Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Kuba má novú ústavu. Zaviedla súkromné vlastníctvo a zahraničné investície

Ústava má zabrániť hospodárskemu kolapsu štátu a mení právomoci prezidenta, predsedu parlamentu a premiéra.

V článku pre časopis Latin American Quarterly sa Fernanda Uriegasová zamerala na zhodnotenie dôsledkov novej ústavy na Kube, ktorú voliči prijali 24. februára tohto roka. Jednalo sa o prvú zmenu ústavy po 40. rokoch.

  • kuba-ma-novu-ustavu-zaviedla-sukromne-vlastnictvo-a-zahranicne-investicie
  • kuba-ma-novu-ustavu-zaviedla-sukromne-vlastnictvo-a-zahranicne-investicie

 

Ústavná reforma obsahuje také zmeny ako uznanie súkromného vlastníctva a zahraničných investícií na Kube. Avšak podľa expertov je v politickom ohľade ústava skôr uchovaním status quo ako základom pre nový politický systém.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel o ústavných zmenách povedal, že "znovu potvrdzujú socialistickú cestu krajiny" a "posilňujú ju inštitucionálne". Ústava uznáva súkromné 
??vlastníctvo aj zahraničné investície, oboje ale ako pole regulované vládou štátu, ktorý kontroluje hospodárstvo.

Od amerických expertov tak znie kritika, že ústava je ratifikáciou súčasnej formy vlády a znovu potvrdzuje dominantnú úlohu komunistickej strany Kuby. Avšak od ďalších expertov znie aj iný názor: nová ústava je snahou o to, zabrániť hospodárskemu kolapsu krajiny. Séria reforiem v roku 2010 zlegalizovala fakticky súkromné 
??vlastníctvo v krajine. Kontextom trhových reforiem na Kube bola nielen pokračujúca hospodárska kríza, ale aj ďalší pokles dovozov z Venezuely.

Obchodný obrat medzi Kubou a Venezuelou sa napokon stále viac prepadal. V roku 2012 sa jednalo o 8,5 miliárd dolárov, ale v roku 2017 už len o 2,2 miliardy dolárov. A popri tom sa zhoršili vzťahy s Brazíliou a došlo k obnoveniu amerických sankcií proti Kube. Navyše tu boli dôsledky hurikánov na ekonomiku Kuby. Vláda tak videla zmenu ústavy ako nutnosť. Kubánska vláda je ekonomicky pod enormným tlakom, hovorí k tomu jeden z expertov Peter Hakim.

Súčasťou týchto snáh a zmeny pravidiel hry hospodárstva ostrova bolo napríklad povolenie pre Kubáncov zamestnávať sa sami a fakticky podnikať, napríklad v službách ako je ubytovanie. Lenže vláda tento biznis vysoko daní, čo ho ekonomicky "priškrcuje". Je to preto, že kubánska vláda nemá záujem o autonómne podnikanie. Domnieva sa totiž, že hospodárska moc vedie k tej politickej, hovorí k tomu Carmelo Mesa-Lago, ďalší z odborníkov, ktorého autorka oslovila.

Kubánska vláda tiež uznáva, že ostrov potrebuje zahraničné investície. Uznanie zahraničných investícií ústavne má podporiť úsilie vlády získať si dôveru zahraničných investorov. To sa jej cez nové zákony z roku 2014 darilo zatiaľ pomaly. Aj keď ústava nutne nepredstavuje ochranu investícií, tak ich zahrnutie do textu ústavy nie je bez významu.

Podľa Jorga Domíngueza, ďalšieho osloveného odborníka, ide o formalizáciu stavu, ale taká formalizácia nie je bez významu; reštrukturalizácia štátu na Kube prinesie významné reformy v tom, ako bude vláda fungovať, myslí si. Ústava povedie k oslabeniu vlády "predsedu štátnej rady", inak tiež prezidenta, čo je novinka. Vedľa neho dostávajú posilnenú úlohu predseda parlamentu a premiér.

Aj keď obe funkcie sú stále v rukách komunistickej strany, jedná sa o malé krôčiky k menej centralizovanej a menej autoritárskej forme vlády, doplňuje tieto hodnotenia tiež Roberto Veiga, právnik z Cuba posible, projektu občianskej spoločnosti. Veiga ale mieni, že cesta týmito krôčikmi bude pre Kubu ťažká.

zdroj:http://www.voltaire.netkosice.sk/index2.html

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře