Odessa, 2.mája 2014

Ruskojazyční Ukrajinci vyšli do ulíc Severnej a Južnej Ukrajiny, kde tvorili väčšinu. Nacionalisti z Haliče a Volyne proti nim začali organizovať výjazdové akcie a proti-demonštrácie, končiace bitkami a násilím. Krymskí Rusi, aby zabránili najhoršiemu, postavili na hraniciach barikády, s pomocou ruských vojsk zorganizovali obranu a referendum o odtrhnutí Autonómnej republiky Krym a Sevastopoľa od Ukrajiny. K čomusi podobnému došlo aj v Doneckej a Luganskej oblasti. Tu ale donbaskí Rusi nemali také krytie v podobe silnej ruskej posádky a tak museli ustúpiť z vyše polovice doneckej a vyše tretiny luganskej oblasti. Neústavná kijevská vláda považovala konanie Donbasanov za separatizmus a poslala na Donbas proti rusky hovoriacim spoluobčanom regulárna armádu. Začalo sa 8-ročné donbaské krviprelievanie,- ktoré trvá doposiaľ.

Menej úspešné ako na Kryme a Donbase boli pokusy o sebaurčenie voči neústavnej kijevskej moci, ku ktorým ruskojazyční Ukrajinci prikročili v Charkove. V meste došlo k demonštráciám, ktoré ale ukončili nacionalisti atentátmi na vodcov protestov. V tradične ruskej bašte na juhu Ukrajiny – v Odesse, sa na konci apríla a na 1,mája uskutočnil míting ruskojazyčných Ukrajincov na podporu ich etnických práv. Míting sa 1,mája ukončil stavbou stanoveného mestečka pri odesskom Dome odborov. V ňom pro-ruskí aktivisti rozmnožovali a rozdávali tlačoviny na svoje sebaprezentáciu a zbierali podpisy za referendum o pričlenení Odessy k RF alebo aspoň za federalizáciu Ukrajiny.

2. mája prišla do Odessy autobusmi z Ľvova a Kijeva silná skupina radikálnych nacionalistov. Ich militantným jadrom boli fanúšikovia Dynama Kijev, grupujúci sa počas futbalových zápasov v pravom sektore štadióna. Z tohto si potom urobili aj názov pre svoje hnutie – „Pravý sektor“. Nacionalistickí demonštranti vyšli z autobusov, zoradili sa do bojových šíkov a v prilbách, so štítmi a nepriestrelnými vestami, ozbrojení palicami, bejzbolkami, boxermi, nožmi ale aj ručnými strelnými zbraňami /ukoristenými na Majdane/ začali pouličný boj s ruskojazyčnými aktivistami. Nacionalisti boli vo veľkej početnej prevahe. Čoskoro „dobyli“ stanové mestečko ruských aktivistov, rozmlátili im stany a zahnali aktivistov do budovy Domu odborov. Budovu obkolesili a cez dvere a okná začali do nej hádzať zápalné fľaše s benzínom a inými horľavinami. Interiér budovy začal horieť. Pred ohňom a dymom sa pokúšali aktivisti utiecť von: pri dverách ich ale čakali nacionalisti a tí ich tam dobíjali čímkoľvek, čo mali po ruke. Horiaci ľudia vyskakovali z okien. Ak prežili pád, na zemi ich nacionalisti „dorobili“ bejzbolkami alebo zastrelili.

Po pogrome „na Rusov“ v odesskom Dome odborov našli v budove a jej okolí 42 mŕtvych tiel. V interiéri všetci ľudia zaživa zhoreli. Kijevská vláda bola nútená vytvoriť vyšetrovaciu komisiu na identifikáciu vinníkov. Komisia formálne existuje dodnes, no nikoho z vinníkov pogromu sa jej nepodarilo stotožniť, zadržať, súdiť a odsúdiť.

Odesské upaľovanie Rusov zaživa inšpirovalo niektorých priaznivcov „Pravého sektora“ na sociálnych sieťach k žartovanie na tému „odesskej májovej grilovačky“. O odesskej tragédii nakrútili dokumentárne filmy francúzski a nemeckí autori. Ich diela sa však v súčasnosti premietajú iba v Rusku. Potrestanie vrahov z odesského Domu odborov si orgány Ruskej federácie predsavzali ako jeden z cieľov ich špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

Od smutnej udalosti v odesskom Dome odborov dnes uplynie 8 rokov. Nie je to okrúhle výročie. Napriek tomu táto tragédia, ktorá navždy zmenila vzťahy medzi ruskojazyčnými a ukrajinskojazyčnými Ukrajincami stojí za pripomenutie. Zlí ľudia žijú všade. Na Ukrajine, v Rusku i na Slovensku. Radikálne politické pohyby ich uvoľňujú z reťazí a oni sa potom správajú ako zvery. Bohužiaľ.

-Ale ešte raz pozor : tie zvery nie sú iba v Rusku, na Ukrajine, v USA, v Iraku…- Driemajúce zvery sú aj medzi nami, na Slovensku. Jediné, čo ich brzdí je aký taký občiansky mier a názorová tolerancia. A právo všetkých názorových skupín na pokojnú a kultivovanú demokratickú diskusiu.

Vážme si demokratickú toleranciu a slobodnú diskusiu bez cenzúry-. To je totiž to jediné, čo nás od teroru ľudských zvierat uchráni.

zdroj: https://cyril.blog.pravda.sk/2022/05/02/odessa-2-maja-2014/