Brazília vzdoruje Plánu Colombia

Podrobnosti

ze světa / Války|

14. květen 2010|

utopia.sk|

14888 x

Nárast vojenských aktivít, ktoré v posledných dvoch rokoch v južnej časti latinskoamerického kontinentu podporuje Pentagon a Južné velenie USA (Southern Command, Comando Sur) budovaním vojenských základní v Kolumbii a Paname, ale aj okupáciou Haiti po januárovom zemetrasení, naráža v Brazílii na veľký odpor.

Hlavnou príčinou je skutočnosť, že ju šíria nové jednotky, ktoré majú záujem vojensky celkom ovládnuť latinskoamerický priestor.

Reorganizácia obrany a výrazný nárast vojenského rozpočtu dokazujú, že brazílske ozbrojené sily ako aj vláda prirodzene reagujú na hegemonický tlak v oblasti, ktorého dôsledkom je jednoznačne zvyšovanie napätia, nestálosti a nedajú sa samozrejme vylúčiť ani vojenské konflikty.

Brazílske jednotky sú podľa informácií denníka Zero Hora (18. apríl 2010) plne pripravené, nakoľko ide o „najväčšiu zmenu v rozmiestňovaní jednotiek, odkedy sa v roku 1964 v Brazílii zmocnila vlády vojenská junta". Súčasné motívy však tentoraz nie sú ideologické, ale geopolitické. Viaceré brigády peších vojsk sa premiestňujú z pobrežia smerom na územie centrálnej Brazílskej vysočiny so zámerom chrániť Amazóniu. Na týchto miestach sa 21 už existujúcich pohraničných stráží má rozrásť o ďalších 28. K 210 tisícom existujúcich vojenských oddielov pribudne ďalších 59-tisíc. Toto zahustenie sa však zameriava len na amazónsku oblasť, ktorej obrana je pre Brazíliu strategický uzol. V Amazónii sa počet vojenských oddielov zdvojnásobí. V priebehu niekoľkých rokov sa má zvýšiť z 25-tisíc na 49-tisíc, čo znamená, že tam bude slúžiť takmer 40 percent nových brancov. V Brazílskej vysočine má vyrásť aj základňa vojenského letectva. Prvoradé sú však zmeny vo funkčnosti vojenských brigád, ktoré sa zmenia na nezávislé bojové moduly. Každý z nich bude mať tritisíc členov.

O týchto zmenách hovorí aj text Národnej stratégie obrany, ktorú v decembri 2008 schválil prezident Lula. Definuje krátkodobé, stredne a dlhodobé plány až do roku 2030, ktoré majú „zmodernizovať štruktúru národnej obrany" zreorganizovaním armádnych síl, novou koncepciou brazílskeho vojenského priemyslu ako aj zloženia jednotiek ozbrojených síl. Podľa textu sú v obrane najdôležitejšie tri hlavné faktory: kybernetický, vesmírny a jadrový. Najväčšou novinkou je však zmena orientácie pozornosti: doteraz sa vojenská pozornosť upierala smerom na juh, pretože jedným z koloniálnych dedičstiev bol aj stále hroziaci konflikt s Argentínou. V súčasnosti sa však odporúča sústrediť sa na stred, pretože reálne hrozby prichádzajú zo severu a z andských regiónov.

Vojenská stratégia, ktorú uplatňuje Pentagon na ovládanie Brazílie, spočíva v obkľúčení tejto obrovskej krajiny vojenskými základňami (ktoré dnes stoja v Paname, Kolumbii, Peru a Paraguaji) a vo vyvolávaní konfliktov a nestability na jej hraniciach.

Ak sa USA podarí rozšíriť kolumbijský konflikt smerom k amazonskej Brazílii, ako sa to deje smerom k Venezuele, vytvorí tak v Brazílii situáciu nekontrolovateľnej nestability, ktorá by mohla byť príťažou v jej vzrastajúcom význame regionálnej moci schopnej nahradiť upadajúcu hegemonickú veľmoc.

Brániť Amazóniu znamená bojovať. V tomto zmysle uvažuje Národná stratégia obrany vo vzťahu k vojenskému zmýšľaniu USA veľmi autonomisticky. „Odhovoriť ich od toho znamená byť pripravený bojovať. Akokoľvek dokonalá totiž môže byť technológia, nikdy sa nestane alternatívou boja. Vždy bude jeho prostriedkom."

Kým Pentagon sa vo vojenskej stratégii vedenia vojny spolieha na technológiu, Brazília kladie hlavný dôraz na priamy boj v teréne. Sú tu však rôzne zmeny: letecké sily sústredené do Sao Paula a ku pobrežiu pri Riu de Janeiro sa majú spojiť s ostrovmi južného Atlantiku, kde boli objavené nové obrovské zásoby ropy, vďaka ktorým sa Brazília stala siedmou najväčšou ropnou mocnosťou sveta. Námorné loďstvo bude navyše strážiť ústie Amazonky, ako aj jej povodie a povodie riek Paraguay a Paraná.

Od roku 2004 sa vojenský rozpočet Brazílie zvýšil o 45 percent, nehovoriac o nedávnych nákupoch ponoriek, helikoptér a 36 stíhačiek poslednej generácie či základni ponoriek, ktorej výstavba sa začala neďaleko Ria de Janeiro, ako píšu noviny O Estado de Sao Paulo (25. apríla 2010). Len prednedávnom odovzdal minister obrany Nelson Jobim leteckým silám dvanásť helikoptér kúpených v Rusku a určených pre leteckú základňu Porto Velho v brazílskom amazonskom štáte hraničiacom s Bolíviou. Sú to prvé vojenské helikoptéry vo vlastníctve štátu a zároveň predstavujú prvý vojenský nákup od Ruska. Keď sa onedlho podpíše dohoda s Francúzskom o skonštruovaní 36 stíhačiek Rafale, spečatí sa prudký príklon smerom k vytvoreniu autonómneho vojensko-priemyselného komplexu, prvého na území Juhu.

Vo vydaní denníka Diario do Povo z 28. apríla 2010 sa môžeme dočítať, že „obdobie, v ktorých vládnuce veľmoci využívali exkluzivitu svojich sfér vplyvu, sa stáva vecou minulosti." Noviny vysvetľujú nárast vojenského loďstva Číny a jeho šírenie v celom západnom Tichomorí. Vládne noviny dodávajú, že mocenské vzťahy v Tichom oceáne sa menia a že USA tam posilňujú svoju prítomnosť, nakoľko vojenský vzostup Číny je „strategická požiadavka každej veľmoci, ktorá chce hájiť svoje záujmy podľa možností svojich kapacít." V Južnej Amerike sa odohráva čosi podobné: jej veľmoc sa pripravuje nahradiť, a to aj vo vojenskom rozmere, upadajúce impérium Spojených štátov amerických.

 

Převzato z utopia.sk

Původní zdroj

Komentáře