Kto je rukojemníkom koho

A potom, ako sme sa dobrovoľne odzbrojili, aby sme pomohli Ukrajine, a potom, ako sa kvôli nej ako chudobný štát ešte viac zadlžujeme, potom ako jej pomáhame s dodávkami elektrickej energie, humanitárnou pomocou, dodávame jej zbrane, aj keď sa tvárime, že dodávanie zbraní na komerčnej báze dodávaním zbraní do centra vojnového konfliktu nie je, sa takýmto reakciám nemožno čudovať.

Na akom základe však môžeme prísť k záveru, že Ukrajina, ktorej desatinu potreby pohonných hmôt (podľa niektorých zdrojov) pokrývalo Slovensko, urobila tento kamikadze krok z vlastnej vôle ? O čom všetkom rozhoduje Ukrajina a o čom rozhodujú za ňu tí, ktorí financujú chod tohto štátu ?

Odpoveďou môže byť podivuhodná reakcia Európskej komisie na porušenie asociačnej dohody. Európska komisia nevidí dôvod na to, aby sa urýchlene postavila na obranu záujmov dvoch zo svojich členských štátov a zasadila sa za obnovenie tranzitu ropy. Európska komisia nevníma, že dva jej členské štáty sa ocitli v ohrození energetickej bezpečnosti. Respektíve to nevníma ako problém, ktorý vyžaduje urgentné riešenie.

Táto príhoda, ku ktorej došlo krátko na to, ako pani Leyen opäť dosadla na stoličku šéfky Európskej komisie s podporou vyše 400 poslancov, je ukážkou toho, čo môžeme od komisie pod jej vedením očakávať. Pani tam dosadla potom, ako súd rozhodol, že nesprístupnením zmluvy s farmaceutickou firmou Pfizer porušila zákon v neprospech občanov EÚ. Tento fakt poslancom zastupujúcim záujmy občanov EU, ktorí ich zvolili, neprekážal v tom, aby ju opäť zvolili, pre nich je dôveryhodná.

A aféra s ropou nie je osamoteným otráveným šípom, ktorý priletel na Slovensko. Takmer v rovnakom čase doletela správa Európskej komisie o stave právního štátu v členských krajinách, ktorá je voči Slovensku (nie prvý krát) nevyvážená, zaujatá a neobjektívna.

Európska komisia pod taktovkou novej šéfky sa s mimoriadnou razanciou pustila do úlohy, kvôli ktorej bola táto pani opäť dosadená na stoličku. Tvrdé presadzovanie liberálnej politiky a likvidácia názorovej a politickej opozície bez zvláštnej precitlivenosti na výber prostriedkov. Vydieranie, hrubý nátlak, propaganda, lži a manipulácie sú hlavným pracovným nástrojom.

(Na tomto mieste musím pre prívržencov liberálneho politického prúdu poznamenať, že ja sama zachovávam politickú neutralitu a nie som voličom žiadnej zo strán.)

Keďže podľa niektorých zdrojov dodávky ropy z Lukoilu cez Ukrajinu naďalej pokračujú do krajín ako je Nemecko a Poľsko, je účelovosť kroku Ukrajiny až do očí bijúca. Lenže Ukrajina sa usiluje o vstup do EÚ, a teda sa usiluje o sympatie a podporu Európskej komisie, ktorú jej v minulosti pani Uršula verejne vyjádřila slovami o úžasnom pokroku v oblasti približovania k štandardnom EU na Ukrajine. Alebo lepšie povedané približovaním EU pod vedením pani Uršuly k ukrajinským štandardom ( zákaz používať rodný jazyk národnostným menšinám, obmedzovanie náboženských slobôd, vysoká miera korupcie a iné javy). Ale zdá sa, že komisii je to vlastne jedno, hlavné, že sa zbližujeme s Ukrajinou.

Nie je teda ťažké si predstaviť, že rozhodnutie o prerušení tranzitu prijala Ukrajina na povel Európskej komisie, ktorá tým realizuje nátlakovú a vydieračskú politiku voči vlastným členským štátom, ktoré sa pridržiavajú znenia zmluvy o EÚ a chcú realizovať suverénnu politiku tam, kde ju podľa tohto dokumentu realizovať smú a majú. Napríklad v otázkach zahraničnej politiky, školství, náboženských slobôd a iné.

Tento záver podporuje aj hurónske nadšenie nad týmto protislovenským krokom Ukrajiny, ktoré sa objavuje na stránkach liberálnej tlače. Schizofrénia ? Nie, snaha viesť politiku spálenej zeme dovtedy, kým nezvíťazí jeden správny názor. Toto je najnovšie ponímanie demokracie, v minulosti sme to nazývali totalita.

Ale týmto krokom sa nezabila len jedna mucha, ale rovno dve.

Do spoločnosti sa zasieva nenávisť medzi občanmi dvoch susedných štátov, ako sa desaťročia nenápadne zasievala medzi Ukrajincov a Rusov. Vyučovanie našich študentov tomu, aká je ruská kultúra primitívna a rodí primitívnych hrdlorezov, je pokračovaním lekcií, ktoré dostávala ukrajinská mládež, z ktorej väčšina, napriek špičkovej príprave a motivácii, už zahynula na frontoch na východe Ukrajiny. Na Univerzite Komenského šíria „Ukrajinský fašizmus“ – bloger3456 – Blog – Pravda

Rozhorčenie slovenských občanov sa obracia voči ukrajinským, ktorí majú na prijatí takéhoto rozhodnutia možno najmenší podiel a poškodzuje aj ich samých. Je zarážajúce, že ukrajinskí politici robia všetko preto, aby sa stavali proti tým, ktorí chcú zabrániť zbytočnému umieraniu a masakrovaniu ich občanov.

Tým, kterých cieľom je zachovanie hegemónie západu nad východom, a ktorí nenávidia všetko slovanské, nebude vadiť, ak si skočia do vlasov Slováci s Ukrajincami. Možno sa s takýmto scenárom počítalo, keď naši politici preukazujúc statočnosť idúc proti vlastným občanom (podobne ako ukrajinskí) usilovne zlikvidovali obranyschopnosť nášho štátu.

Celý svet rinčí zbraňami, ale musíte mať veľmi bujnú fantáziu, aby ste si vedeli predstaviť, ako by sa vedelo Slovensko brániť pred útokom zo strany východného suseda, u ktorého je na čiernom trhu pravdepodobne viacej zbraní, než na frontových líniách.

Európska komisia pod vedením Uršuly dala razantne najavo, čo môžeme od nej očakávať. A malo by to byť výstrahou aj pre krajiny, voči ktorým zatiaľ nepoužíva vydieranie a dvojaký štandard, ak také ešte sú. Na našom príklade vidia, čo sa bude diať u nich, keď nebudú poslúchať.

Že by Nemcom naozaj tak veľmi chutila horká pilulka, ktorú museli bez slova prehltnúť v prepade ich ekonomiky po akte štátneho terorizmu na ich majetok – Nordstream 2 a ohrozenie ich energetickej bezpečnosti ?

Odstavenie tranzitu ropy na Slovensko a do Maďarska oproti tomuto aktu voči Nemecku nie je až takou novinkou.

Toto sú novodobé metódy presadzovania demokratických hodnôt a toto sú nové západné hodnoty, ktorých dôstojným stelesnením je pani, ktorá sa nomináciou na šéfku komisie možno vyhla väzeniu za korupciu.

Určite nebude vydierateľná a je tá správna osoba na správnou mieste.

Zdroj: https://maioriced0.blog.pravda.sk/2024/07/25/kto-je-rukojemnikom-koho/