„Tieto naše takzvané „inteligentné mestá“ alebo „15-minútové mestá“ nám v Holandsku predávajú ako „zelené“ a „zdravé“. Ľudia by mali žiť vo svojich štvrtiach, kde je všetko potrebné v ich blízkom okolí, nemusíte nikam ďaleko chodiť a budete v nich šťastní.
Ak budete potrebovať auto, lebo musíte ísť von zo svojej zóny vytvorenej bez áut, budete ho zdieľať s niekým iným. Mimo miest sa vytvoria centrá, kde si môžete zaobstarať auto alebo bicykel,“ hovorí Bergová.
„Toto sa nielen plánuje, ale už aj realizuje v mnohých malých mestách a obciach po celom Holandsku. No a v roku 2025, teda už o 2 mesiace, Amsterdam zavedie zóny s „nulovými emisiami uhlíka“, kde kamióny a dodávky s naftovým motorom nebudú mať povolený vstup,“ uviedla Bergová.
„Zároveň sa zriadia centrá, kde budú uložené a dostupné autá na zdieľanie.“
Minulý rok bola v Amsterdame testovaná zóna bez vozidiel. Šesť týždňov bola hlavná cesta zablokovaná fyzickými prekážkami, ktoré bránili vozidlám vchádzať alebo opúšťať mesto.
„Veľa ľudí bolo skutočne naštvaných, ale aj skutočne vystrašených, pretože sanitky nemohli prejsť a stalo sa veľa nehôd,“ vysvetlila Bergová.
Magistrát mesta Amsterdam musel pripustiť, že ich pilotný projekt využívajúci fyzické bariéry na „urobenie Amsterdamu viac zeleného a zdravšieho“ zlyhal. Namiesto toho sa samospráva rozhodla zaviesť „inteligentný vstup“ do Amsterdamu. „Inteligentný vstup“ znamená inštaláciu kamier na rozpoznávanie ŠPZ-tiek.
Dňa 1. januára 2025 zavedie 14 holandských obcí zóny s „nulovými emisiami uhlíka“ a ľudia dostanú pokutu, ak vstúpia do takejto zóny s naftovým nákladným autom.
Rozpoznávanie ŠPZ-tiek, tiež známe ako automatické rozpoznávanie ŠPZ (ANPR), je technológia spracovania obrazu, ktorá sa používa na identifikáciu vozidiel podľa ich evidenčného čísla. V priebehu rokov miestne samosprávy v niekoľkých krajinách zaviedli tento systém.
Ako ďalej povedala van den Bergová:
„To isté sa deje v Nemecku. Zavádzajú tiež zóny s nulovými emisiami. Robia to isté aj v Belgicku, Francúzsku, Portugalsku a Španielsku… Financovanie všetkých týchto programov s názvom Horizont 2020 pochádza z Európskej únie a Zelenej dohody (Green dealu). Všetky vlády EÚ podpísali Zelenú dohodu, takže všetky uplatňujú tieto politiky.“
Tento rok sme tiež videli, ako zastupiteľstvo mesta Oxford postúpilo vpred s tým, čo nazýva „autobusové brány“. Rovnako ako v Amsterdame, aj Oxford predtým pilotne testoval fyzické bariéry na vytvorenie štvrtí s nízkou premávkou, ktoré sa stretli s protestmi obyvateľov.
Starosta Londýna Sadiq Khan sa roky pokúšal implementovať svoju verziu štvrtí s nízkou premávkou s názvom Ultra Low Emission Zone (zóna s ultra nízkymi emisiami), ktorá sa tiež stretla s odporom obyvateľov. No a ostrov Man plánuje nainštalovať rozpoznávanie ŠPZ-tiek na svojich vstupných a výstupných bodoch.
„V rovnakom čase, keď obce a miestne samosprávy inštalujú v Holandsku kamery, odstraňujú parkovacie miesta,“ hovorí van den Bergová. „Už teraz je ťažké nájsť parkovacie miesta a do konca roku 2025 bude odstránených ďalších 10 000 parkovacích miest, pričom povolenia na nové sa už nevydávajú.“
Nie je to len používanie vozidiel v súkromnom vlastníctve, ktoré sa snažia obmedzovať, ak nie úplne zrušiť. Inteligentné merače s možnosťou diaľkového vypnutia sa napríklad inštalujú do domácností ľudí.
Holandská vláda v rámci prípravy na prechod z vozidiel na fosílne palivá na vozidlá na elektrinu stavia už „domy s transformátormi“.
„V nadchádzajúcich rokoch bude v obytných oblastiach inštalovaných 50 000 transformátorových domov,“ povedala van den Bergová. „A ľuďom sa to nepáči. Elektrické transformátory sú hlučné a vyžarujú silné elektromagnetické polia.“
Predtým boli všetky domy vykurované plynom. Holandsko však bolo výrazne zasiahnuté zničením plynovodov Nord Stream a rovnako ako v prípade Nemecka to ovplyvnilo dodávky energie v krajine.
Okrem toho van den Bergová povedala:
„Mali sme veľké plynové polia na severe Holandska a teraz povedali, že ich zatvoria. No a už aj boli zatvorené. Prečo to urobili, keď boli dodávky plynu tak evidentne prerušené?
Chcú urobiť tento prechod, teda energetický prechod, smerom k elektrine, aj keď nie je dostatok elektriny na pokrytie potrieb krajiny. Preto už dnes máme oblasti bez dodávok elektriny.
Také veterné turbíny dodávajú elektrinu iba vtedy, keď fúka vietor a solárne panely len keď svieti slnko. No nie vždy je slnko, najmä v zime. Takže „obnoviteľné” zdroje energie ako vietor a slnečná energia nefungujú a ľudia si čoraz viac uvedomujú, že nejde o stabilnú elektrickú sieť.
Keďže Holandsko má relatívne malú rozlohu, veterné turbíny a veľké solárne farmy sú blízko domovov ľudí. Veľa ľudí varuje pred ich zdravotnými rizikami,“ dodala Bergová.
Po celom Holandsku sa budujú dátové centrá. Na severe Holandska sa stavia veľké mega dátové centrum pre Google. Firma Google kúpila pozemok na výstavbu svojho dátového centra.
Nielenže je „prechod“ na elektrický, digitálny a štátny dohľad vynikajúcou riadiacou sieťou, ale musíme si klásť otázku, či sa ekonomiky neničia zámerne. Van den Bergová súhlasí:
„Je to o zničení ekonomiky. O tom je Agenda 2030. Ide o zničenie našej ekonomiky. Pretože tieto „prechody“, ako je digitálny prechod, energetická transformácia a inteligentné mestá, nefungujú. V skutočnosti ide o ničenie a ochudobnenie ľudí, pretože toto je podstatou Agendy 2030 a Veľkého resetu.
Existuje plán alebo cestovná mapa holandskej vlády s názvom „Národná stratégia pre územné plánovanie a životné prostredie“. V súčasnosti ide o návrh. Bolo to napísané ešte v roku 2021 počas covidových lockdownov.
Správa hovorí, že Holandsko bude čeliť naliehavým sociálnym výzvam, ako je otepľovanie a zmena klímy, preto musíme prejsť na digitálnu konektivitu a pre všetkých dostupné bývanie, čo je pre Holandsko skutočne veľký problém. A vidíte, že naša vláda a naše samosprávy uplatňujú tento nový strategický plán. A práve tu leží jedna z našich nádejí,“ hovorí.
A ďalej vysvetlila:
„Každá samospráva alebo obec si musela napísať vlastnú stratégiu územného plánovania a životného prostredia. Všetky tieto prechody a Agenda 2030 sú v týchto nových stratégiách.
Ľudia tak môžu ísť na radnicu spolu s miestnymi politickými stranami, ktoré slúžia našim záujmom, a môžu na radnici vystúpiť a povedať: „Počúvajte, my to nechceme – solárne panely na našich uliciach, nechceme transformátorové domy.“ A ľudia to skutočne robia. Chodia na radnice a protestujú.“
Existuje tiež významné hnutie občanov za používanie hotovosti. Van den Bergová vysvetľuje:
„Vždy hovoríme: „Nekupujte si jedlo a pitie v supermarkete, ale v lokálnych obchodoch. Plaťte iba v hotovosti a ak nemôžete platiť v hotovosti, odíďte. Inak o hotovosť časom prídeme.
A naozaj to funguje, pretože stále viac a viac miest umožňuje ľuďom platiť v hotovosti.“
Záver
Okrem oboznamovania sa so stratégiou miestnej samosprávy v oblasti špeciálneho plánovania a životného prostredia van den Bergová ľuďom odporúča prečítať si dve knihy.
Prvá je kniha Jacoba Nordangårda „Rockefeller: Controlling the game“ (Rockefeller: Kontrolovanie hry) a druhá je kniha Keesa Van Der Pijla „Pandemie van de angst: Opstap naar een totalitaire maatschappij“ (Pandémia strachu: Krok k totalitnej spoločnosti?), ktorá bola preložená aj do angličtiny. Žiaľ, nepodarilo sa nám nájsť, kde sa dá anglický preklad online zakúpiť.
Celý článek ZDE: https://www.badatel.net/v-ramci-agendy-2030-zacalo-holandsko-s-budovanim-inteligentnych-15-minutovych-klietok/
