Ój ojojoj. Japonská energetika.

Podrobnosti

Speciály CFP! / cestopisy & reportáže|

8. srpen 2012|

Slavka Sakata, |

16704 x

Ój ojojoj, povedali by si japonskí protijadroví demonštranti, keby boli vedeli po slovensky. Ói je názov jadrovej elektrárne v Japonsku, v ktorej bola pred mesiacom obnovená prevádzka. Prvá znovuspustená elektráreň po tom, čo bolo všetkých cca 50 reaktorov v krajine zastavených po fukušimskej havárii. Oficiálny dôvod spustenia Ói: aby mala oblasť okolo Ósaky a Kjóta v lete dosť elektriny (rozumej klimatizácia).

Podľa prieskumov verejnej mienky bolo viac Japoncov proti spusteniu ako pre. Teraz sa však debatuje nielen o tomto lete, ale aj o dlhodobej budúcnosti japonskej energetiky. Koľko percent elektriny v Japonsku bude pochádzať z jadrových elektrární v roku 2030? A čo sa stalo Japoncom, že nahlas protestujú?

Vláda dala na výber tri možnosti, ako bude vyzerať japonské energetické portfólio v čase, keď dnešné bábätká budú maturovať. 
Podiel jadrových elektrární v roku 2030 bude: 
A. 0 % 
B. 15 % 
C. 20-25 % 
Nie sú to čísla len tak z brucha, ale každý scenár je rozpracovaný do detailov.

Teraz sa vláda pýta na názor občanov. V Japonsku tuším neexistujú referendá, ešte som tu žiadne nezažila ani o žiadnom nepočula. Výzvy na verejné pripomienkovanie sú síce celkom bežné, ale inak sa vláda málokedy pýta občanov priamo. No spôsob, akým Japonci mohli povedať svoj názor v tomto prípade, sa mi celkom pozdával. V jedenástich mestách od Okinawy až po Hokkaidó sa konali zasadnutia, kam sa mohol prihlásiť ktokoľvek a vyjadriť sa, ktorý z troch energetických scenárov podporuje a prečo. V priemere 60-70 % zúčastnených si vybralo prvú možnosť, teda nulovú závislosť na jadrovej energii v roku 2030. Znamená to, že terajšie jadrové elektrárne by dožili, ich životnosť by sa nepredlžovala ako to býva zvykom, a nové by sa nestavali. Podiel obnoviteľných zdrojov by sa postupne zvyšoval až na cieľových 35%. Tepelné elektrárne by zabezpečovali asi 50 % elektrickej energie. Zvyšok by sa pokryl z tzv. kogenerácie a znížením spotreby šetrením.

No nesmieme prehliadať ani zvyšných asi 30-40 % ľudí, ktorí podporujú druhý a tretí scenár, teda podiel jadrovej energie 15 až 25 % v roku 2030. Dôkaz, že nie všetci Japonci zanevreli na jadro. No je ich oveľa menej ako tých protijadrových.

A tak odhliadnuc od debaty o tom, či je jadrová energia nebezpečná alebo bezpečná, drahá alebo lacná, strategicky nevyhnutná alebo vyhnutná, ak je Japonsko demokratická krajina, tak by sa vláda mala riadiť názorom väčšiny. Dnes väčšina občanov hovorí, že jadrové elektrárne nechcú. Proti nim však stojí celá armáda ekonomických a priemyselných združení, ktorá sa tvrdí, že bez jadrovej energie sa Japonsko ekonomicky pochová zaživa. Čo zmôže desaťtisíc malých zaťatých pästičiek jednotlivcov proti jednej veľkej boxerskej rukavici Keidanrenu (Japonské obchodné združenie)? Uvidíme.

No nech to dopadne akokoľvek, samotný fakt že Japonci masovo demonštrujú, je ohromujúci. Aby bolo jasné čo myslím: Japonci bežne nedemonštrujú. Na to sú príliš pohodlní, alebo príliš busy, alebo príliš ľahostajní. Ako ľudia všade inde. Kto by sa v takom horku/daždi/unavený po práci/v nedeľu namiesto oddychu trepal do ulíc len preto, aby povedal svoj názor na problém X pred Úradom predsedu vlády, ktorý ho aj tak zrejme nepočuje? Kto by sa terigal do Tokia z Fukušimy s malým deckom len aby sa zúčastnil demonštrácie? A kto by také demonštrácie preboha organizoval, pravidelne, dlhodobo? Nuž, protijadrovo naladení Japonci. Demonštrácie v Tokiu začali pred štyrmi mesiacmi, najskôr s pár stovkami účastníkov. Konajú sa doteraz každý piatok, niekedy v nedeľu. Počet účastníkov sa teraz ráta v desaťtisícoch. Odhady sa líšia podľa toho či pochádzajú od organizátorov (podozrivo vysoké) alebo od policajtov (podozrivo nízke). No keď aj tie najrezervovanejšie policajné odhady hovoria o 70 tisíc účastníkoch, je už čo povedať. Napríklad toto je večerná demonštrácia z 29. júla 2012, Tokio. Stačí pozrieť kúsok okolo druhej minúty. Pohľad z vrtuľníka. Komentár v japončine.

Naposledy Japonci masovo demonštrovali v 60. rokoch, čiže pol storočia alebo dve generácie dozadu. Bolo to proti Bezpečnostnej zmluve medzi Japonskom a USA. Vtedy do ulíc vyšli státisíce, ale neuspeli. Vďaka bezpečnostnej zmluve sú napríklad dodnes po Japonsku roztrúsené americké základne s americkými vojakmi a americkou vojenskou technikou, z časti financované z japonských daní. Hej hej, dá sa protirečiť že vďaka americkej ochrane Japonsko doteraz neprevalcoval žiadny obrí sused. Ale to je téma na iný článok. Potom sa demonštrovalo ešte raz, aj keď už nie celonárodne, v 70. rokoch proti stavbe letiska Narita, dnes hlavná vzdušná brána do Tokia. Ani tam demonštranti neuspeli, letisko dnes stojí a všetci ho hojne využívame.

A to je asi tak všetko čo sa týka novodobej histórie demonštrujúcih Japoncov. V Japonsku sa proti autorite neprotestuje, to vidím aj ja v tofu dielni, kde tovarišujem. Keď mi majster vynadá, treba povedať Hai. Rozumela som. V žiadnom prípade nehovoriť svoj názor, aj keby to bol rozumný názor k veci. Tak to funguje s väčšinou autorít. Ľudia sa tu radi spoľahnú na štát, aby za nich vyriešil veci verejné.

To je dôvod, prečo terajšie protijadrové demonštrácie stoja za pozornosť. Niečo sa zmenilo. Čo? To by ste radi vedeli! Aj ja. Môj laický názor je, že ľudia sa skrátka nahnevali a pohár pretiekol, lebo štát ich oklamal. Japonská vláda tvrdila, že jadrové elektrárne sú najbezpečnejšie, najekologickejšie a najlacnejšie. Lenže Fukušima ukázala, že nie sú najbezpečnejšie, lebo tri reaktory vybuchli. Nevyzerajú byť ani najekologickejšie, lebo rádioaktívne úniky zamorili ekosystémy a pôlnohospodársku pôdu vo Fukušime a okolitých prefektúrach. V našej tofu dielni sme museli prestať používať sóju z prefektúr Iwate a Miyagi - prefektúry, ktoré sa oficiálne vyhli nálepke "zamorené"- lebo bola kontaminovaná rádioaktívnym céziom. Jadrové elektrárne sa nezdajú byť ani najlacnejšie, lebo celé fukušimské dobrodružstvo stojí Japonsko závratné sumy, od nákladov na dekontamináciu školských dvorov a odškodného vysťahovaným obyvateľom a farmárom, až po nepriame škody z úbytku turistov prichádzajúcich do Japonska a z obmedzení na dovoz japonských potravín v zahraničí, ktoré trvali celý minulý rok, či psychickú traumu obyvateľov.
Darmo bude teraz vláda hovoriť, že nič podobné sa už nestane. To hovorila aj predtým, a stalo sa. Aj keby to teraz bola pravda, už im ťažko niekto uverí.

A tak zostal článok bez záveru. Uvidíme ako to dopadne.

 

zdroj: http://sakata.blog.sme.sk/c/305009/Oj-ojojoj-Japonska-energetika.html#ixzz22u8nas00

Komentáře