A je nepochopiteľné a pre justíciu hanebné, že páchatelia sú len zriedkakedy odsúdení.
To je obrovský šok pre znásilnené ženy, ktoré sú po znásilnení veľmi často traumatizované a neraz utrpia aj zranenia (nehovoriac o tom, že časť z nich je po znásilnení zavraždená) a je obdivuhodné, že viaceré vôbec najdu odvahu a podajú trestné oznámenie. Po vynesení rozsudku, keď je napokon páchateľ oslobodený alebo dostane len podmienku, je to pre ne akoby boli znásilnené po druhý krát a často sa potom opäť dostaví buď trauma alebo trvalé depresie.
Potenciálni páchatelia násilností na ženách to dobre vedia a aj preto je taký dramatický počet znásilnených žien v Nemecku.
Rozprával som sa o tom pred niekoľkými dňami s jedným nemeckým kriminológom a ten bol od hnevu celý bez seba, keď sa rozhovoril o tom, aká je nemecká justícia voči tým, ktorí sa dopustia znásilnenia ženy benevolentná a neraz doslova ľahostajná, ba až cynická voči obeti.
Podľa neho by justícia mala každé znásilnenie potrestať minimálne 20 rokmi väzenia.
To by podľa neho malo silný odstrašujúci účinok. Potom po chvíli dodal, že je zarážajúce, že OSN vyhlasuje pakty na ochranu utečencov, ale nepríde na ideu vyhlásiť pakt na ochranu žien pred znásilneniami.
Povedal, že tak ako núti OSN národy, aby tento utečenecký pakt podpísali, tak by OSN mala prinútiť svoje členské štáty, aby podpísali pakt na ochranu žien, kde by štáty okrem iného prijali zákon, že kto na ich území znásilní ženu, tak dostane doživotie.
To by extrémne pomohlo ženám a maximálne odstrašilo prevažnú časť potenciálnych násilníkov.
Kriminológ Christian Pfeiffer vo svojej publikácii, kde sa zaoberá znásilneniami žien v Nemecku od roku 2014 do roku 2016 uvádza, že zo sto žien, ktoré boli znásilnené, tak len jedna jediná sa dočká toho, že pachateľ je odsúdený.
Je to nehorázny škandál, hanba a doslova zločin voči znásilneným ženám – lebo takto sú de facto nedôstojne ponížené, zahanbené, zneuctené, psychicky zdeptané a justíciou brutálne „znásilnené“ opäť!
A pre stranu nemeckých Zelených (kde je aj veľa žien v dôležitých funkciách), ktorá sa tak dojímavo stará o utečencov) musí byť publikácia Pfeiffera výzvou, aby podporili jeho tézy a vyzvali k tomu aj OSN.
———————————————————————————–
