Esesák poradcom súčasného dalajlámu

Návštevníci zaznamenávajú nebývalé zmeny v Lhase, sprevádzané prílivom čínskych obchodníkov, technikov, úradníkov i západných turistov. Súbežne s tým je chudobný a zaostávajúci región zaplavovaný tovarom, takže ceny potravín a energií dramaticky klesli. Pokrok síce vpochodoval do Tibetu, ale je pôvodu čínskeho a nie domáceho. Ide vlastne o kultúrnu revolúciu čínskej provincie bez ohľadu na tamojšiu kultúru a náboženstvo, bez ohľadu na človeka a hodnôt, ktorých si váži. Ide o kultúrnu vraždu národa, o ktorej hovorí dalajláma. V dôsledku toho vypukli nepokoje, pri ktorých Tibeťania zapálili čínske obchody, hotely a reštaurácie a ich majiteľov ubili. Vnútorné mesto Lhasy bolo zmenené na popol a trosky, píše "Berliner Zeitung". 

Nemecká dopisovateľka z Pekingu Petra Kolonková upozorňuje pritom, že dalajláma má možnosti svojim stúpencom v Tibete odovzdávať svoje pokyny, čo sa jasne ukázalo pred dvoma rokmi, kedy ich vyzval, aby prestali loviť divokú zver pre kožu. Tibeťania potom spálili všetky kože aj odevy, z nich vyrobené. Čínska vláda bola z toho šokovaná a túto akciu okamžite zakázala. Skutočnosťou však zostáva, že na päťdesiat tisíc mníchov má k dispozícii mobilné telefóny a internet sa postupne rozširuje, takže kláštory sú v stálom spojení. Naviac hranice do Nepálu a Indie sú priepustné a okrem obchodníkov sa tu pohybujú aj obyvatelia Tibetu. Čínske úrady teraz vypovedali dvoch nemeckých korešpondentov z Tibetu, ktorí boli poslednými zahraničnými novinármi v Lhase.

Nemecká verejnosť venovala Tibetu mimoriadnu pozornosť už od dvadsiatych rokov minulého storočia, kedy tu vznikla spoločnosť Thule, ktorá bola pomenovaná po "údajnej nordickej zaniknutej kultúre", ktorej zvyšky sa mali nachádzať práve v tejto oblasti. V roku 1936 bola potom založená "Nemecká himalájska nadácia", ktorá mala preskúmať údajné "germánske korene", nachádzajúce sa u tamojšieho obyvateľstva. K tomu vyslaná tibetská expedícia SS vedená Ernstom Schäferom bola v následných rokoch sledovaná miestnymi obyvateľmi s veľkou nedôverou najmä potom, čo vykonávala antropologické meranie ich lebiek. 

Najznámejšia sa potom stala druhá expedícia financovaná nacistickou stranou, vedená Heinrichom Harrerom a sfilmovaná Hollywoodom ako "Sedem rokov v Tibete" s Bradom Pittom v hlavnej úlohe. Táto expedícia bola na spiatočnej ceste zaskočená vypuknutím druhej svetovej vojny a v septembri 1939 Britmi zatknutá. Z indickej internácie sa podarilo v septembri 1944 po piatom pokuse príslušníkovi SS Harrerovi utiecť. Dvadsaťjeden mesiacov trvajúci útek ukončil dvojtisícovým kilometrovým pochodom v Tibete. Tu sa v rokoch 1946 až 1951 stal vychovávateľom a poradcom súčasného dalajlámu. Aké politicky zafarbené názory mu odovzdával, nebolo nikdy zverejnené a ťažko sa ich dozvieme, pretože Harrer v roku 2006 vo veku 93 rokov v Korutánsku zomrel. Do konca jeho života však trvalo priateľstvo s dalajlámom, ktorý ho dvakrát navštívil pri príležitosti jeho osemdesiatych a deväťdesiatych narodenín.

Obrázek 1 (Dalajláma s Heinrichom Harrerom)

Obrázek 2 (Hitler s Heinrichom Harrerom)

zdroj:http://voltaire.netkosice.sk/index2.htm