Ale to je ľudská situácia plná humanity, ako by to malo vyzerať. Nevyberá sa, ktoré dieťa, za akú cenu budeš spolupracovať s vrahmi a ešte im pomáhať udržiavať vražedný režim a nikoho nemusíš utopiť osobne. A platí pravidlo, že kto za to zodpovedá, bude zachránený posledný!
Takže jednoduché odpovede
Sofiina voľba – Zomrieme spolu, ale nedonútia nás do pozície vrahov. Potom si nemusíte vyčítať, koho ste dali zabiť.
Schindlerov zoznam – Nebudeš spolupracovať s nacistami, ktorí vraždia. Keby si tak povedali všetci, nemal by im to kto udržovať. Ktorí mŕtvi stáli za tých zachránených?
zdroj: http://malinova.blog.pravda.sk/2019/01/07/preco-tisa-nepovazujem-za-hrdinu/
Volyň – Neobetuješ nikoho. Potom si nemusíš vyčítať, koho si dal zabiť.
Tiso – Nevyberáš žiadnych a dáš zrovnať so zemou Brezno, Banskú Bystricu a Zvolen. Veď nestoja tí zachránení za to? Nie je dôležitejší štát, než ľudia v ňom.
Tu je niečo krátke na obhajobu Tisa:
13 min. na youtube:
„Kniha „Zamlčaná pravda o Slovensku“, ponúka niečo celkom iné, ako sa dozvedáme od súčasných trendov a historikov. Doktor medicíny zo židovskej rodiny, ktory bol v transporte do Osvienčimu a bol z neho oslobodený, začal zhromažďovať doklady z vďaky za oslobodenie z transportu.
Dokladal, že Tiso, biskupi atď. urobili maximum pre zmiernenie holokaustu. Môže potvrdiť, že Tiso nie je na žiadnom zozname vojnových zločincov, zachránil 30 000 Židov, 15 000 povstalcov a 100 000 obyvateľov. A toto svoje celoživotné dielo o dôkazoch o tomto spracoval z vďaky k Tisovi. Vyšla v 96 od Gabriela Hofmana. V tomto krátkom videu sú citáty z tejto knihy.
Vraj 35 000 Židov dostalo mimoriadne preukazy, že nesmú byť evakuovaní.
Preskúmal všetky archívy v ktorých sú dokumenty o deportáciách Židov (vydal dve knihy, aj Tragédia Židov v Slovenskom štáte). Bol pozvaný do televízie a hovorí niečo celkom iné ako Traubner a Bán po školách. Komisia spojených národov pre vyšetrovanie vojnových zločinov, ktorá bola založená v 43 v Londýne, uzavrela publikovanie mien osôb, ktoré boli menované ako vojnoví zločinci. Celkove takto označili 36 529 osôb. Na úradných záznamoch tejto komisie, sa nenachádza ani jedno meno občana Slovenskej republiky.
Obsahom mojej knihy, ktorú som písal od roku 1947 je snaha správne osvetliť život, prácu a výkon funkcie Jozefu Tisu ako prvého prezidenta Slovenského štátu. Snažil som sa vystihnúť podstatu všetkých problémov z hľadiska postoja Židov v Slovenskom štáte a pravdu potom aj obhajovať pomocou svojej knihy. Odvtedy sa o tom nevedú žiadne diskusie. Preskúmaním archívov na Slovensku, V Prahe, v Berlíne, v Paríži a vo Vatikáne a inde, sme zistili, že Tiso mal postoj objektívny a spravodlivý. Podľa týchto dokumentov z celoštátnych archívov, že na Slovensku žilo 85 000 Židov. Hitler všetkých presvedčil, že chce Židov len vysťahovať, kde sa im umožní žiť.
Tiso sa obhajoval na súde, že nevedel o deportáciách, ale pramene dokazujú, že vedel. Na to redaktorke odpovedá, že nevedel a citujeme dokumenty, ktoré dokazujú, že nevedel. Vedel iba to, že idú do pracovných táborov.
Ale skutočnosť bola taká, že to neboli pracovné, ale vyhladzovacie tábory. Protiargument, že keď sa to dozvedel, bolo už vysídlených 57 000 Židov. Hitlerovi uverili aj predstavitelia Ameriky, Veľkej Británie, Francúzska i ostatných štátov Európy a sveta, že Židia idú do pracovných táborov. Mal som možnosť hovoriť s hlavným rabínom, ktorý mi povedal, že pokiaľ Tiso sedí na prezidentskom stolci, my Židia máme aspoň nádej, že mnohí z nás prežijú.
Redaktorka oponuje, že Tiso bol na medzinárodnej listine vojnových zločincov.
Hofman tvrdí, že nebol na nijakej listine vojnových zločincov.
Redaktorka to mala vytiahnuť a omlátiť mu to o hlavu, ak je to pravda. Všetci o tom hovoria a kde je ten dôkaz? Je to len tak, že všeobecne sa to hovorí, tak je to asi pravda. Lebo to povedal Traubner.
Nebol na nijakej listine vojnových zločincov.
Hlavný prokurátor Izraela Hausner, ktorý preskúmal s celým svojim aparátom všetky európske a všetky svetové archívy, všetky ustanovizne, ktoré mali čo dočinenia s deportáciami Židov, vyhlásil, že nikde sa nenašiel, ani neexistuje dokument, ktorý by potvrdil, že Tiso bol vojnový zločinec. Jeho meno sa nenachádza na nijakej takej listine. Podľa neho by potom všetci prezidenti a monarchovia tej doby museli byť vojnoví zločinci, čo nie je pravda. Prvú autentickú správu o vraždení Židov v koncentračných táboroch doniesli dvaja utečenci z Osvienčimu Rudolf Vrba a František Becler, ktorí prišli na Slovensko koncom apríla 1944. Ani samotní Židia neverili správam o likvidácii v Poľsku. Keď sa Tiso dozvedel, že Židia zomierajú v koncentračných táboroch, vyhlásil – Od tejto hodiny ani jeden Žid neopustí Slovenský štát a ani neopustil. Boli okamžite zastavené všetky transporty Židov zo Slovenska. Katolícky biskupi vydali pastiersky list na záchranu Židov, ktorý sa čítal vo všetkých katolíckych kostoloch a bol uverejnený aj v katolíckych novinách. Kňazi vyzývali veriacich, aby všetkými možnými prostriedkami chránili Židov na Slovensku.
Tiso udelil 15 000 prezidentských výnimiek, aby nemuseli opustiť Slovensko v dobe, keď ešte nikto netušil, aká tragédia visí nad židovským národom. A tým, že vyznamenával esesákov, urobil obrovské dielo na záchranu slovenských ľudí. Dosiahol od Hitlera výnimku, že nemuselo byť 15 000 povstaleckých vojakov deportovaných do Nemecka. Malo byť ešte zastrelených 300 rukojemníkov a leteckým bombardovaním mali byť zrovnané zo zemou mestá Brezno, Banská Bystrica a Zvolen. Týmto všetkým dosiahol aj zrušenie tohto bombardovania. Podľa neho bol na Tisovi spáchaný nie justičný omyl, ale justičný zločin. Prečo sa o tom nediskutuje verejne? A menuje, kto každý má. On sám je Žid a viezli ho zo Serede do Osvienčimu. Diskusia je o tom, že všetky argumenty by sme mali poznať a diskutovať o tom.“
Celá polemika a diskusie stoja na tom, či vedel, že budú aj vraždení alebo nevedel. Ja si myslím, že nevedel a vôbec si to nemyslím na základe dôkazov, ale na základe toho, že ľudia takéto veci VŽDY podceňujú a neverili tomu ani samotní Židia a ani iní. Každé hrozné zlo vzniká tak postupne – podceňovaním a postupným stúpaním, že sa na tom VŽDY podieľa veľa ľudí.
Ale podľa mňa nemal dovoliť ani transporty do pracovných táborov, lebo ako prezident mohol vedieť, že to môže smerovať k vraždeniu, keď sa mi VRAŽDENÍM vyhrážajú! On proste chcel zachrániť hlavne štát a nie ľudí, pričom štát tvoria ľudia, potom chcel zachrániť Slovákov aj na úkor Židov, takže ich nevidel ako ľudí rovnako. A veľmi pravdepodobne chcel zachrániť konkrétnych Židov po známosti ktorých poznal (ktovie za čo?) a ešte aj v tom musel robiť rozdiely, ktorých!!!
Tak teda, niektorých zachránil a tí mu môžu ďakovať a tí iní a ich rodiny nie. A možno mu môže ďakovať Brezno, Banská Bystrica a Zvolen a ďalší zachránení Slováci, ale nie iní a ich rodiny.
Mysleli by ste si aj na ich mieste, že je hrdina, keď za to zaplatili životmi vaši blízki?
A keďže zaplatili, on z lode, za ktorú zodpovedal, pôjde posledný. Tá loď nebol štát, ale ľudia v ňom. A keď zomreli aj vďaka jeho rozhodnutiam, kto áno a kto nie, má ísť s nimi posledný.
Na lodi by to považoval za svoju česť, že sa spolu s nimi utopí. Je len tam, kde sú aj oni. Hrdina je len pre tých, ktorých zachránil a ktorí si Slovenský štát cenia viac, než ľudí v ňom. A ešte si vyberajú, že ktorých viac, aby žili.
Koho by si dnes vybrali z vás? Ja myslím, že sa vám to dennodenne nepáči, že nie vás, hoci vám ešte nejde o život.
Aj dnes sa zachránia a aj si vyberú, koho zachránia a tí im budú vďační. A nejaký štát tu bude vždy aj keby vymenili ľudí v ňom.
zdroj:http://malinova.blog.pravda.sk/2019/01/07/preco-tisa-nepovazujem-za-hrdinu/
