Zašlá sláva Francúzska

Prvá otázka v prieskume sa týkala židov. 17 % francúzskych moslimov priznalo, že nenávidí židov. 39 % ich uviedlo, že majú negatívny alebo veľmi negatívny vztah k judaizmu.

Francúzsko je v Európe 21. storočia jedinou krajinou, kde sú židia pravidelne vraždení len preto, že sú židia. Od únosu, mučenia a zavraždenia Ilana Halimiho v januári 2006 majú smrť všetkých židov zavraždených vo Francúzsku na svedomí moslimovia. Sammy Ghozlan, prezident Národného úradu pre sledovanie antisemitizmu (BNVCA, Bureau National de Vigilancia Contre L'Antisemtisme ), ktorý eviduje antisemitské činy a pomáha ich obetiam, už viac ako dvadsať rokov rok čo rok zdôrazňuje, že takmer všetky násilné antisemitské činy vo Francúzsku páchajú moslimovia.

Pokiaľ ide o Izrael, tak výsledky prieskumu sú ešte znepokojivejšie. Názory vyjadrené respondentmi sú horšie ako nenávisť. 45 % francúzskych moslimov si praje úplné zničenie Izraela. Podobný počet francúzskych moslimov označil znásilňovanie, mučenie, podrezávanie a upaľovanie židov zaživa teroristami Hamasu v Izraeli 7. októbra 2023 ako "akt odporu".

Takmer polovica jednej náboženskej komunity v západnej demokracii si teda otvorene praje zničenie skupiny ľudí, ktorí boli práve zmasakrovaní v inej krajine - přitom išlo o najvyšší počet obetí od konca holokaustu.

19 % francúzskych moslimov sympatizuje s Hamasom. To, že toľko francúzskych moslimov sympatizuje s organizáciou, ktorej vodcovia vyhlasujú, že budú opakovať útok zo 7. októbra 2023 znova a znova, tak dlho, kým nebude Izrael zničený, a bez ostychu vyhlasujú, že chcú genocídne zničenie jediného židovského štátu, je alarmujúce, pretože francúzski židia aj nežidia sú vďaka tomu v extrémne nebezpečnej situácii.

Ďalšie čísla ukázali, že 42 % francúzskych moslimov rešpektuje islamské právo šaría viac ako zákony Francúzskej republiky (vo vekovej kategórii 18 až 25 rokov má tento názor 57 % moslimov).

Európsky súd pre ľudské práva v roku 2003 rozhodol, že právo šaría je nezlučiteľné s hodnotami demokracie. Právo šaría stanovuje, že Alah nariadil všetky pravidlá, ktoré musia ľudské bytosti dodržiavať, a že všetky pravidlá odporujúce právu šaría musia byť odmietnuté. 37 % francúzskych moslimov tvrdí, že podporuje Moslimské bratstvo - to nie je prekvapujúce: hlavná francúzska moslimská organizácia Musulmans de France ("Moslimovia Francúzsko") je francúzskou pobočkou Moslimského bratstva.

Každý rok organizácia Musulmans de France organizuje konferenciu, ktorá priťahuje státisíce moslimov z celej Európy. Skupina tiež na konferencii pozýva radikálne imámy , kterým je tak daná príležitosť prehovoriť k veľkým davom.

Francúzsko je jednou z mála krajín západného sveta, kde boli muži podrezaní radikalizovanými moslimami. (Druhou krajinou je Veľká Británia, kde v roku 2013 dvaja moslimovia zavraždili britského vojaka Lee Rigbyho a snažili sa mu odrezať hlavu.) Učiteľ Samuel Paty bol podrezaný 16. októbra 2020. A otcovi Jacquesovi Hamelovi podriadili hrdlo a odrezali hlavu 26. júla 2016 v Saint-Étienne-du-Rouvray v Normandii, keď slúžil omšu v takmer prázdnom kostole.

Francúzsko má zhodou okolností aj najvyšší počet "no-go zón" v Európe. Vo Francúzsku je najmenej 751 identifikovaných Zones Urbaines Sensibles ("citlivé mestské zóny"), ktoré sú ovládané moslimskými gangmi a radikálnymi imámami. Nemoslimovia tam môžu žiť len pod podmienkou, že prijmú status dhimmi (tolerovaného občana druhej kategórie), sklonia hlavu a akceptujú, že žijú na území ovládanom islamom . Členovia muslimských gangov už políciu nerešpektujú. Pokiaľ dôjde k incidentu medzi policajtom a členom gangu, nasledujú nepokoje a polícia dostane rozkaz, aby v prípade hroziacej eskalácie nikoho nezatkla.

Francúzsko je krajinou, kde moslimovia tvoria viac ako 70 % všetkých väzňov. Podľa rôznych správ je kriminalita medzi moslimami veľmi vysoká.

Pred tromi desaťročiami malo parížske predmestie Seine-Saint-Denis početnú židovskú komunitu. V dôsledku neustálych vyhrážok sa z tejto štvrte odsťahovali takmer všetci židia. Tých pár židov, ktorí tu zostali, svoje židovstvo skrýva.

V celom Francúzsku židovskí muži schovávajú svoje jarmulky pod klobúkmi. Židovské ženy už nevystavujú na obdiv svoje prívesky s Dávidovou hviezdou. Mnoho židovských rodín už na dveře svojich domov neumiestňuje mezúzy. (Poznámka prekladateľa: Mezuza je malá schránka obsahujúca zvinutý pergamen s dvoma pasážami z Tóry.)

Už viac ako 20 rokov nemožno vo francúzskych školách hovoriť o holokauste. Keď Georges Bensoussan v roku 2004 vydal knihu Stratené územia republiky (Les territoires perdus de la république), ktorá odsudzovala moslimský antisemitizmus rozšírený v školách, židovskí študenti už zažívali obťažovanie a diskrimináciu. Väčšina židovských rodín vo Francúzsku dnes z opatrnosti už neposiela svoje deti do štátnych škôl a zapísala svoje deti do súkromných škôl. Keď je v štátnej škole šikanovaný nejaký židovský študent, tak úrady proti páchateľom nič nepodniknú a namiesto toho požiadajú rodičov šikanovaného židovského dieťaťa, aby ho umiestnili do inej školy.

Vo Francúzsku dôjde každý deň k viac ako 120 útokom nožom, ktoré sa môžu stať kedykoľvek a kdekoľvek. Väčšinu týchto útokov páchajú moslimovia, ktorí potom polícii povedia, že to urobili, pretože nenávidia neveriacich a nenávidia Francúzsko. V novinách sa objavujú iba tie útoky nožom, ktoré majú za následok smrť, ostatné útoky sú v tichosti zanedbávané. V najväčších francúzskych mestách sa prepadnutie a telesné násilie stalo bežnou záležitosťou. Vo Francúzsku tiež každý deň dochádza k viac ako dvom stovkám znásilnení, väčšinou spáchaných moslimami, ktorí sa do Francúzska dostali ilegálne. Iba 7 % ilegálnych imigrantov, ktorým bolo nariadené opustiť Francúzsko, bolo skutočne deportovaných.

Prieskum v týždenníku Le Journal du Dimanche vzbudil len nepatrný ohlas.

Iba jeden francúzsky politický líder - bývalý novinár Éric Zemmour - sa odvážil povedať, že situácia je stále viac alarmujúca a že moslimovia predstavujú pre Francúzsko stále väčšiu hrozbu.

Jeho komentáre viedli k tomu, že bol niekoľkokrát odsúdený na zaplatenie vysokých pokút za "vyvolávanie predsudkov a nenávisti voči moslimskej komunite." V prezidentských voľbách v máji 2022 získal iba 7 % hlasov , jeho posolstvo sa zjavne buď nedostalo k dostatočnému počtu voličov, alebo nebolo medzi Francúzmi široko prijímané.

Predsedníčka strany Národné združenie Marine Le Pen sa obmedzila na odsudzovanie prítomnosti "islamistickej ideológie úplne odlišnej od islamu" vo Francúzsku a trvá na tom, že sa k tejto ideológii hlási iba nepatrná menšina moslimov. A maľuje vzdušné zámky, keď dodáva, že islam je "plne kompatibilný" s francúzskymi inštitúciami.

Ak sa Európania chcú takej budúcnosti vyhnúť a chcú si zachovať svoju kultúru, tak sa o to musia začať usilovať nielen slovami, ale aj svojimi činmi. Ak rýchlo nezačnú, tak to bude znamenať koniec európskej civilizácie v podobe, ako ju poznáme.

Autor Dr. Guy Milli?re je profesor Parížskej univerzity a autor 27 kníh o Francúzsku a o Európe.

Zdroj: http://voltaire.netkosice.sk/index2.html