Facebook Twitter RSS
Czech English French German Russian Spanish

Odborná štúdia na tému zdravotných dopadov programu chemtrails

Hodnocení uživatelů:  / 2
NejhoršíNejlepší 

Posúdenie priamych zdravotných dôsledkov stratosférických aerosolových programov riadenia slnečného osvitu na zdravie zamestnancov a verejnosti.

Abstrakt


Geoinžinierstvo je úmyselná veľkorozsahová manipulácia enviromentálnych procesov ovplyvňujúcich Zemskú klímu s cieľom pôsobiť proti efektom klimatických zmien.

Ako jeden z prístupov ku geoinžinierstvu bolo navrhnuté rozprašovanie prekurzorov sulfátových aerosolov a umelo vyrobených nanočastíc do stratosféry (napríklad za účelom riadenia slnečného osvitu - solar radiation management (SRM)).

Napriek výraznému úsiliu vynaloženému k vyriešeniu vedeckých a technických problémov súvisiacich s geoinžinierstvom bolo podniknuté iba minimum snahy o určenie potenciálnych dôsledkov geoinžinierstva na zdravie ľudí, hlavne s ohľadom na prístupy SRM využívajúce stratosférické aerosoly.

Táto štúdia sa venuje tejto informačnej medzere.

S využitím dostupných dôkazov popisujeme možné priame zdravotné dopady na zamestnancov a verejnosť pri expozícii aerosolom pravdepodobne použitým pre SRM ako sú enviromentálne sulfáty, čierny uhlík, metalický hliník a aerosoly oxidov hliníka. S využitím znalostí o podobných nanomateriáloch uvažujeme o možných zdravotných dôsledkoch vystavenia jednému z nádejných SRM materiálov - titanátu bária.

Taktiež skúmame súčasné regulačné snahy ohľadom minimalizácie expozície týmito jedovatými látkami.

Naša analýza naznačuje, že je veľmi pravdepodobné, že použitie stratosférických aerosolov pre SRM bude mať negatívne dopady na zdravie verejnosti.

Veľmi málo je známe o toxicite niektorých pravdepodobných aerosolových kandidátov a neexistuje zhoda ohľadom akceptovateľných úrovní expozície verejnosti týmito látkami.

Taktiež v súčasnosti prakticky neexistuje infraštruktúra na vyhodnocovanie potenciálnych zdravotných dopadov na zdravie verejnosti, ak by sa stratosférické aerosoly používali na riadenie miery slnečného osvitu (SRM).

Navrhujeme viaceré doporučenia za účelom pomôcť určiť možné zdravotné dopady SRM na zdravie zamestnancov a verejnosti a navrhujeme, že je potrebné urobiť dôsledné zhodnotenie rizík skôr, než sa bude o tomto prístupe ku geoinžinierstve vôbec ďalej uvažovať.

  • odborna-studia-na-temu-zdravotnych-dopadov-programu-chemtrails
  • Image 2
  • Table 1
  • Table 2
  • Table 3
 

Pozadie


Otepľovanie klimatického systému je nesporné a od roku 1950 bol zrejmý ľudský vplyv na klimatický systém  [1, 2]. Z dôvodu, že ľudské aktivity sa stali významnými geologickými silami, bol zavedený pre súčasnú geologickú epochu pojem "antropocén", ktorý začal v 18. storočí [3]. Medzinárodný panel o klimatickej zmene (IPCC) v OSN predpovedal, že ak ľudská aktivita a svetový rozvoj bude pokračovať bez zmien, priemerné povrchové teploty by mohli do roku 2100 stúpnuť až o 4,8 °C [1, 2, 4]. Súčasný nedostatočný úspech snáh o redukciu emisií skleníkových plynov vyvolal záujem o možnosť pôsobiť proti týmto efektom pomocou medzinárodnej manipulácie celoplanetárnych systémových procesov - proces označovaný ako "geoinžinierstvo" [5].

Koncept geoinžinierstva nie je nový, datuje sa minimálne do roku 1965 [6]. Avšak pojem geoinžinierstvo ako je používaný v súčasnom kontexte bol zavedený v roku 1977  [7]. Geoinžiniersky prístup zahŕňa riadenie slnečného osvitu (Solar radiation management, SRM) a odstraňovanie oxidu uhličitého (Carbon dioxide removal, CDR) [5]. Techniky SRM sa snažia prekryť efekty zvýšených koncentrácií skleníkových plynov pomocou zníženia množstva prichádzajúceho krátkovlnného slnečného žiarenia, ktoré je absorbované alebo odrazené pozemskou atmosférou (Obrázok 1) [8]. Navrhované techniky SRM zahŕňajú stratosférické aerosoly, reflexné satelity, bielenie oblakov, bielenie stavebnej infraštruktúry a zvýšenie reflektivity rastlín (Obr.  2) [5]. Všetky techniky nasadenia SRM vyžadujú globálny prístup, keďže lokalizované nasadenie nedosiahne potrebné efekty. Čo je ešte dôležitejšie, prístup SRM s úmyslom ovplyvňovať klimatickú zmenu vyžaduje počiatočné a nepretržite pokračujúce pridávanie aerosolov do atmosféry s čoraz vyššou mierou pridávania spolu s tým, ako budú rásť emisie skleníkových plynov, čo vedie k riziku náhleho a potenciálne katastrofického oteplenia, ak aerosolové úrovne v atmosfére prestanú byť obnovované. Navrhované CDR prístupy zahŕňajú zalesňovanie, priame zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého z atmosféry, produkciu karbonátových minerálov s využitím silikátových hornín a CO2 zo vzduchu, urýchľovanie zvetrávania hornín, úmyselné zvyšovanie kyslosti oceánov a fertilizácia oceánov (sypanie výživných látok do oceánov s cieľom podporiť rast morských rias, pozn. prekl.) (Obr.  2) [5].

Obrázok 1: Jednotlivé zložky zemskej bilancie slnečného žiarenia (adapted from NASA. http://science-edu.larc.nasa.gov/EDDOCS/whatis.html)




Obrázok 2: Možné metódy riadenia slnečného osvitu a odstraňovania oxidu uhličitého (adapted from http://r3zn8d.files.wordpress.com/2013/04/geoengineering.jpg)




Táto štúdia sa zameria na SRM prostredníctvom stratosférického rozprašovania aerosolov (stratospheric aerosol injection) a popíše možné priame dopady na ľudské zdravie.

Preskúmame tri znalostné medzery: 1) mieru expozície ľudí, 2) dopady na zdravie ľudí a 3) expozičné limity. 

U SRM sa dá predpokladať, že vyústi do poškodenia ekosystémov a do následných zdravotných problémov ľudí aj cez nepriame mechanizmy ako je napríklad poškodenie alebo kontaminácia poľnohospodárskych produktov a divo žijúcich zvierat. Aj keď tieto efekty sú tiež významné, presahujú rozsah tejto štúdie.


Stratosférické aerosoly vhodné pre použitie v SRM

Stratosféra je druhá významná vrstva Zemskej atmosféry, ležiaca bezprostredne nad najnižšou vrstvou (troposférou) vo výške 10-50 km [9]. V stratosfére teplota rastie s rastúcou výškou. Schopnosť SRM prostredníctvom stratosféricky rozprášených aerosolov bola preukázaná na globálnom ochladení nasledujúcom veľké vulkanické erupcie [10].

Do stratosféry by mohlo byť uvoľňované veľké množstvo rôznych častíc aby sa dosiahol SRM cieľ odrážať slnečné svetlo späť do vesmíru.

Sulfáty a nanočastice sú v súčasnosti preferované pre SRM a zahŕňajú oxid siričitý, sírovodík (hydrogen sulfide), karbonylsulfid (carbonyl sulfide), čierny uhlík (black carbon) a špeciálne vyrobené (nano)disky zložené z metalického hliníka, oxidov hliníka a titanátov bária (barium titanate) [11]. Predovšetkým umelo vyrobené nanočastice sú vnímané ako veľmi perspektívne. Tieto častice by využívali fotoforetické a elektromagnetické sily aby spontánne levitovali nad stratosférou [11]. Tieto nanočastice by vydržali byť rozptýlené dlhšie než sulfátové častice, nenarušovali by chemické zloženie stratosféry a neprodukovali by kyslé dažde [12]. Avšak napriek svojej perspektívnosti, účinnosť samo-levitujúcich nanodiskov zatiaľ nebola overená v praxi, môžu spôsobiť nárast kyslosti oceánov v dôsledku zachytávania atmosférického CO2, majú neznáme vplyvy na zdravie ľudí a životného prostredia a môžu byť nerealizovateľne drahé [12].


Znalostná medzera č. 1: Expozícia obyvateľstva

Expozícia ľudí materiálmi použitými na SRM môže nastať počas výrobného procesu, transportu, rozprašovania a následného usadzovania týchto materiálov na zemský povrch [13]. V tejto štúdii, pokiaľ nie je zmienené inak, je ako hlavný spôsob epozície človeka vnímané vdýchnutie daných látok.

Expozícia robotníkov vo výrobnom procese

Miera expozície vzduchom neseným sulfátom môže vo fabrikách na kyselinu sírovú dosahovať až 23 mg/m3 [14]. Vysoká expozícia parám kyseliny sírovej bola tiež zaznamená v petrochemickom priemysle a vysoké expozície sírovodíkom (hydrogen sulfide) a karbonylsulfidom (carbonyl sulfide) boli zaznamenané pri operáciach ťažby zemného plynu [15, 16]. 

Expozícia čiernym uhlíkom môže byť značne vysoká počas jeho výroby [17]. 

Zvýšená expozícia vzduchom neseným hliníkom a jeho oxidmi bola preukázaná, že vzniká počas rafinovania hliníka, tavenia a v továrňach na hliníkový prášok [18]. 

Podľa všetkého neexistuje žiadna použiteľná dokumentácia ohľadom expozície zamestnancov titanátmi bária. 

Okrem výrobného procesu môže k expozícii SRM materiálmi dôjsť tiež počas použitia, t.j. počas operácií na vytváranie oblakov (cloud seeding) ako aj počas nehôd pri transporte [19, 20].

Expozícia zamestnancov SRM materiálmi bude pravdepodobne  prebiehať počas krátkych období (dní až týždňov) s potenciálom na opakovanú alebo cyklickú expozíciu. Zdravotné efekty takýchto expozícií budú preto akútnej povahy, hoci opakované expozície môžu vytvoriť príležitosť pre vznik chronických zdravotných prejavov. Zamestnanecké expozície môžu byť zmiernené pomocou vhodných úprav výrobného procesu ako je vetranie ako aj používaním osobných ochranných pomôcok ako sú respirátory a ochranné obleky.


Expozícia civilnej populácie

V dôsledku atmosférického prúdenia a gravitačného usadzovania na povrch takmer určite po rozptýlení týchto SRM materiálov do atmosféry dôjde k expozícii rozsiahlych oblastí s civilnou populáciou. Expozícia populácie môže nastať tiež prostredníctvom skonzumovania jedla alebo vody kontaminovanej usadenými časticami a tiež cez pokožku [11, 12]. 

Na rozdiel od expozície robotníkov nebol urobený prakticky žiaden výskum na zistenie miery expozície SRM materiálmi pre civilné osoby, aj keď americká environmentálna agentúra EPA ponúka návody k postupom, ako vyhodnocovať environmentálne expozície viacerými možnými SRM materiálmi [22].

Stratosférické rozprašovanie oxidu siričitého a čierneho uhlíka už bolo modelované za účelom analýzy možného usadzovania sulfátov a sadzí [21, 23]. Jeden model určil, že ak sa ročne do atmosféry rozptýli 1 Tg čierneho uhlíka, po 10 rokoch geoinžinierstva bude globálne priemerná masa usadeného materiálu približne 8 x 10^-6 kg/m2 [23]. Úmyselné pridanie čierneho uhlíka do atmosféry zhorší zdravotné problémy, ktoré už dnes existujú v dôsledku neúmyselných povrchových únikov [24]. V roku 2000 boli odhadnuté emisie čierneho uhlíka na 7,6 Tg a globálna priemerná hmotnosť usadenín čierneho uhlíka bola približne 1,5 x 10^-5 kg/m2 [25]. 

Podľa všetkého neexistujú žiadne modely, ktoré by odhadovali vrstvu usadenín hliníka, oxidu hlinitého a titanátu bária v dôsledku SRM.

Na rozdiel od expozície zamestnancov, expozícia populácie SRM materiálmi bude nepretržitá a dlhotrvajúca po dobu mesiacov až rokov, ale bude pravdepodobne o jeden rád nižšia, než dávky u zamestnancov.  Z toho dôvodu budú zdravotné efekty hlavne v podobe chronických problémov. Použitie ochranných pomôcok na zníženie expozície verejnosti usadzovanými SRM materiálmi nie je vzhľadom k veľkosti populácie reálne.



Znalostná medzera č. 2: možné zdravotné dôsledky pre ľudí


Tabuľka 1 sumarizuje potenciálne zdravotné dôsledky aerosolov SRM na jednotlivé telesné orgány.

Tabuľka 1: Zdravotné efekty potenciálnych SRM aerosolov na zdravie ľudí





Inhalačné štúdie s aerosolmi kyseliny sírovejnaznačujú, že má lokálny dráždivý efekt, ale nemá systémové efekty [26]. U zvieracích štúdií pri expozíciach už od 0,3 mg/m3 bola pozorovaná metaplázia epitelových buniek (patologická premena buniek vplyvom dlhodobých škodlivých vplyvov, pozn. prekl.) v epitelovej výstelke hrtanu, pričom ťažká metaplázia nasledovala pri expozíciach 1,38 mg/m3. Epidemiologické štúdie naznačujú závislosť medzi vystavením hmlám obsahujúcim kyselinu sírovú a zvýšeným výskytom rakoviny hrtana (laryngeal cancer). Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny dospela k názoru, že "epozícia zamestnancov silným anorganickým hmlám obsahujúcim kyselinu sírovú je pre ľudí rakovinotvorná" [27, 28].

V dôsledku akútnej expozície oxidom siričitým nastáva u ľudí, predovšetkým u astmatikov, ako primárna reakcia nárast odporu v dýchacích cestách, pokles objemu nádychu alebo sťažené dýchanie (forced expiratory flow)[29]. Kašeľ, podráždenie, zvýšená tvorba slín a sčervenanie (erythema) slizníc hrtanu a priedušiek sa objavili po pokusnej expozícii =< 8 ppm po dobu 20 minút [30]. Expozícia vyššími dávkami (napr. 40 ppm) môže spôsobiť pocit pálenia v nose a hrdle, pocit nedostatku dychu (dyspnea) a ťažkú nepriechodnosť dýchacích ciest, ktorá po čase iba čiastočne ustúpi [31]. Expozície ešte vyššími dávkami (napr. =< 100 ppm) môže vyústiť v reaktívny syndróm dysfunkcie dýchacích ciest, ktorý zahŕňa poškodenie slizníc priedušiek a rastúcu citlivosť a nešpecifickú hypersenzitivitu k ďalším dráždivým stimulom [32, 33]. V prípade expozície > 100 ppm môže nastať smrť [31].

Jednorazová expozícia sírovodíkom (hydrogen sulfide) môže spôsobiť zdravotné problémy v množstve telových systémov[34]. Sírovodík má dolnú pachovú hranicu 0,01 mg/m3 a človek sa stáva necitlivým k jeho pachu pri koncentráciach >= 140 mg/m3 [35, 36]. Respiračné symptómy u astmatických osôb sa objavujú pri dávke približne 2,8 mg/m3, ale podľa všetkého sa dýchacie problémy neobjavujú pri dávkach < 560 mg/m3  [37] . Podráždenie očí sa môže vyskytnúť pri 5-29 mg/m3 a metabolické abnormality sa môžu vyskytnúť pri 7 mg/m3 [38]. Neurologické symptómy ako únava, strata chuti do jedla, bolesti hlavy, podráždenosť, problémy s pamäťou a malátnosť môžu vzniknúť pri dávkach > 28 mg/m3 [39], so smrťou pri dávkach > 700 mg/m3 [40].

Iba limitované informácie sú dostupné o farmakokinetike karbonylsulfidu (carbonyl sulfide), ktorý je pravdepodobne v tele metabolizovaný na oxid uhličitý a sírovodík [41]. Akútne expozície vedú k symptómom podobným expozícii sírovodíkom, ale s menším lokálnym podráždením a menším čuchovým varovaním [42]. Menej než smrteľná dávka môže viesť k silnému slineniu, bolesti hlavy, vertigu, výpadku pamäte, zmätenosti, nevoľnosti, vracaniu, hnačke, srdcovej arytmii, slabosti, svalovým kŕčom a bezvedomiu [43]. Koncentrácie > 1000 ppm môžu spôsobiť náhly kolaps, kŕče a smrť z ochrnutia dýchacích svalov.

Respiračné prejavy čierneho uhlíka zahŕňajú kašeľ, produkciu hlienu, bronchitídu, pneumokoniózu (chronický zápal pľúc vyvolaný vdýchnutím minerálneho prachu, pozn. prekl.) a zníženie výkonu pľúc, ďalej pocity únavy, bolesti na hrudi, bolesti hlavy a podráždenie dýchacích ciest [24, 44, 45]. Čierny uhlík môže spôsobiť stratu farebnosti očných viečok a očných spojiviek [46] a je pravdepodobne pre ľudí rakovinotvorný (skupina 2B); nie je dostatok dôkazov o karcinogenite u ľudí, ale dostatok dôkazov u pokusných zvierat [24].

Hliník sa nikdy nenachádza v prírode v čistej podobe, ale vždy vo forme metalických zlúčenín, zmesí alebo chelátov, vrátane oxidu hlinitého [47]. Toxicita hliníka a oxidu hlinitého je podľa všetkého rovnaká [47]. U robotníkov vystavených jemnému hliníkovému prachu bolo zaznamenané sípavé dýchanie, pocit nedostatku dychu a zhoršená funkcia pľúc ako aj plumonárna fibróza [48-50]. Zväčšenie (dilation) a hypertrofia pravej strany srdca bola pozorovaná u robotníkov vystavených hliníkovému prachu, ako aj pokles hemoglobínu v červených krvinkách a paličkovatenie prstov (finger clubbing) [50]. U jednej osoby vystavenej hliníkovému prachu bola pozorovaná alveolitída pomocných T-lymfocytov (zápalový stav sprevádzaný nahromadením imunitných buniek v určitej oblasti tela, pozn. prekl.) a blastická transformácia periferálnych krvných lymfocytov v prítomnosti rozpustných hliníkových zlúčenín [51]. Dôkazy o karcinogenite medzi robotníkmi nie sú postačujúce; výsledky tých niekoľko málo existujúcich štúdií boli zahmlené expozíciami inými známymi karcinogénmi (napríklad tabakovým dymom alebo polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi) [52].

Titanát bária (barium titanate) je zložitá soľ pozostávajúca z dvoch kovov, čo komplikuje modelovanie jej toxikologických vlastností. Vo všeobecnosti vystavenia báriovým soliam sú spájané s dýchacími, kardiovaskulárnymi, gastrointestinálnymi, svalovými, metabolickými a neurologickými efektami [53]. Báriové soli tiež majú lokálny vplyv na povrch pokožky a avšak nie je pravdepodobné, že by boli v nejakom príliš veľkom rozsahu cez pokožku vstrebávané, čo však nemusí platiť pre nanočastice báriových solí [53, 54]. Titanát bária sa tiež môže v interakciách s ľudským telom správať ako titánová soľ, a v tomto prípade sú zdravotné dôsledky v súčasnosti neznáme. Iba dve zlúčeniny obsahujúce titán sú indexované americkým registrom toxických látok (ATSDR) a pokryté americkými limitmi expozície [55]. Je možné, že titanát bária sa môže správať zároveň ako soľ bária alebo titanu, alebo ani ako jedno. Toxikologické vlastnosti nanočastíc sú ovplyvnené faktormi ako veľkosť častice, povrchová plocha, chemické zloženie, reaktivita, rozpustnosť a tvar [54].



Znalostná medzera č. 3: štandardy a smernice limitov expozície


Viaceré americké agentúry a organizácie stanovili limity expozície robotníkov sulfátmi, uhlíkom a niektorými metalickými látkami. Zatiaľ čo limity takmer jednotne predpokladajú 8-hodinovú expozičnú dobu, organizácie pri určovaní týchto limitov používajú rôzne vstupné predpoklady a rôzne akceptovateľné úrovne zvýšenia rizika. Výsledkom toho je široké rozpätie bezpečnostných limitov pre SRM materiály, čo komplikuje stanovenie "bezpečných" globálnych úrovní. Navyše niektoré možné SRM látky (napríklad titanát bária) sú v súčasnosti bez regulácie a/alebo nemajú žiadne uznávané postupy vyhodnocovania expozície robotníkov. Rovnaké problémy platia aj pre použitie limitov expozície verejnosti.

Hraničné limitné hodnoty Americkej Conference of Governmental Industrial Hygienists (ACGIH) pre možné SRM materiály zobrazené v Tabuľke 2 sú dlhodobo nižšie, než tie vyžadované Americkým úradom pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov (Occupational Safety and Health Administration, OSHA) alebo doporučované americkým National Institute for Occupational Safety and Health (NIOSH) [56, 57] . Hraničné limitné hodnoty a doporučované limity expozície zo strany NIOSH sú určené na ochranu typických robotníkov od akýchkoľvek nežiadúcich účinkov bez ohľadu na ekonomickú a politickú realizovateľnosť, zatiaľ čo limity OSHA berú do úvahy technickú a ekonomickú realizovateľnosť a sú preto menej chrániace  [56, 58].



Tabuľka 2: Štandardy expozície robotníkov látkami, ktoré môžu byť použité pre SRM (ak nie je udané inak, limity expozície sú priemerné dávky počas 8-hodinového pracovného dňa)





Ohľadom miery expozície verejnosti - k čomu bude pravdepodobne masovo dochádzať pri snahách o SRM - organizácie EPA, European Environmental Agency (EEA), a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) udávajú regulačné štandardy na kvalitu vzduchu (Tabuľka 3) [57–59]. Čo je dôležité, Tabuľka 3 ukazuje veľmi malé množstvo vzoriek štandardov kvality vzduchu používaných po celom svete, ktoré majú súvis s možnými SRM materiálmi, z ktorých WHO štandardy by sa dali považovať za najviac zovšeobecniteľné v globálnom merítku. Expozičné limity sa medzi týmito agentúrami výrazne líšia, ale čo je ešte dôležitejšie, v súčasnosti nie sú stanovené žiadnou z týchto agentúr žiadne limity pre väčšinu látok, ktoré môžu byť používané na SRM  [60, 61].



Tabuľka 3: Štandardy kvality vzduchu pre látky, ktoré môžu byť používané pri SRM




Nesúlad v limitoch expozície pre zamestnanecké aj civilné podmienky, spolu s neprítomnosťou akýchkoľvek limitov expozície pre mnohé z potenciálnych SRM materiálov, podtrháva problémy spojené s ochranou robotníkov a verejnosti z neúmyselných zdravotných dôsledkov vyplývajúcich z nasadenia SRM. Keďže zamestnávatelia majú legálnu kontrolu nad mierou expozície ich robotníkov, limity expozície zamestnancov môžu byť dosiahnuté prostredníctvom implementácie úprav výrobného procesu a používaním ochranných pracovných prostriedkov. Naopak nasadenie ochranných prostriedkov na úrovni celej populácie nie je realizovateľné a zníženie expozície verejnosti by muselo závisieť od technických opatrení (napríklad zariadení na čistenie vzduchu) alebo administratívnych opatrení (napríklad zmena správania). 

Skôr než sa začnú robiť akékoľvek pokusy o SRM, je nutné vziať do úvahy zásadnú možnosť expozície a zdravotných dôsledkov spojených so snahami o SRM založenými na stratosférických aerosoloch.



Doporučenia:


Aby mohli byť SRM snahy zahŕňajúce stratosférické aerosoly účinné, budú vyžadovať globálne nasadenie. Takýto krok bude predstavovať prvú skutočne globálnu a úmyselne vytvorenú expozíciu ľudí a pretože prínosy a potenciálne následky tejto akcie ovplyvnia v istom zmysle celú populáciu planéty, zostavili sme zoznam nasledujúcich doporučení:

i. Nákladovo-prínosová analýza geoinžinieringu by mala zohľadniť zdravotné dôsledky SRM.

V súčasnosti je väčšina posudzovania geoinžinierstva robená v rámci špecifických a presne definovaných rámcov z pohľadu ekonomiky, rizika, politiky a environmentálnej etiky [62]. Literatúra na tému potenciálnych dopadov SRM na ľudské zdravie je veľmi nedostačujúca a tieto dopady neboli zodpovedajúcim spôsobom zahrnuté do predošlých nákladovo-prospechových analýz [63]. Doporučujeme, aby nasledujúce nákladovo-prospechové analýzy geoinžinierstva explicitne zohľadňovali zdravotné dopady SRM [64]. Posudzovanie by ďalej malo porovnávať očakávané zdravotné prínosy zo snáh o SRM s potenciálnymi negatívnymi zdravotnými následkami, vrátane (ale nielen) tých popísaných v tejto štúdii.

ii. Je potrebný ďalší výskum ohľadom metód určenia miery expozície potenciálnymi SRM materiálmi a vyhodnotenie toxikologických vlastností týchto materiálov.

Identifikovali sme medzery v súčasných vedeckých znalostiach ohľadom expozície robotníkov a verejnosti, ktorá môže vzniknúť zo SRM ako aj z toxikologických vlastností potenciálnych SRM materiálov. Je potrebný v týchto oblastiach dodatočný laboratórny výskum a výskum v teréne, hlavne s ohľadom na charakterizovanie expozície a priestorového a časového pohybu SRM materiálov zo stratosféry k povrchu. Aj keď je zložité vyvinúť modely expozície a toxikológie, ktoré by reprezentovali desaťročia alebo storočia trvajúce SRM rozprašovanie, tieto úlohy sú kriticky dôležité na zaistenie, že pred akýmkoľvek nasadením SRM budú k dispozícii dôveryhodné a overené modely expozície ľudí a dopady na ich zdravie.

iii. Sú potrebné prísne a globálne jednotné pracovné a civilné limity expozície SRM materiálmi. 

Tabuľky 2 a 3 ukazujú rozptyl a nekompletnosť súčasných pracovných a verejných limitov expozície potenciálnymi SRM materiálmi. Keďže expozícia bude v podstate globálneho rázu, limity expozície musia byť zjednotené za účelom, aby jednotlivci po celom svete dostávali rovnakú mieru ochrany pred škodlivými zdravotnými efektmi. Globálna harmonizácia štandardov súvisiacich so SRM predstavuje enormnú ale nutnú administratívnu a vedeckú výzvu a je dôležitým krokom smerom k ustanoveniu formálneho vládneho rámca pre geoinžinierstvo. Verejná diskusia o harmonizácii štandardov spojených so SRM môže viesť k ďalším hmatateľným prínosom pre spoločnosť, vrátane perspektívy vytvorenia spoločného jazyka a rámca pre posudzovanie rizík a debatu o silných a slabých stránkach prístupu k manažmentu rizík.

iv. Pred akýmkoľvek nasadením SRM by mali byť vynájdené mechanizmy schopné zvrátiť jeho dôsledky.

V prípade, že budú zaznamenané zásadné zdravotné dopady v dôsledku nasadenia stratosférických aerosolových prístupov k SRM, budú potrebné mechanizmy k odchytu týchto aerosolov na zastavenie ďalšej povrchovej expozície vplyvom gravitačného usadzovania. Z tohto dôvodu, ak sú stratosférické aerosoly presadzované ako životaschopná stratégia SRM, bude potrebné identifikovať a vyhodnotiť tieto mechanizmy pred jej nasadením vo veľkoplošnom rozsahu.





Zhrnutie


Aj keď vo vedeckej komunite existuje iba veľmi malá zhoda v názoroch ohľadom prístupu k technológiam spojeným so SRM, bolo SRM zhodnotené ako potenciálne technicky realizovateľná a potenciálne nákladovo efektívna metóda geoinžinierstva s cieľom zmierniť alebo zvrátiť antropogenicky poháňanú klimatickú zmenu [1, 62]. 

Avšak napriek tomu, že sa vynakladá veľké úsilie na vyriešenie vedeckých a technických výziev spojených s geoinžinierstvom a existuje značné množstvo dôkazov, že priamym dôsledkom klimatickej zmeny bude množstvo negatívnych zdravotných dôsledkov pre ľudí, tak veľmi málo bolo urobené na popísanie potenciálnych zdravotných dopadov na ľudí z tejto rozvíjajúcej sa proti-technológie.

Popísali sme potenciálne zdravotné dopady neúmyselnej expozície SRM materiálmi na robotníkov a verejnosť a tiež sme uvažovali na základe skúseností s podobnými nanomateriálmi o možných zdravotných dopadoch expozície titanátom bária.

Na základe našich analýz tvrdíme, že súčasné znalostné medzery neospravedlňujú nasadenie SRM v dohľadnej dobe.

Z tohto dôvodu doporučujeme ďalší výskum a výrazne podrobnejšie zohľadnenie nákladov a prínosov, ako aj globálne zjednotenie regulačných štandardov, ktoré by mali limitovať negatívne zdravotné dôsledky zo SRM. 

Iba na základe dôsledného a podrobného posúdenia rizík, ktoré sa týkajú každého z týchto problémov, môžu byť potenciálne prínosy z tohto geoinžinierskeho prístupu porovnané s potenciálnymi verejnými zdravotnými nákladmi spôsobenými touto technológiou.



Referencie

 

1. Stocker T, Qin D, Platner G. Climate change 2013: the physical science basis. Intergovernmental panel on Climate Change, Working Group I. Contribution to the IPCC Fifth Assessment Report (AR5)New York: Cambridge University Press; 2013.
2. Pachauri R, LA M. IPCC, 2014: Climate Change 2014: Synthesis Report. Contribution of Working Groups I, II and III to the Fifth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change. Geneva, Switzerland; 2015.
3. Crutzen P. The “anthropocene.” In: Ehlers E, Krafft T, editors. Earth system science in the anthropocene. The Netherlands: Springer Berlin Heidelberg; 2006. pp. 13–8.
4. Pachauri RK, Reisinger A. Climate change 2007. Synthesis report. Contribution of working groups I, II and III to the fourth assessment report. Geneva, Switzerland: Intergovernmental Panel on Climate Change, Geneva (Switzerland); 2008.
5. Shepherd J. Geoengineering the climate: science, governance and uncertainty. Royal Society: London, England; 2009.
6. Revelle R, Broecker W, Craig H. Restoring the Quality of Our Environment: Report of the Environmental Pollution Panel. President's Science Advisory Committee, United States, US Government Printing Office: Washington, D.C. 1965.
7. Marchetti C. On geoengineering and the CO2 problem. Clim Change. 1977;1:59–68. doi: 10.1007/BF00162777. [Cross Ref]
8. Akbari H, Menon S, Rosenfeld A. Global cooling: increasing world-wide urban albedos to offset CO2. Clim Change. 2009;94:275–86. doi: 10.1007/s10584-008-9515-9. [Cross Ref]
9. Labitzke K, Van Loon H. The stratosphere: phenomena, history, and relevance. Berlin: Springer; 1999.
10. Crutzen PJ. Albedo enhancement by stratospheric sulfur injections: a contribution to resolve a policy dilemma? Clim Change. 2006;77:211–20. doi: 10.1007/s10584-006-9101-y. [Cross Ref]
11. Keith DW. Photophoretic levitation of engineered aerosols for geoengineering. Proc Natl Acad Sci U S A. 2010;107:16428–31. doi: 10.1073/pnas.1009519107. [PMC free article] [PubMed] [Cross Ref]
12. Resnik D, Vallero D. Geoengineering: An Idea Whose Time Has Come? J Earth Sci Clim Chang 2011(Suppl 1).
13. Caldeira K, Bala G, Cao L. The science of geoengineering. Annu Rev Earth Planet Sci. 2013;41:231–56. doi: 10.1146/annurev-earth-042711-105548. [Cross Ref]
14. Wigley TML. A combined mitigation/geoengineering approach to climate stabilization. Science. 2006;314:452–4. doi: 10.1126/science.1131728. [PubMed] [Cross Ref]
15. Soskolne C, Jhangri G. Occupational exposure to sulfuric acid in southern Ontario, Canada, in association with laryngeal cancer. Scand J Work Environ Heal. 1992;18:225–32. doi: 10.5271/sjweh.1585.[PubMed] [Cross Ref]
16. Weiss C. Sour gas treatment process. US Patent 2012.
17. Gardiner K, Calvert I. Occupational exposure to carbon black in its manufacture: data from 1987 to 1992. Ann Occup Hyg. 1996;40:65–77. doi: 10.1093/annhyg/40.1.65. [PubMed] [Cross Ref]
18. Letzel S, Lang C, Schaller K, Angerer J. Longitudinal study of neurotoxicity with occupational exposure to aluminum dust. Neurology. 2000;54:997–1000. doi: 10.1212/WNL.54.4.997. [PubMed][Cross Ref]
19. Ng W, Koh D. Occupational contact dermatitis in manual cloud seeding operations. Singapore Med J. 2011;52:e85–7. [PubMed]
20. Christiansen S, Urquhart S. Emergency Planning and Community Right to Know Act of Analysis and update. Brigham Young Univ J Public Law. 1986;1992:6.
21. Kravitz B, Robock A, Oman L. Sulfuric acid deposition from stratospheric geoengineering with sulfate aerosols. J Geophys Res Atmos 2009, 114.
22. U.S Environmental Protection Agency. Air Science [http://www2.epa.gov/science-and-technology/air-science]. Accessed 2 Oct 2015.
23. Kravitz B. Stratospheric geoengineering with black carbon aerosols. Rutgers: The State University of New Jersey; 2011.
24. Baan R, Straif K, Grosse Y. Carcinogenicity of carbon black, titanium dioxide, and talc. Lancet Oncol. 2006;7:295–6. doi: 10.1016/S1470-2045(06)70651-9. [PubMed] [Cross Ref]
25. U.S Environmental Protection Agency. Report to Congress on Black Carbon. Report EPA-450/R-12-001. US Government Printing Office: Washington, DC; 2012.
26. National Library of Medicine. Sulfuric Acid,CASRN. 7664-93-9 [term+@DOCNO+1811" ref="reftype=extlink&article-id=4717532&issue-id=263001&journal-id=111&FROM=Article%7CCitationRef&TO=External%7CLink%7CURI&rendering-type=normal" target="pmc_ext">http://toxnet.nlm.nih.gov/cgi-bin/sis/search/a?dbs+hsdb:@term+@DOCNO+1811>]. Accessed 2 Oct 2015.
29. Pohl H, Liccione J, Iannucci A. Toxicological profile for sulfur dioxide. GA: Atlanta; 1998.
30. Sandström T, Stjernberg N. Is the short term limit value for sulphur dioxide exposure safe? Effects of controlled chamber exposure investigated with bronchoalveolar lavage. Br J Ind Med.1989;46:200–3. [PMC free article] [PubMed]
31. Rabinovitch S, Greyson N. Clinical and laboratory features of acute sulfur dioxide inhalation poisoning: Two-year follow-up. Am Rev Respir Dis. 1989;139:556–8. doi: 10.1164/ajrccm/139.2.556.[PubMed] [Cross Ref]
32. Skalpe I. Long-term effects of sulphur dioxide exposure in pulp mills. Br J Ind Med. 1964;21:69–73. [PMC free article] [PubMed]
33. Brooks S. Environmental and occupational medicine. Fourth. Philadelphia: Wolter Kluwer/Lippincott William & Wilkins; 2007. Occupational and environmental asthma; pp. 418–57.
34. Chou C. Concise International Chemical Assessment Document 53: Hydrogen Sulfide: Human Health Aspects. Geneva: Switzerland; 2003.
35. Amoore J, Hautala E. Odor as an ald to chemical safety: odor thresholds compared with threshold limit values and volatilities for 214 industrial chemicals in air and water dilution. J Appl Toxicol.1983;3:272–90. doi: 10.1002/jat.2550030603. [PubMed] [Cross Ref]
36. Hirsch A, Zavala G. Long-term effects on the olfactory system of exposure to hydrogen sulphide. Occup Environ Med. 1999;56:284–7. doi: 10.1136/oem.56.4.284. [PMC free article] [PubMed] [Cross Ref]
37. Jäppinen P, Kangas J, Silakoski L, Savolainen H. Volatile metabolites in occupational exposure to organic sulfur compounds. Arch Toxicol. 1993;67:104–6. doi: 10.1007/BF01973679. [PubMed] [Cross Ref]
38. Lambert T, Goodwin V. Hydrogen sulfide (H2S) and sour gas effects on the eye. A historical perspective. Sci Total Environ. 2006;367:1–22. doi: 10.1016/j.scitotenv.2006.01.034. [PubMed] [Cross Ref]
39. Reiffenstein R. Toxicology of hydrogen sulfide. Annu Rev Pharmacol Toxicol. 1992;32:109–34. doi: 10.1146/annurev.pa.32.040192.000545. [PubMed] [Cross Ref]
40. Beauchamp R, Bus J. A critical review of the literature on hydrogen sulfide toxicity. CRC Crit Rev Toxicol. 1984;13:25–97. doi: 10.3109/10408448409029321. [PubMed] [Cross Ref]
41. U.S. Environemntal Protection Agency. Chemical Summary for Carbonyl Sulfide [http://www3.epa.gov/airtoxics/hlthef/carbonyl.html]. Accessed 2 Oct 2015.
42. Interagency Testing Committee. Information Review. Carbon Oxide Sulfide; Volume Rep. no. I; 1983.
43. National Library of Medicine. Hazardous Substances Data Bank; Bethesda, MD: HSDB; 1994. http://toxnet.nlm.nih.gov/cgi-bin/sis/htmlgen?HSDB.
44. Szozda R. Pneumoconiosis in carbon black workers. J UOEH. 1996;18:223–8. [PubMed]
45. Occupational Safety and Health Guideline for Carbon Black . National Institute for Occupational Safety and Health, Centers for Disease Control and Prevention. 1988.
46. Grant W. Toxicology of the eye. Third: Charles Thomas Publishing; 1986.
47. Keith S, Jones D, Rosemond Z, Ingerman L, Chappell L. Toxicological profile for aluminum. GA: Atlanta; 2008.
48. Miller R, Churg A. Pulmonary alveolar proteinosis and aluminum dust exposure. Am Rev Respir Dis. 1984;130:312–5. [PubMed]
49. Goralewski G. Die aluminiumlunge-eine neue gewerbeerkrankung. Z Gesamte Inn Med. 1947;2:665–73.
50. McLaughlin A, Kazantzis G. Pulmonary fibrosis and encephalopathy associated with the inhalation of aluminium dust. Br J Ind Med. 1962;19:253–63. [PMC free article] [PubMed]
51. De Vuyst P, Dumortier P. Sarcoidlike lung granulomatosis induced by aluminum dusts. Am Rev Respir Dis. 1987;135:493–7. [PubMed]
52. Tremblay C, Armstrong B. Estimation of risk of developing bladder cancer among workers exposed to coal tar pitch volatiles in the primary aluminum industry. Am J Ind Med. 1995;27:335–48. doi: 10.1002/ajim.4700270303. [PubMed] [Cross Ref]
53. Moffett D, Smith C, Stevens Y. Toxicological profile for barium and barium compounds. Bethesda, MD: Agency for Toxic Substances and Disease Registry 2007. http://toxnet.nlm.nih.gov/cgi-bin/sis/htmlgen?HSDB
54. Maynard A, Kuempel E. Airborne nanostructured particles and occupational health. J Nanoparticle Res. 2005;7:587–614. doi: 10.1007/s11051-005-6770-9. [Cross Ref]
55. NIOSH Current Intelligence Bulletin 63: Evaluation of Health Hazard and Recommendations for Occupational Exposure to Titanium Dioxide. Bethesda, MD: National Institute for Occupational Safety and Health, Centers for Disease Control and Prevention; 2005. http://toxnet.nlm.nih.gov/cgi-bin/sis/htmlgen?HSDB.
56. American Conference of Governmental Industrial Hygienists . Documentation of the threshold limit values and biological exposure indices. 2006.
57. NIOSH . Pocket guide to chemical hazards. Washington, DC: National Institute for Occupational Safety and Health, Centers for Disease Control and Prevention; 2013.
58. 91–596 PL, 1590 84 STAT., 91st Congress S 219., December 29 1970. Occupational Safety and Health Act of 1970. .
59. World Health Organization. Ambient (Outdoor) Air Quality and Health: Fact Sheet Number 313 [http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs313/en/]. Accessed 2 Oct 2015.
60. U.S Environmental Protection Agency . National Ambient Air Quality Standards (NAAQS) 2012.
61. European Commission, Directorate General for Environment. Air Quality Standards [http://ec.europa.eu/environment/air/quality/standards.htm]. Accessed 2 Oct 2015.
62. Keith DW. Geoengineering the climate: history and prospect 1. Annu Rev Energy Environ. 2000;25:245–84. doi: 10.1146/annurev.energy.25.1.245. [Cross Ref]
63. Stenchikov G, Marquardt A, Kravitz B, Robock A. Benefits, risks, and costs of stratospheric geoengineering. Geophys Res Lett. 2009;36.
64. Strauss J, Thomas D. Health, nutrition, and economic development. J Econ Lit. 1998;36:766–817.



Zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4717532/ 

 

podporte-width

 

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Komentáře  

#1 damirr@volny.cz 2016-11-23 08:22
Idioti prosadili geoinženýrství když si nevěděli rady s "globálním oteplováním", což je také výmysl ubohé lidské duševní neschopnosti. Na jedné straně CO2 a na druhé straně nesmyslné ničení deštných pralesů jen kvůli nenažranosti lidstva. Tak už tady se narušila rovnováha přírody a tak nastoupili idioti a řeší něco absolutně hloupého. A příroda se nám jen vymstí za to, že ji úmyslně poškozujeme. Zřejmě usilujeme o naprosté zničení života na této planetě, což už lidstvo dokazuje už od dávných dob. A tak místo souladu s přírodou, lidstvo pro svoji nenažranost znova zničí civilizaci.

Facebook komentáře