Európska únia vybudovala systém, v ktorom zostala zakódovaná demoralizácia

Grécky historik Thukydides, ktorý zrejme najlepšie opísal logiku politického rokovania, hovorí, že čím je politický konflikt hlbší, tým väčšie je pokušenie použiť nemorálne prostriedky. Thukydides vykreslil občiansku vojnu v jednom z gréckych občianskych štátov a zaznamenal jeho postupnú degeneráciu v podobe rastúcej nenávisti, úplnej degradácie jazyka, všadeprítomnej lži a násilia. Ľudia sa vtedy začínajú správať, ako by sa však nesprávali v inej, normálnejšej situácii. Ak si prenesieme jeho zistenia na dnešnú dobu a položíme si otázku, nakoľko súčasný konflikt zmenil náš dnešný politický život a do akej miery nás zdemoralizoval, zistíme, že demoralizácia ďalej pokračuje v celej Európe.

Spojenie etiky a politiky predstavuje večný problém. Etika je reflexiou dobra, osobných cností a morálnych rozhodnutí, ktoré sa týkajú predovšetkým jednotlivého človeka a jeho vzťahov s ostatnými. Politika predstavuje odlišnú, samostatnú oblasť: ide o umenie získať a vykonávať moc v záujme dosiahnutia spoločných cieľov celej spoločnosti. Morálne zdatný človek môže byť hlúpym a škodlivým politikom, zatiaľ čo dobrý politik môže niekedy byť človekom z hľadiska morálky spochybniteľným. Politické konanie je často spojené s morálními ústupkami, pretože k společnému cieľu vedú rôzne metódy a za ich použitie sa nejakým spôsobom platí. Poliaci počnúc koncom 18. storočia premýšľali, čo Poľsku viac prospieva - či ozbrojený boj, alebo drobná buditeľská práca. Každá z oboch stratégií mala svoje riziká, za každú z nich sa platila morálna cena. Ozbrojený boj viedol ku krviprelievaniu, k represáliám ak ešte väčšiemu ujarmeniu Poliakov. Drobná buditeľská práca nás neraz vzdialila od nezávislosti a viedla k privykaniu neslobode. Politici preto niekedy robia morálne ústupky, čo im býva odpustené, ak tým posilnia spoločné dobro a dosiahnu úspech. Politika sa pohybuje medzi dvoma fatálnymi krajnosťami - na jednej strane je to presvedčenie, že dostatočným odôvodnením činnosti je slušnosť, oprávnenosť našich požiadaviek, na strane druhej ide o názor, že sama slušnosť a oprávnenosť nehrajú žiadnu úlohu, pretože sa počíta iba výsledok. Politika tak zo samotnej podstaty nemá byť morálnym konaním, to však neznamená, že môže byť nemorálna alebo amorálna. čo im býva odpustené, ak tým posilnia spoločné dobro a dosiahnu úspěch.

Ide dokonca o niečo ešte horšie. Európska únia vybudovala systém, v ktorom zostala zakódovaná demoralizácia. Ide o systém s nejasnou štruktúrou moci. Inými slovami, nikto nevie, kto v ňom vládne a podľa akých zásad, čo evidentne oslabuje kontrolu, nahráva úpadku, skazenosti, vnáša do hry lož a mystifikáciu. Systém bol navyše koncipovaný tak, aby únijným inštitúciám umožnil stále väčšiu moc, čo ich zvádza k naťahovaniu a porušovaniu zákonov. Niet preto divu, že v takejto situácii vzniká prakticky beztrestný politický monopol, ktorý nemožno vzhľadom na to, že v ňom chýbajú jasné zásady, usvedčiť a pohnať k zodpovednosti a ktorý tvrdo likviduje všetky myšlienky a mocenské centrá, ktoré ho ohrozujú. A všetko to je ponorené vo veľkom klamstve. Únia vytvořila mätúci jazyk, a mätúce sú všetky jeho základné pojmy. Keď sa v Únii hovorí o „diverzite" a „pluralizme", ide v skutočnosti o udržanie monopolu a o marginalizáciu opozície. Ak je reč o „právnom štáte", myslí sa tým odôvodnenie páchaného bezprávia. Ak je reč o „slobode médií", ide o zavádzanie ideologickej a politickej cenzúry. Ak pozorujem zdemoralizovaných európskych politikov, nedospievam k záveru, že to sú zlí ľudia. Ale sú to ľudia slabí.

Sú určité zásady, dobre známe a rešpektované, ktoré musia byť záväzné, ak sa má zastaviť demoralizácia. Takou zásadou je napríklad vylúčenie konfliktu záujmov. Ak politik dostáva peniaze za to, že radí nejakej cudzej vláde, nesmie sa potom podieľať na akýchkoľvek akciách sledujúcich prospech tejto vlády. Vždy je tu podozrenie, že nemôže byť nestranný. Netýka sa to len politikov, ale aj novinárov. Dnes si dovoľujú túto zásadu porušovať tí, ktorí prislúchajú k politickému mainstreamu, a majú tak monopolné postavenie.

Autor: Poľský filozof a europoslanec Ryszard LEGUTKO (Európski konzervatívci a reformisti, ECR), Tygodnik Sieci, 9. apríla 2023.

Spracoval Dr. Vladimír ŠOTTER na základe rozhovoru s vyššie menovaným poslancom Europarlamentu

Zdroj: http://www.voltaire.netkosice.sk/index2.html