Každý príčetný občan to vie a vidí to aj napriek tým dymovým clonám, ktoré rozširujú cez hlavné mienkotvorné média, vrátane tých “verejnoprávnych” a ktoré zneužívajú v snahe úskočne odpútavať pozornosť obyvateľstva od tých naozaj dôležitých vnútroštátnych a medzinárodných celospoločenských udalostí, ktoré majú zásadný vplyv na budúcnosť slovenského národa a vývoj štátu.
Dostali sa k moci tak, že tancovali na hrobe zavraždeného novinára Kuciaka. Hneď vedeli, kto ho dal zavraždiť a kto nesie za túto vraždu politickú zodpovednosť. Dnes sa títo tanečníci stále kŕčovito držia zubami nechtami moci. Mnohé mienkotvorné média a novinári hlavného spravodajského prúdu, vrátane tých verejnoprávnych, im v tom zbesilom tanci robili medvedie služby a nesú tak na tom celom nemalú zásluhu.
Na to nezabúdajme, pretože naďalej im mnohé a mnohí z nich nekriticky slúžia, pomáhajú im kamuflovať a prekrývať všetky ich prešľapy, vrátane tých najhorších zločinov. To z tejto skupiny novinárov a moderátorov robí spolupáchateľov a kolaborantov tohto zločineckého režimu. Či sa im to páči alebo nie, je to fakt a smutná realita každodenného života na Slovensku.
Pri každom svinstve, ktoré tu páchal tento pomajdanový zločinecký režim mu hlavné hlasné trúby z radov novinárov a moderátorov asistovali, účelovo ohýbali fakty, pravdu a realitu. Jednoducho šírili a naďalej aj šíria neobjektívnu zmanipulovanú „pravdu“, presne podľa požiadavky režimu. Snažia sa agresívne cenzurovať a likvidovať všetko, čo nie je podľa ich jedinej dovolenej „pravdy“ a svoje názory prezentujú ako nespochybniteľné fakty. Fakty častokrát prekrúcajú. Svojvoľne sa snažia umlčiavať, diskreditovať a dehonestovať všetkých, ktorí prinášajú iné pohľady na situáciu, nielen vnútropolitickú, medzinárodnú, geopolitickú, ale aj napr. medicínsku. A v neposlednom rade svojim konaním, za ktoré nesú plnú zodpovednosť, prispievajú k šíreniu nenávisti, polarizácii spoločnosti a rozdúchavaniu vášní v obyvateľstve, čím sa naďalej spreneverujú svojmu poslaniu.
Etický kódex novinára uvádza napr. tieto pravidlá novinárskej práce:
Novinár sa politicky neangažuje, ak by jeho politická činnosť mohla viesť ku konfliktu záujmov a spochybniť jeho nestrannosť alebo objektivitu.
Cenzúra je nezlučiteľná s etickými pravidlami novinárskej práce a zakazuje sa.
Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.
Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov.
Novinár alebo médium nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Pravdivé informácie vychádzajú z faktov a ich objektívnej interpretácie, s prihliadnutím na skutočný kontext popisovaného deja, bez skresľovania objektívnej reality a zamlčovania (opomenutia) časti existujúcich faktov a súvislostí.
Novinár a médium majú právo i povinnosť odmietnuť uverejniť nepravdivé, skreslené alebo neúplné informácie.
Novinár pri výkone svojej práce alebo v súvislosti s ňou neprijíma dary alebo iné výhody, ktoré by mohli ohroziť jeho nestrannosť a objektivitu, alebo ktoré sa dajú chápať ako pokus o ovplyvnenie jeho práce. Výnimkou z tohto pravidla sú bežne poskytované drobné reklamné predmety a občerstvenie na tlačových konferenciách a iných podujatiach určených verejnosti a zástupcom médií.
Takže, koľko novinárov a hlavných mienkotvorných médií sa striktne drží týchto princípov? Obrazne povedané, dokázali by sme ich spočítať na prstoch jednej ruky, ale aj napriek tomu sa mnoho z nich cíti ako nejaká nedotknuteľná, nekritizovateľná a privilegovaná kasta ľudí sediaca na tróne nespochybniteľnej morálnej autority, ktorú si akurát tak pomýlili s aroganciou a samoľúbosťou. To isté sa týka aj mnohých politikov. A tu je dôležité položiť si otázku, že či práve tá časť novinárskej obce, ktorá zabudla „kde je jej miesto“, už nie je viac politickou entitou aktívne vstupujúcou do názorového súboja ako tým poslom objektívnych neskreslených správ? Podľa mňa je tomu tak, je to už do očí bijúce!
Čomu sa teda títo „novinári“ čudujú, keď sa správajú ako politici, politruci a „užitoční idioti“ súčasného zločineckého režimu ako kati politickej a názorovej opozície?
Nejaký presluhujúci úradník z ministerstva obrany Naď si neželal viesť diskusiu o jeho záškodníckej práci s poslancom NR SR Ľubošom Blahom, tak vedenie RTV (niekedy tam bolo aj S, ale dnes to už veľmi slovenské nie je, možno tam bude za chvíľu U) sa podvolilo úradníkovi a „demokraticky“ umlčali názor a pohľad na vec mienkotvorného politika a voleného zástupcu ľudu. Vážení, tomu sa odborne hovorí totalita!
A keď sa Ľuboš Blaha rozhodol o tomto „demokratickom“ incidente informovať verejnosť, tak zrazu on je ten zlosyn, ktorý štve a útočí na nevinnú moderátorku, ktorej sa teraz vyhrážajú nejakí „dezoláti“ a adresujú jej hanlivé výrazy. Ja by som sa vôbec nečudovala, keby bol tým dezolátom možno aj Naď, ktorý sa zvykne vyhrážať a nadávať. V jeho prípade by ma to ani neprekvapilo, keďže je to jeho bežná pracovná metóda.
P.S.: Ľuboš Blaha nenesie žiadnu vinu za to, že sa nejakí blázni vyhrážajú novinárke. Vinu nesú v prvom rade neobjektívni novinári a mienkotvorné spravodajské médiá, liberalnoprogresívni aktivisti a politici bažiaci po moci aj za cenu rozvratu spoločnosti. Za názor a moju politickú prácu sa vyhrážajú aj mne. Hlavne na sociálnych sieťach mi kadejaké „slušné“ indivídua želajú smrť, ale ako politik to mám zniesť, tak znášam všetky tieto primitívne útoky slaboduchých zakomplexovaných slniečok a pseudoliberálov, pre ktorých je sloboda len to, čo si oni myslia. Moderátorka RTV(S) mala umožniť Ľubošovi Blahovi diskutovať a mala sa ohradiť voči požiadavkám Naďa!
Zdroj:https://slavena.blog.pravda.sk/2023/03/01/blaha-ako-nepriatel-statu-c-1/
+ BONUS ----------------------------------------
