Podľa dokumentov v r.1994 americký viceprezident Al Gore a jeho poverenec Tallbot sľúbili ruskému prezidentovi Jeľcynovi, že ak k rozširovaniu NATO dôjde, bude k tomu viesť postupný a otvorený proces, do kterého bude mať právo vyjadrovať sa a presadiť svoje záujmy aj Rusko. Gore doslova povedal „Poradíme sa s vami“ pred každým novým rozšírením NATO o novú členskú krajinu.
Gore okrem toho uistil Jeľcyna, že proces rozširovania NATO bude prebiehať v spojení s prehlbovaním dôvery, spolupráce a partnerstva medzi USA a Ruskom resp. medzi NATO a Ruskom. Gore poskytol takéto uistenia Jeľcynovi v čase jeho vtedajšej hospitalizácie v nemocnici. Preto priebeh a závery rozhovoru neboli nijako formalizované.
Jeľcyn požiadal Gora, aby k rozširovaniu NATO nedošlo v čase volieb v Rusku, teda v 1995. Gore to prisľúbil. Gore ponúkol perspektívne členstvo v NATO aj Rusku. Jeľcyn to odmietol so slovami „Nie, nie to je zbytočné, v Rusku to nebude možné…“
Vzťahy Ruska a USA v tom čase vyzerali priateľské, priam idylické. V skutočnosti ale USA tlačili Jeľcynovo Rusko do stále menšieho manévrovacieho priestoru. Preto Jeľcyn v rozhovore s Billom Clintonom v r.1997 označil zakladajúci akt Rusko-NATO ako „vynútený krok“. A preto Jeľcyn chápajúc, kam celé to vtedajšie bratríčkovanie Ruska s USA povedie, začal robiť kroky, aby sa moci v Rusku chopili nové mladé sily.
Sily stelesnené odhodlanosťou nádejného politika V.V.Putina postaviť sa procesu degradácie Ruska na odpor. Voľbou Putina za svojho nástupcu tak Jeľcyn zmyl aspoň časť chýb, ktoré vtedy Rusko pod jeho vedením urobilo.
Komentáře