Rieka Veľkej Očisty a Veľký Advent (predvianočná 2023)

Prvý ostrov je zanesený špinou a bahnom, ktoré tam dlhodobo nanosili ľudia svojím myslením a konaním a teraz ako dôsledok všetci bez výnimky sú viac či menej pošpinení týmto smradľavým blatom. Všetci sa tu hrbia pod ťarchou bahna, ktoré ako pancier na každom z nich tvrdne, a takto im čoraz viac znemožňuje vo voľnom pohybe. O radostnom vzlete a slobode tu nie je ani chýru, ani slychu. Všade iba náreky a kliatby ako nepochopenie za spravodlivý osud týchto postihnutých.

Mnohí sa túžobne a bezmocne pozerajú do diaľky, kde sa ako závan nádeje vynára krásny ostrov, akoby volal svojich budúcich obyvateľov k užívaniu zdravej prírody a mierového spolunažívania.

Niektorí sa už vrhajú do rieky, aby sa očistení preplavili k druhému ostrovu, aj sa to podaktorým podarí, ale sú aj takí, ktorí precenili svoje sily, mali totiž na sebe příliš veľa bahna, a tak sa potopili a zahynuli.

Mnohí tu stoja na brehu a čakajú, čo sa bude diať. Snáď sa pokles ostrova zastaví a oni sa zachránia. Sú medzi nimi takí, ktorí konali veru veľa zlého, pancier bahna im na tele stvrdol natoľko po tak dlhej dobe, že si naplno uvedomujú, že nemajú žiadnu šancu dostať sa cez rieku na druhý ostrov. Premeškali čas. A tak vo svojej závisti a z toho vyplývajúcej skrytej nenávisti k tým ostatným, ktorí ešte majú šancu na záchranu, ich utvrdzujú v tom, že vlastne sa nič také zlé nedeje, však toto už tu neraz bolo, všetko bude opäť v poriadku po starom, len nech počkajú, bude dobre, atď.

Dianie sa však neúprosne vnára do času, a dôjde k tomu, čo nikto z nich nechce. Ostrov zla sa celý komplet aj s parazitmi na ňom potopí do vody a prúd rieky odplaví všetkých zlých a váhajúcich ako nepotrebné plevy do nenávratna svojich osudov v nálevke duchovného rozkladu.

-

A kde sa dnes nachádzame my, pozemšťania? Máme ešte stále dosť času?

Chceme dopadnúť rovnako, ako dopadla bájna Atlantída, či Lemúria, ktoré boli potopené vo vlnách oceánu, aby sa už zlo a špina nešírili ďalej do okolitého priestoru?

-

Pred Vianocami každoročne prežívame obdobie Adventu, kedy na jeho konci si pripomíname výročie narodenia Syna Božieho, čiže príchod Kráľovstva Božieho na Zemi.

Advent, to je zároveň symbolicky obdobie odkazu Jána Krstiteľa. Nuž ale ako by to asi tak dopadlo, keby ste dnes vyšli do ulíc a zvolali by ste na okoloidúcich: „Čiňte pokánie, priblížilo sa Kráľovstvo Božie!“ Mnohí by nechápavo krútili hlavami a ťukali by si na čelo, či vám nešibe. Ľudstvo v súčasnosti poväčšine rozumie inej reči – reči konzumu a pretvárky. Téma duchovna a vnútorného utíšenia? To dnes veru nie je „IN“.

A tak v modernej forme znie do sveta volanie Jána Krstiteľa, ktorého aktualizované slová nabádajú každého, kto počuť chce:

„Spytujte svoje svedomie, pretože už niet vela času na nápravu! Blíži sa záver Veľkého vesmírneho Adventu, ktorý zvestuje koniec starej doby, nachádzame sa tesne pred vrcholom prvej Veľkej Očisty Zeme, po ktorej príde na Zem Kráľovstvo Božie, Ríša Pokoja a Mieru, nastáva doba Veku Vodnára, kedy na Zemi bude vládnuť iba Spravodlivosť, Láska a Pravda!“

Iba nemnohí toto volanie pochopia a zariadia sa podľa toho… znovu sa oddelia plevy od zrna...

-

Preto aj my počas tohto veľkého vesmírneho Adventu robme všetko preto, aby sme sa čo najskôr a čo najviac zbavili všetkej temnej záťaže a bahna, ktoré v tomto časopriestore máme ešte na sebe a v sebe, aby sme dokázali úspešne preplávať Riekou Veľkej Očisty na ten druhý Ostrov nádeje, pokoja a radosti.

A v rámci duchovnej premeny, potrebnej k tomu, aby sme v presvedčení vo víťazstvo Svetla prešli Veľkou Očistou, spáľme tiež v očistnom ohni všetko zlo, ktorým sme v minulosti mohli komukoľvek aj nechtiac ublížiť a poprosme aj na diaľku o odpustenie všetkých tých, s ktorými sa už ani nemusíme osobne stretnúť.

A zároveň vyšlime veľké odpustenie všetkým tým, ktorí nám kedykoľvek a kdekoľvek ublížili, aj keď sme už dávno mohli na to zabudnúť a nevieme o tom. Môžeme si to všetko napísať aj na papieriky a v dobrej viere hodiť to naraz do očistného ohňa. Ten ukončí mnohé osudové vlákna, ktoré by nás mohli ešte zaťažovať z minulosti.

Nemýľme si pojmy zabudnúť a odpustiť. Zabudnúť nemusím, ale odpustiť by som mal.

-

Pred mnohými vekmi sme dostali túto Zem do prenájmu, ale my sme ju svojimi skutkami pošpinili a urobili sme z nej doslova chliev, čím sme spôsobili jej pokles do úrovní temna. A teraz, kedy ON – Majiteľ planéty Zem rozhodol, že ako najspodnejšia planéta, náležiaca Svetlu, bude očistená a zachránená, môže sa každý rozhodnúť, či sa chce takisto zachrániť alebo nie.

ON – Najvyšší nám k tomu šancu dáva.

Zem sa už v tejto dobe na základe práce bytostných a prírodných síl v našom časopriestore postupne energeticky a vibračne dvíha do úrovní, kde už dávno mala s radosťou krúžiť a poskytovať priestor na živobytie svojim vďačným obyvateľom.

Máme slobodnú vôľu v rozhodovaní sa, a je na každom z nás, či dnes budeme navyšovať svoje vibrácie v súlade so zvyšujúcimi sa vibráciami Zeme tak, aby nám aj potom pri ďalšom vzostupe Stvorením mohlo Svetlo Pravdy svietiť na našej ceste DOMOV.

Vydržať!

Jozef Potúček (predvianočná 2023)