Kenneth Roberts: Úpadok vplyvu šiítskeho polmesiaca....

Podrobnosti

ze světa / Blízký východ|

23. srpen 2011|

Kenneth Roberts|

9637 x

V televízii práve sledujem líbyjských povstalcov a ich oslavu takmer istého pádu Muamara Kadáfiho, zatiaľ čo ozvena výstrelov z AK-74 znemožňuje zachytiť komentár žurnalistu z BBC. Čo však jasne počuť je slogan “Arabská jar”. Osobne mám však silné pochybnosti, že tento slogan je predzvesťou demokratickej a prosperujúcej Líbye.

Ostáva mi veriť, že sa v predchádzajúcej vete mýlim, vývoj v Líbyi má však limitovaný politický vývoj.

Totožný názor  nemôžeme povedať o Sýrii. Zatiaľ čo civilná vojna lomcuje Tripolisom režim prezidenta Bašara Assada je plne zamestnaný domácou scénou, kde už piaty mesiac prebiehajú protesty. Takmer istý pád Kadáfiho tak logicky vdýchne novú nádej a  dych sýrskej revolúcii.

Sýria je však iným príbehom ako Líbya. Prezident Assad nie je taký nepopulárny ako Kadáfi, sýrsky prezident je zároveň  výrazne podporovaný určitými skupinami (alawitmi, drúzmi a kresťanmi) vo vnútri krajiny, ktoré sa obávajú možných následkov, ktoré by nasledovali po páde režimu a nástupe vlády vedenej sunitmi. Môžeme si síce myslieť, že Assad je nepopulárnou osobou, je to však Bašar Assad, ktorý  Sýriu zbalancoval a umožnil spolunažívanie rôznych skupín v relatívnom mieri – teda až doteraz. Na druhej strane je tu západ, ktorý mlčí pokiaľ hovoríme o sýrskom režime. Je síce pravou, že Hilary Clintonová vyhlásila, že Assad už  nemá právo vládnuť tejto krajine a zároveň vyzvala na vyvíjanie nátlaku na sýrsky režim. Útočná a agresívna agenda proti Sýrii však  zatiaľ nie je v kurze. Strategické vzťahy Sýrie s Iránom fungujú presne podľa zámyslu Sýrie (dovoľujúc prezidentovi a strane Baas robiť čo si chcú v ich “záhradke”).

Pokiaľ by sme chceli dôjsť k záveru čo  urobia sýrski demonštranti musíme spomenúť Saudskú Arábiu. Prezident Assad viac ako 15 rokov budoval blízke vzťahy s Iránskou islamskou republikou, ktorá na oplátku úspešne vybudovala silný šiítsky vplyv, ktorý siaha od Teheránu, cez Irak a Sýriu až po Libanon. Irán zároveň vystupuje ako hlavný ochranca palestínskej otázky  - čo je  realizované tak prostredníctvom hnutia Hizbaláh ako aj prostredníctvom  spojenca - Sýrie, ktorá poskytuje na svojom území priestor tak pre Hamas ako aj pre Palestínsky islamský džihád. Keď si to v skratke zhrnieme  iránsky vplyv  na Blízkom Východe vzbudzuje pozornosť v Rijáde a taktiež  otázku či Saudská Arábia  vhodne využije nepokoje v Sýrii a to ako možnosť  destabilizácie vplyvu Iránu.

Viac ako 75% Sýrčanov sú suniti, čo ich predurčuje na vysokú pravdepodobnosť vedenia budúcej možnej sýrskej vlády, ktorá by nastúpila po súčasnom režime. Takáto Sýria by značne zredukovala Iránsky vplyv v svojej krajine, ale zároveň oslabila vplyv a kontrolu nad Hizbaláhom a tým aj zvýšila sunistký/saudský vplyv v Libanone. Financovanie, výcvik a vyzbrojovanie Hizbaláhu  sa tak po strate priameho dosahu stane po logistickej otázke obtiažnym.  Iránsky vplyv len tak nezmizne, sunitmi kontrolovaná Sýria logicky vyústi do oslabenia Hizbaláhu a zabrzdí jeho využitie ako proxy armádu a hrozbu Izraela. Čo je nutné dodať ďalej je, že sunitmi vedená Sýria si bude vyrtvárať bližšie vzťahy s Tureckom, čo len posilní pozíciu Turecka ako regionálnej supermocnosti.

Je evidentné, že momentálne tu máme veľa “prvkov” ktoré majú záujem na tom, aby Assad ďalej nepokračoval v svojom vládnutí. Sýrski suniti, Saudi, Izrael, Turci, USA a veľká Británia majú záujem na prerušení plánov Iránu a Sýria je zrejme cestou ako zabezpečiť tento zámer. Pokiaľ  chce Assad  prežiť potrebuje povedzme taký “malý” zázrak, zatiaľ sa však zdá, že zázrak sa nekoná a nablízku nie je žiaden radca, ktorý by ho k tomuto zázraku nasmeroval.

Prezidentove dni sú tak spočítané.

Kenneth Roberts,

London,

Komentáře