Argentínska firma Bioceres a francúzska nadnárodná spoločnosť Florimond Deprez stoja za prvou geneticky modifikovanou pšenicou na svete. Pestujú ju pomocou toxínu známeho ako glufosinát amónny, ktorý je taký nebezpečný, že Európska únia ho našťastie zakázala.
Hoci je táto látka v EÚ zakázaná, stále sa môže dostať aj na naše stoly prostredníctvom výrobkov z pšenice dovážaných zo zahraničia, prípade cez kŕmne zmesi pre zvieratá.
Médiá hlavného prúdu, pravdepodobne na príkaz svojich sponzorov z potravinárskeho priemyslu, charakterizovali schválenie tejto pšenice ako „míľnik“ pre národné poľnohospodárstvo.
Na sociálnej sieti X (bývalý Twitter) sa spoločnosť Bioceres pochválila nasledovne:
„Úroda pšenice HB4 je už v USA. Technológia HB4 je jedinou technológiou na svete odolnou voči suchu a jej schválenie ukazuje, že argentínska veda je naďalej lídrom pri hľadaní riešení veľkých globálnych výziev.“
Niektorí zasvätenci z odboru hovoria, že táto pšenica bude ešte musieť prejsť skúškami, kým sa dostane na naše stoly. Avšak skutočnosť, že americké ministerstvo poľnohospodárstva je ochotné uprednostniť záujmy agropodnikateľov pred záujmami ľudského zdravia, neveští nič dobré pre nikoho z nás.
Čo by sa asi tak mohlo pokaziť?
Existuje veľa dôvodov, prečo by sme sa mali obávať. Prvým je, že neexistujú žiadne dôkazy preukazujúce bezpečnosť tejto pšenice pre ľudské zdravie a životné prostredie.
Znie to povedome? Rovnako neexistoval žiadny dôkaz o dlhodobej bezpečnosti „vakcín“ proti Covid-19, úrady však trvali na tom, že sú bezpečné. Opýtajte sa niekoho z nespočetných ľudí, ktorí dnes trpia nezvratným poškodením zdravia spôsobeným očkovaním, či by bol ochotní v tomto dôverovať ministerstvu.
Veľkú dôveru nevzbudzuje ani schvaľovací proces v Argentíne. Regulátorom zodpovedným za schvaľovanie geneticky modifikovaných potravín (GMO) v Argentíne je Národná komisia pre biotechnológiu (Conabia).
V skutočnosti je táto organizácia ovládaná firmami, ktoré predávajú geneticky modifikované potraviny. Portál The Defender poznamenáva, že „rovnakí ľudia, ktorí predkladajú žiadosti o schválenie nových plodín, sú tí istí, čo hlasujú za ich povolenie“.
Aj keby boli v tejto veci nejako nestranní, krajina pri vydávaní povolení geneticky modifikovaných plodín nevykonáva vlastné nezávislé štúdie. Štúdie poskytnuté firmami sú dôverné a nezávislí vedci ich nemali možnosť preskúmať, takže sa nikdy nedozvieme, čo v nich je.
Vieme však, že skupina viac ako 1000 vedcov z argentínskej vládnej agentúry Národná rada pre vedecký a technický výskum a desiatky univerzít už odsúdili riziká GMO múky a pšenice.
Tento názor zdieľajú aj ďalšie organizácie v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike, ktoré vydali 14-stranový dokument s podrobnosťami o nebezpečenstvách GMO pšenice pre potraviny, životné prostredie a ľudské zdravie a žiadajú OSN, aby zasiahla v mene svetovej populácie.
Niektorí z najväčších nákupcov americkej pšenice, vrátane EÚ, Japonska, Filipín a Mexika, neschválili tento druh pšenice. Môžu preto váhať, či pokračovať v obchodovaní s USA, pretože existuje vážne riziko zmiešania geneticky modifikovanej pšenice s konvenčnou odrodou pri veľkých zásielkach.
Jeden nemecký obchodník pre agentúru Reuters povedal:
„Problém GMO plodín v posledných rokoch upadol do akejsi tichej patovej situácie. Avšak odmietnutie akceptovať GMO plodiny v mnohých importujúcich regiónoch, najmä v Európe a Ázii, nijako neoslabilo.“
Je ťažké si predstaviť svet, v ktorom chlieb náš každodenný by mohol byť zdrojom nebezpečenstva a nie obživou. Taká je však realita života v roku 2024.
Autor: Cassie B., Zdroj: naturalnews.com,
Komentáře