MIROSLAV LAJČÁK ZAVÁDZA ĽUDÍ. V MARAKÉŠI SA UŽ NIČ MENIŤ NEBUDE.

Stanovisko ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka ku globálnej migračnej dohode vyzerá zdanlivo principiálne, v skutočnosti sa však všetko iba prispôsobuje jeho prezidentským ambíciám. Miroslav Lajčák nemôže od podpory tohto dokumentu cúvnuť, lebo ako bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN je jeho spoluautorom. A keďže Robert Fico ho potrebuje ako kandidáta Smeru, vymysleli spôsob ako nedráždiť ľudí: vraj najúčinnejšou obranou záujmov Slovenskej republiky v otázkach migrácie je predniesť naše výhrady priamo na konferencii v Marakéši, čím sa vraj dosiahne, že „naše národné stanovisko sa stane súčasťou oficiálnych dokumentov konferencie“. Lenže to je podvod. V Marakéši sa nič meniť nebude.

Tí, ktorí s dokumentom nesúhlasili, na konferencii nebudú a pripomienky ostatných sa len zaprotokolujú, ale neobjavia sa v konečnom texte dohovoru. Postoj ministra Lajčáka tak nie je riešením, ale súčasťou problému, lebo opäť len zavádza, zahmlieva a zneisťuje ľudí.

Možno súhlasiť s viacerými jeho argumentmi, ktorými poukazuje na to, že stanoviská odporcov dohody sú na mnohých miestach demagogické až lživé. Ale on v tejto chvíli nerobí nič iné.

Keď Miroslav Lajčák tvrdí, že presadzuje „víziu Slovenska, ktoré je demokratické, európske a ktoré je súčasťou riešení“, treba mu položiť otázku, prečo sa nedrží tejto línie v prípade spoločnej európskej obrany. Prečo opustil európske riešenia, prečo trhá jednotu EÚ a prečo sa pridal na stranu Spojených štátov ako poslušný vazal, čím zradil Európu. Ak sa pohŕdavo vyjadruje, že „všetci riešia našu malú zápecnícku politiku“, prečo s takou razantnosťou nepresadzoval Dohovor OSN o zákaze jadrových zbraní, ktorý už podpísala drvivá väčšina členských štátov svetovej organizácie, ale Slovensko z jeho iniciatívy nie, lebo si to neželali Spojené štáty. Kde je tu slovenský záujem? A kde je tu záujem ľudstva? Prečo Lajčák nevenuje toľko energie na zastavenie vojen a riešenie klimatickej zmeny a namiesto toho presadzuje dokument, ktorý síce nie je taký nebezpečný ako strašia jeho odporcovia, ale je zmätočný a celkom iste nebude fungovať? Uvedomujú si vôbec voliči Smeru, že ich minister dlhodobo zastáva postoje, ktoré sú blízke skôr Františkovi Šebejovi, Pavlovi Demešovi či Eduardovi Kukanovi ako ľavici?

A je tu ešte jedna zaujímavá súvislosť tohto sporu. Slovenské politické elity si prehadzujú problém ako horúci zemiak. Pred dvoma rokmi, 19. septembra 2016, schválili šéfovia štátov a vlád 193 členských štátov OSN Newyorskú deklaráciu pre utečencov a migrantov. Dokument vyzýval krajiny sveta, aby zvyšovali počty presídlených utečencov, chránili ich ľudské práva a posilňovali humanitárnu pomoc. Za Slovensko podpísal deklaráciu prezident Andrej Kiska. Ten sa však do súčasnej diskusie nezapája a ponecháva to na rezort diplomacie. Kto sa chystá podpísať v Marakéši dokument v mene Slovenskej republiky? Prečo Andrej Kiska doteraz mlčal, ak si stojí za svojím podpisom? Opäť sa len priveľmi taktizuje a nehrá sa čistá hra. Slovensko by nemalo podpisovať dokumenty, v ktorých neexistuje vnútropolitický konsenzus. To najmenej, čo táto už aj tak dosť polarizovaná spoločnosť potrebuje, sú nové kultúrne vojny.

zdroj: https://tadesco.cz/aj-miroslav-lajcak-zavadza-ludi-v-marakesi-sa-uz-nic-menit-nebude-tim-se-ocitne-slovensko-v-neresitelnych-problemech-a-mozna-pred-hromadnou-emigraci-lidi/