vyriešiť ničím iným ako záchrannými balíčkami a ktovie koľkátym QE (je to ako liatie vlažnej vody do sita s cieľom preniesť ju), žiaľ ani cent z týchto operácií sa nedostal do reálnej ekonomiky, skôr mal za následok vytvorenie obrovskej bubliny s tým že banky riskovali viac na burzách než by bolo „zdravé" za účelom zisku (nízke úrokové sadzby znamenajú nízku ziskovosť pôžičiek), ktorá keď praskne... nuž hrôza pomyslieť, ale musíme byť pripravený aj na túto eventualitu.

Čína má ekonomické problémy iného rázu, má obrovské produkčné kapacity, ale dosť nezámožné obyvateľstvo do konca roka 2007-2008 nebol problém, vyrábalo sa všetko veľmi lacno a obchodné prebytky zo zahraničného sa mohli umoriť aj v hladových stenách ktoré v Číne majú podobu prázdnych miest. Po roku 2007 vládnuca elita dostala budíček, vtedy si uvedomila 2 veľmi dôležité veci:

• načo sú výrobné kapacity, keď západ od nich nekupuje (so všetkými dôležitými dopadmi pre čínsku ekonomiku a obyvateľstvo a preto tam hrozí recesia);
• Americké dlhopisy a USD sú prakticky bezcenné.

Čína vzniknutú situáciu začala riešiť zaujímavo, pričom si chce maximalizovať benefity, 1. krokom bola podpora zo strany štátu na kúpu nových spotrebičov čo mal za následok skokový štart pre vnútornú spotrebu, 2. krokom bol využitie devízových rezerv (dlhopisy, USD atď) vo forme pôžičiek pre štáty z Afriky, z Blízkeho Východu a štátom z okolia Číny a čiastočne aj na rekonštrukciu ekosystému vo veľkom merítku (prístup k energetickým surovinám, k surovinám a k iným zdrojom), 3. krokom je vytlačenie USD zo svojich obchodov nakoľko je to možné, pričom vytvára menové swapy a obchodné centrá s Yuanom všade tam kde sa dá, a „najlepšie" na celej veci je, že to robí v relatívnej tichosti a bez veľkých fanfárov. 4. krokom asi bude úplné opustenie obchodov v USD mimo USA (čo môže byť urýchlené ďalším kolom menovej vojny), a keď USA poskytne dobrú výhovorku napr. vo forme útoku na Irán, bude požadovať niečo iné ako platbu, tak budú veľké problémy. Len si to predstavme jeden z najväčších dodávateľov produktov neakceptuje USD, v priebehu niekoľkých hodín najneskôr dní USD stratí asi 95-98% svojej hodnoty a v USA bude hyperinflácia so všetkým čo k tomu patrí vrátane ozbrojeného povstania.

Čína samozrejme urobila niekoľko chýb, ja vymenujem tie, ktoré spôsobili tie ďalšie problémy. Prvý problém čo musím spomenúť sú mizerne platení roľníci, mizerné platové podmienky spôsobili rad sociologických, ekonomických a čiastočne aj ekologických problémov. K ekonomickým problémom by som radil vytvorenie kočovnej pracovnej sily (tvorený hlavne bývalými chudobnými roľníkmi) de facto bezprávnych otrokov, ktoré sa používali jednak na montáž jednak ako pomocná sila na stavbách hladových stien, toto spôsobil vznik bubliny s nehnuteľnosťami, ktorá keď sa správne nevyrieši a praskne môže rozmetať veľkú časť čínskej ekonomiky (keď sa správne vyrieši, kríza zasiahne len zbohatlíkov). Druhá chyba bola nevybudovanie vnútorného trhu včas a čo má predchádzajúca chyba čiastočne na svedomí, je kvapne budovaný vnútorný trh, Čínska CB pumpovala kredit do bankového sektoru, ktorá vyústila do kreditovej bubliny, našťastie šéfovia Čínskej CB mali dostatok rozumu, aby včas zakročili a zatrhli tie „záchrany" (údajne zachránili len 1 banku po páde Šanghajskej burzy-asi tie banky robili to isté ako „západné") a odkázal im "zjedzte čo ste navarili", tento krok bude mať za následok očistenie čínskej ekonomiky, síce bude kde-kto škrípať zubami a môže dôjsť aj k protestom a k nepokojom, ale k rozpadu nedôjde. Poznámka, niekto raz povedal že došlo k očisteniu ekonomiky USA, opak je pravdou došlo len k odloženiu riešenia a zhoršeniu problémov, toto „riešenie" nielenže nefunguje, ale nikdy ani nebude fungovať.

Čo sa týka ekologických problémov, Čína ich má dosť, jedna najvážnejšia je dezertifikácia-čo je dôsledok aj chudoby farmárov, ktorá sa rieši tým, že sa zalesňuje, a prvé výsledky sú viditeľné, odporúčam pozrieť video do konca, druhý problém je, že veľa miest nemá čističku odpadových vôd, takže rieky sa podobajú na stoku, tretí problém je, že ozaj veľké množstvo dedín žije z recyklovania elektronického odpadu, že sa tam uvoľňuje veľké množstvo toxických látok ktoré spôsobujú rôzne chronické choroby je známa vec. Poznámka: menej známa vec je, že tie mikročipy zväčša skončia v Americkom armádnom hardvér, lebo Bill Clinton nariadil armáde sporiť všade kde sa dá, a čínsky dodávatelia sa neštítili to zneužiť, možná je aj tá situácia, že čínsky výrobcovia dali do týchto čipov hardvérový backdoor, a tým pádom môžu to využiť v prípade ozbrojeného konfliktu.

USA má tiež ekologické problémy dezertifikácia, ktorú nerieši a frakovanie ktorá môže byť nielen veľká bublina, ale netesné studne môžu uvolniť toxické látky do spodných vôd, či rovno metán. Nehovoriac o tom, že americké jadrové elektrárne, ktoré boli skonštruované na 20-30 rokov už dosluhujú pomaličky už nie sú bezpečné (údajne v chladiacom okruhu jedenej AJ našli živé zlaté rybky a nevedeli zistiť kto to tam ich dal).

Sociálne podmienky, intaktnosť polície a poriadkových organizácií

V Číne je chudoba, ALE vzniká a rozširuje sa stredná vrstva čo má za následok znižovanie sociálneho napätia. Polícii a poriadkovým zložkám v Čine nehrozí rozklad ani keď bude diať to najhoršie (v dôsledku recesie), v podstate sa tam udrží poriadok snáď nie takým spôsobom ako sa to dialo na námestí Nebeského pokoja v roku 1989.

O USA sa to žiaľ nedá povedať, nezamestnanosť podľa shadowstats.com je okolo 23%, len približne 47 % pracujúcich Američanov má prácu na plný úväzok (oficiálne čísla), približne 17 % populácie je na potravinových lístkoch a bez zdravotníckeho poistenia, mestá a štáty sú zadlžené po uši a pred krachom a rušia niektoré verejné služby, administratíva zrušila niektoré výplaty kvôli dlhovému limitu, šikanuje veteránov a na každého Američana pripadajú 4 zbrane. Keď sa skolabuje ekonomika USA, tak to roztrhne USA na 2-3 časti (Východ, Západ a možno bývalé mexické časti t.j. Texas a priľahlé oblasti), bude rabovanie a zabíjanie vo veľkom (organizované policajtmi a vojakmi, ktorí nedostali žold/výplatu alebo jednoducho nemajú čo jesť-pripomína škrtajú výdaje, a berte jed, že aj na tom budú sporiť) a možno aj občianska vojna. Poznámka: existuje štúdia o gangoch 5. generácie na západnom pobreží, tieto gangy ničím nepodobajú svojím predchodcom, lebo sú organizované ako milície a jedny bojujú za obnovenie „Veľkého Mexika" a druhý zas za „Černošský komunizmus".

Potravinová zabezpečenosť krajiny

Obe krajiny majú problémy so zabezpečovaním v prípade núdze. V Číne sú problémy už teraz, je to spôsobené hlavne dezertifikáciou a nedostatkom roľníkov, ale ich štruktúra poľnohospodárstva je stále lepšia ako Americká. Musím podotknúť Čína zakladá farmy všade kde sa dá a odtiaľto dováža potraviny a ešte stále môže vybarterovať potrebné veci.

Americké poľnohospodárstvo je neudržateľné, na každú vyrobenú energetickú jednotku potravín spotrebovávajú 10 energetických jednotiek ropy, monopolizujú sa semená a potraviny- obťažujú farmárov, ktorí síce nepoužívajú GMO semená, ale ich zásoby boli infikované za „krádež patentu"; ekologických farmárov a samozásobiteľov potravín (podotýkam čaká nás to isté ako členov EU, pokiaľ sa schváli nová smernica o schvaľovaní odrôd) a farmári sú vymierajúcim druhom (údajný priemerný vek amerického farmára je 60 rokov).

Podčiarknuté-spočítané

Obe krajiny sú pred dramatickou zmenou, ALE kým Čína vzniknuté problémy rieši a snaží sa ich využiť vo svoj prospech, tak USA sa nechce prispôsobiť a namiesto toho pokračuje v tom, čo robí a snaží sa udržať už neudržateľné status-quo, čo samozrejme povedie k jeho pádu.

Převzato z: http://proinvestory.cz/oracle-americko-cinska-obchodna-a-ekonomicka-vojna