Voľby vo všeobecnosti sú jedným z mála prostriedkov, pomocou ktorých môžu občania priamo zasiahnuť do politického vývoja v krajine. Nezáujem o účasť na volebnom procese je možné interpretovať z viacerých uhľov pohľadu. Hoci sa konečný percentuálny výsledok účasti, respektíve neúčasti, nedá vysvetliť iba frustráciou občanov Slovenska, je na mieste hovoriť aj o tom, že viera v radikálnu zmenu spoločenských pomerov zrejme stráca na sile. Nakoniec, všetko väčšinou ostáva len pri predvolebných sľuboch jednotlivých kandidátov, ktorí najčastejšie apelujú práve na akúsi formu zmeny. Voliči si však uvedomujú, že táto deklarovaná budúca zmena je z úst kandidátov vysvetľovaná, ak je vôbec jej podstata objasnená, len veľmi abstraktne a v nezreteľných obrysoch.
Ďalším dôležitým faktorom je samotná ponuka kandidátov. Táto bola síce v prvom kole pestrá, no v kole druhom sa zúžila na dvoch kandidátov s veľmi podobnými názormi – hoci – aspoň navonok, sa rozohrávala hra smerujúca k zdôrazňovaniu na jednej strane konzervatívneho a na strane druhej liberálneho ideového zakotvenia. Ako sa však ukázalo, toto delenie v konečnom výsledku nezohralo výraznejšiu úlohu. Voliči neúspešných kandidátov z prvého kola jasne deklarovali, že nemajú na výber – a práve tento fakt výraznou mierou prispel k tomu, že sa druhého kola odmietli zúčastniť.
Otázka legitimity prezidentského mandátu
Od dnešného dňa je jasné, že po prvý krát v histórii Slovenka bude našou prezidentkou žena. Otázne však naďalej zostáva, do akej miery bude nová prezidentka schopná zabrániť neúmernej polarizácii občanov Slovenska. Práve neúčasť takmer 60% oprávnených voličov je jasným signálom, že spoločnosť sa bude trieštiť aj naďalej. Ide teda o osobnú výhru Zuzany Čaputovej no otázne je, či z tejto výhry bude profitovať aj naša krajina. Jej osoba je pre verejnosť veľkou neznámou a do značnej miery prísľub o snahe spájať spoločnosť, ktorý počas kampane deklarovala, tvrdo narazí na jej doterajšiu politickú neskúsenosť. Na rozdiel od Maroša Šefčoviča sa svojim prvým politickým krokom bude musieť postupne učiť a to v situácii, kedy sa medzinárodná ale aj domáca politická scéna výrazne otriasa.
Nemenej zaujímavou je pri takto nízkej volebnej účasti otázka legitimity prezidentského mandátu. Hoci po formálnej, legislatívnej stránke, sa nedá víťazstvo Zuzany Čaputovej namietať, nízka volebná účasť sa zrejme ukáže ako výrazný problém hneď od prvého dňa oficiálneho začiatku jej volebného obdobia. Isté je, že k zmierneniu spoločenského napätia nedôjde – ba práve naopak – mnohé indície naznačujú, že sa napätie bude stupňovať podobne ako tomu bolo (a ešte stále je) počas pôsobenia Andreja Kisku. Pre Slovensko je to však negatívne posolstvo a to najmä preto, že do úzadia budú opäť posunuté dôležité spoločenské témy akými sú chudoba, platová nerovnosť, ekologické problémy či snaha o spoločenský zmier. Dá sa predpokladať, že nasledujúcich päť rokov budú vo verejnom živote znova výrazne rezonovať, podobne ako tomu bolo počas predvolebných diskusií, nepodstatné konfrontačné témy, ktoré nás ale nakoniec ako krajinu nikam neposunú. Aj o tomto boli prezidentské voľby v roku 2019.
+ BONUS ----------------------------
Od pani prezidentky očakávam
Ústava nám zaručuje slobodu slova, no prax hovorí o niečom inom: Máme zákon o extrémizme, ktorý umožňuje stíhať za výroky, a nemusia byť ani nenávistné, stačí ak ich niekto za také považuje, a NAKA okamžite nabehne. Avšak zarážajúce je, na koho je ten výrok namierený: „Ak niekto kritizuje napr. cigánsku menšinu, je považovaný za extrémistu, ak rovnaký výrok namieri proti Slovákom, nič sa nedeje.“ – Kde je potom tá sloboda slova?
Problémy, nevyriešime tým, že zakážeme o nich hovoriť. Tie problémy budú ešte viac narastať.
Mimovládky sú financované zo zahraničia. Nikto s tým nevie urobiť poriadok! A, čo je ešte horšie – peniaze na svoju rozkladnú činnosť dostávajú aj od vlády. Peniazmi z našich daní je financovaný rozklad štátu!
Udalosti, ktoré nasledovali po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice hovoria zreteľnou rečou: Bol to pokus o prevrat. Pokus uchvátiť moc nedemokratickým spôsobom, teda bez vyhratia volieb. Za tou vraždou stoja tí, čo mali záujem uchvátiť moc pučom.
O pani Čaputovej som nenašiel žiadne materiály, ktoré by poukazovali, že má nejaké politické skúsenosti. Okrem reklamy, pekných rečí a úsmevu vôbec nič! Je to iba médiami vyrobená hviezda.
Vstupom do EÚ sme veľa stratili zásluhou zapredaných politikov, napr. podmienky v našom poľnohospodárstve v porovnaní hoci s českými či poľskými – rozpredali strategické podniky za facku, aby sa zapáčili. – Stali sme sa kolóniou, a ani nevieme koho. Vláda upláca (korumpuje) zahraničných investorov formou stimulov, aby prišli k nám…Vláda i poslanci sa predbiehajú v návrhoch na ochranu poľnohospodárskej pôdy, majiteľovi -súkromníkovi nedovolia postaviť na vlastnom pozemku ani latrínu – a aby ten svoj pozemok ešte niekomu predal – komu chce on – tak na to musí okamžite zabudnúť, a pritom najviac poľnohospodárskej pôdy zašantročili práve vlády. Len pre Jaguar-landrover to bolo cca 6OO ha. A to už nehovorím o PSA, Samsung, Kia a mnohých ďalších. A potom najväčšiu vinu, že nie sme potravinovo sebestační zvaľujú na poľnohospodárov.
Nástup euroskeptických a antieurópskych strán ukazuje nový smer európskej politiky do budúcnosti. Ak sa Európa nedokáže zbaviť amerických jadrových zbraní, tak je tretia možnosť, že vôbec nebudeme. Živí budú závidieť mŕtvym! Strašenie Ruskom je úplne mimo reality. Skôr NATO sa tlačí k ruským hraniciam, nie naopak. RF nemá dôvod kohokoľvek napádať. Je však pripravená sa brániť. To „demokratický” Západ má vnútorné problémy, ktoré by rád riešil na úkor RF, to Západ sníva o zdrojoch na území RF.
NATO nie je obranná aliancia ako nám tlačia do hlavy, ale len a len útočná.Totiž, kým by sa zmobilizovali k obrane, tak by už bolo po vojne. Členovia NATO sa dokážu dohovoriť len na útoku. Stačí si spomenúť na Juhosláviu!
zdroj: http://kormidlo.blog.pravda.sk/2019/03/31/od-pani-prezidentky-ocakavam/
Komentáře
https://www.epshark.cz/clanek/1863/slovensku-neni-co-zavidet