Trump a Musk, Kanada, Panama a Grónsko

Znovuzvolený americký prezident Donald Trump nás svojimi vyhláseniami pred inauguráciou, že chce kúpiť Grónsko (ktoré už v roku 2019 prirovnal k „veľkému obchodu s nehnuteľnosťami") a anektovať Kanadu aj Panamský prieplav, ohromil. Od druhej svetovej vojny žiadny západný líder nič podobné nepovedal. Americká vládnuca trieda v tom naopak videla „nové hranice", inými slovami nové územia, kde by ich krajina mohla ďalej postupovať.

Dánska vláda, na ktorej je Grónsko závislé, vyhlásila, že Grónsko nie je na predaj, že je to „autonómne územie" vlastnené výhradne Grónčanmi. Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval, aby „zásada nedotknuteľnosti hraníc platila pre všetky krajiny... či už sú veľmi malé, alebo veľmi silné". Francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot k tomu poznamenal: „Nie je samozrejme pochýb o tom, že by Európska únia nedovolila, aby iné národy sveta útočili na jej suverénne hranice". Podľa britského ministra zahraničných vecí Davida Lamyho Donald Trump "vyvoláva obavy z Ruska a Číny v Arktíde, ktoré ovplyvňujú národnú ekonomickú bezpečnosť" Spojených štátov, a to sú "legitímne otázky". Napokon pre taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú sú tieto vyhlásenia „skôr odkazom" „ostatným veľmociam než nepriateľskými nárokmi voči týmto krajinám. Ide o dve oblasti, v ktorých sme v posledných rokoch svedkami rastúcej čínskej aktivity".

Kanadský premiér Justin Trudeau, ktorý bol zvolený ako syn Pierra Trudeaua, a teda ako obhajca národnej nezávislosti, sa ukázal byť iba stúpencom Washingtonu. Nemal teda čo povedať v reakcii na zjavné: pripojením k Spojeným štátom by jeho krajina nestratila nič, čo by ešte nestratila, a naopak by získala všetko ostatné. A tak rezignoval.

Pokiaľ ide o Panamský prieplav, Donald Trump naznačil, že ho prevádzkuje čínska armáda. Panamský prezident José Raúl Mulino odpovedal: „Prieplav nie je priamo ani nepriamo kontrolovaný Čínou, Európskym spoločenstvom, Spojenými štátmi ani žiadnou inou mocnosťou. Ako Panamec dôrazne odmietam akékoľvek vyjadrenie, ktoré túto skutočnosť skresľuje."

Ukážeme si tu, že tieto myšlienky anexie nie sú nové, ale že sa datujú už od krízy v roku 1929 a že zodpovedajú ucelenému ideologickému korpusu, ktorý až do minulého týždňa hájil multimiliardár Elon Musk, ktorého sme poznali skôr ako obdivovateľa srbského inžiniera Nicolasa Teslu transhumanizmu.

Počas „veľkej krízy", teda krízy na Wall Street a následnej hospodárskej búrky, sa celá americká aj európska elita domnievala, že kapitalizmus vo svojej vtedajšej podobe definitívne zomrel. Josip Stalin navrhoval sovietsky model ako jedinú odpoveď na krízu, zatiaľ čo Benito Mussolini (bývalý Leninov zástupca v Taliansku) navrhoval fašizmus. V Spojených štátoch však bolo navrhnuté tretie riešenie: technokracia.

Ekonóm Thorstein Veblen, ktorý kritizoval tradičný výklad ponuky a dopytu, sa zaujímal o motiváciu kupujúcich. Ukázal, že ľudia, ktorí si môžu dovoliť voľný čas, tak robia preto, aby posilnili svoju spoločenskú nadradenosť, a preto ju musia dávať najavo. Voľný čas teda nie je formou lenivosti, ale „vyjadruje neproduktívnu spotrebu času". V dôsledku toho v mnohých situáciách v rozpore so všeobecným presvedčením „čím viac rastie cena tovaru, tým viac rastie aj jeho spotreba" (Veblenov paradox). Nie sú to teda ceny, ale skupinové správanie a individuálna motivácia, ktoré diktujú ekonomiku.

Ikonoklastické myslenie Thorsteina Veblena dalo okrem iného vzniknúť technokratickému hnutiu Howarda Scotta. Ten si predstavoval, že veľa by nemali mať v rukách kapitalisti alebo proletári, ale technici.

Do Francúzska toto hnutie exportovali polytechnici, najmä ezoterický spisovateľ Raymond Abellio (ktorý založil sektu, ktorej členom bol až do svojej smrti François Mitterrand) a Jean Coutrot, vynálezca transhumanizmu. Jedno viedlo k druhému, toto hnutie údajne dalo vzniknúť tajnej spoločnosti Synarchie v okultistických kruhoch režimu Philippa Pétaina.

Coutrotov transhumanizmus je predobrazom transhumanizmu Elona Muska. Pre Coutrota išlo o využitie technológie na prekročenie humanizmu. U Elona Muska ide o využitie technológie na zmenu človeka.

Vzhľadom na tento vzťah je ľahké pochopiť, prečo je akýkoľvek odkaz na technokraciu vo Francúzsku od začiatku diskreditovaný. Napriek tomu je toto hnutie založené na dominantnom spochybnení spôsobu fungovania demokracií. Hlási sa k tomu, že sa nebude angažovať v politike a bude hľadať technické riešenia všetkých problémov. Či sa nám to páči, alebo nie, je prítomné v Spojených štátoch v presvedčení, že technický pokrok všetko vyrieši.

Faktom zostáva, že technokratické hnutie, opierajúce sa o štatistické poznatky z medzivojnového obdobia, bolo presvedčené, že severoamerický kontinent tvorí z hľadiska nerastných zdrojov a priemyslu jeden celok.

Vodca kanadskej vetvy hnutia, chiropraktik Joshua Haldeman, bol za druhej svetovej vojny zatknutý za obhajobu neutrality voči nacistickému Nemecku. V skutočnosti bol prohitlerovský a antisemitský [ 1 ] . Po vojne sa presťahoval do Juhoafrickej republiky, kam ho prilákal tamojší režim apartheidu. Jeho vnukom nie je nikto iný ako Elon Musk.

Je potrebné poznamenať, že pozícia multimiliardára v Trumpovej administratíve je stále viac spochybňovaná zvnútra. Steve Bannon povedal denníku Corriere della sera: „Elon Musk nebude mať plný prístup do Bieleho domu, bude ako každý iný človek. Je to naozaj zlý človek, veľmi zlý človek. Vyhodiť tohto človeka je moja osobná vec. Predtým, pretože dával peniaze, som bol ochotný ho tolerovať, teraz ho už tolerovať nemienim." [ 2 ]

Niektorí členovia technokratického hnutia prikladali veľký význam mape sveta po druhej svetovej vojne, ktorú v roku 1941 vypracoval anonymný autor pod pseudonymom Maurice Gomberg. Predpokladal rozdelenie sveta podľa civilizácií. Spojené štáty mali byť rozšírené o celú Severnú Ameriku od Kanady až po Panamský prieplav a mnoho ostrovov v Tichom oceáne a Atlantiku, vrátane Západnej Indie, Grónska a Írska. Rovnako ako francúzska synarchia bola aj táto mapa hojne diskutovaná v konšpiračných kruhoch. Podľa historika Thomasa Morartiho, citovaného v írskej tlači [ 3 ], však mapu zopakoval prezident Franklin D. Roosevelt vo svojom „prejave o štyroch slobodách" (sloboda prejavu, sloboda vyznania, sloboda od nedostatku a sloboda od strachu) 6. januára 1941. rovnakom duchu navrhol v roku 1946 prezident Harry Truman, aby americké vojská nevypratali Grónsko, ktoré oslobodili od nacistov, ale aby ho kúpili za 100 miliónov dolárov.

V roku 1951 Dánsko povolilo zriadenie dvoch veľkých vojenských základní USA a NATO v Grónsku, v Sondreströme a Thule (Pituffiku). Odvtedy tam boli inštalované prvky amerického protiraketového systému. autonómny status. V roku 1968 sa v blízkosti Thule nešťastnú. náhodou zrútil americký strategický bombardér pri rutinnej operácii v rámci studenej vojny a zamoril oblasť mrakom obohateného uránu. uskutočniť bez peňazí. Pentagon musel urobiť, by bola ochrana Dánska, čím by sa zbavil finančnej záťaže.

Dávajúc realitu tomu, čo sa zdalo byť len planými rečami, sa Donald Trump mladší, syn znovuzvoleného prezidenta, vydal na dovolenku do Grónska. Samozrejme na palube rodinného lietadla, obklopený skupinou poradcov. Nestretol sa, aspoň oficiálne, so žiadnymi politickými predstaviteľmi. Počas tejto cesty vykonala mimovládna organizácia Patriot Polling prieskum. Väčšina respondentov (57,3 %) s myšlienkou pripojenia k Spojeným štátom súhlasila, zatiaľ čo 37,4 % bolo proti. Z celkového počtu opýtaných bolo 5,3 % nerozhodnutých. Po zverejnení týchto výsledkov sa Mute B. Egede na tlačovej konferencii v Kodani vyhlásil, že hoci s Trumpovcami nehovoril, je otvorený „diskusiu o tom, čo nás spája. Sme pripravení konať. Spolupráca je o dialógu. Spolupráca znamená, že budete pracovať na riešeniach".

Keď technokratické hnutie uvažovalo o anexii Grónska, poukazovalo na to, že sa nachádza na severoamerickom kontinentálnom šelfe, a svoj argument opieralo o význam jeho prírodných zdrojov, zásoby zemného plynu, ktoré boli kedysi nedostupné, ale teraz sú stále menej dostupné. Vzácne zeminy sú teraz takmer výhradne čínske. Napriek tomu sa stali nepostrádateľnými pre špičkové technológie, najmä pre automobily Tesla.

Grónsko je dnes predovšetkým strategickou záležitosťou. Umožnilo by Spojeným štátom kontrolovať Severnú morskú cestu, ktorá je teraz splavná. Vzhľadom na to, že ju v súčasnosti kontrolujú Rusko a Čína, zmena vlastníctva ostrova by zmenila geopolitickú rovnicu. Preto sa hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyjadril takto: „Arktída je oblasťou našich národných záujmov, našich strategických záujmov. Chceme v arktickej oblasti zachovať klímu mieru a stability. Veľmi pozorne sledujeme pomerne spektakulárny vývoj situácie, ale zatiaľ, vďaka Bohu, iba na úrovni vyhlásenia".

Zmienky o technokratickom hnutí síce nemajú nič spoločné s Muskom a Trumpom, ale treba ich mať na pamäti s ohľadom na vývoj udalostí.

[ 1 ] The International Conspiracy to Establish a World Dictatorship & The Menation to South Africa, Joshua Haldeman. Cité dans The The World According to Elon Musk's Grandfather, Jill Lepore, The New Yorker, September 19, 2023.

[ 2 ] « Steve Bannon: Elon Musk vole solo aj soldi, faro di tutto per tenerlo fuori dalla Casa Bianca », Viviana Mazza, Corriere della sera, 8 gennaio 2025.

[ 3 ] "United mates of America", Tom Prendeville, Irish Mirror, February 1944.

[ 4 ] Le Groenland n'est mentionné qu'une fois dans le Technocracy Study Course. Les terres rares étaient ignorées ? l'époque.

Autor článku Thierry Meyssan, politický konzultant, francúzsky spisovateľ a zakladateľ a predseda Voltaire Network. V roku 2002 sa preslávil knihou Veľký podvod o útokoch z 11. septembra 2001, ktoré opisuje ako operáciu pod falošnou vlajkou vlády a vojenskopriemyselného komplexu USA s cieľom ospravedlnenia vojen proti Afganistanu a Iraku. V roku 2012 odišiel do exilu v Sýrii.

Zdroj: http://voltaire.netkosice.sk/index2.html