Moderní inkviziční Šmejdi

Je zaujímavé ako často sa my, ľudia, nebránime voči podvodom, úskokom a manipulácií a vystavujeme svoju slobodu napospas nebezpečenstvu. Znovu a znovu podliehame tej istej návnade. Znovu a znovu sa dáme vytiahnuť na krvavý háčik tam, kde sme v podstate ani nechceli byť. Našťastie sa vždy nájdu ľudia, ktorí nepodľahnú nachystaným úkladom a tým zachránia nielen seba, ale aj zvyšok populácie. Johann Wolfgang von Goethe sa v tejto súvislosti vyjadril jasne: „Nikto nie je tak beznádejne zotročený, ako tí, ktorí falošne veria, že sú slobodní.“

Jedným zo spôsobov, ako si udržať svoju slobodu, je nepodľahnúť umelým a samozvaným autoritám, odborným komisiám, ktorým ide o získanie moci na svoju stranu – „odborníkom“ na HOAXY, ktorí tak radi seba označujú za večné kompasy pravdy, či bojovníkov proti HOAXOM, konšpiráciám, dezinformáciám a propagande.

Pretože najlepší spôsob ako prísť o vlastný názor, samostatnosť, slobodu prejavu a neskôr aj slobodu fyzickú je podľahnúť manipuláciám pohrobkov stredovekých inkvizítorov – moderným inkvizičným ŠMEJDOM. Za poslušnosť voči samozvaným autoritám ich obete získajú „odmenu“ v takej podobe, že ich neoznačia nálepkou konšpirátor, šíriteľ hoaxov, dezinformácií alebo propagandy.

Demokracia kontra HOAXOVÉ nálepkovanie.

Čo má spoločné HOAX a inkvizícia? Odpoveď znie – všetko. Označenie správy resp. názoru v diskusií za HOAX je totiž jedným z nástrojov inkvizície. Tak ako v Bratislave v roku 1602 upálili prvú bosorku, tak plamene popravujúcej inkvizície horia deň čo deň aj v súčasnosti. Horia. Neopaľujú mäso a kosti, nerozkladajú naše telá, ale ľudskú psychiku. Moderná inkvizícia nie je (zatiaľ) o fyzickom týraní, ale o psychickom terore, popieraní slobody slova, šikane a snahe o deštrukciu našej osobnosti. A tak ako v stredoveku o rozosievaní STRACHU z neznámeho a snahe získať iných do svojho područia.

Pri začiatkoch výstavby totality sa takmer vždy jedná o postupný proces – tzv. salámovú metódu. Tak ako pri krájaní salámy, ktorá postupne mizne … až „zrazu“ pred sebou nemáme nič, len prázdny priestor. O rizikách akceptovania podlých praktík moderných inkvizičných ŠMEJDOV – strážcov totality – hovorí aj úryvok z knihy s názvom Sloboda prejavu a sloboda po prejave slovenského ústavného právnika, emeritného sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a advokáta doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc.: „Sloboda prejavu je „prasloboda“. Za extrémnych okolností, ak by nejaký režim v štáte zrušil takmer všetky práva a slobody, ale neuvážene by zachoval slobodu prejavu, existovala by šanca, že vďaka slobode prejavu si dotknutá populácia dokáže všetky ľudské práva a slobody vydobyť späť. Naopak, prezieravá totalita siahne v prvej vlne na slobodu prejavu s vedomím, že až tú potlačí, aj všetky ostatné ľudské práva a slobody pošle do nenávratna.“

Máte vo filmoch radi posuny v čase? Tak teda – filmový strih. Sme v roku 1943, vo fašistickej Tretej ríši. Predstavme si, že sme občanmi Ríše a zachytíme správu „z druhej strany barikády“, že Hitler je choromyseľný a agresívny jedinec a Nemecku ide iba o mocenské ovládnutie sveta. Že nápis na vstupnej bráne do nacistického koncentračného tábora: „Arbeit macht frei“ (voľne preložiteľný ako „práca oslobodzuje“) len podvodne a zjemňujúco kryje teror a vyvražďovanie vo vnútri koncentračného tábora. Ako by označila vládna fašistická mašinéria v Nemecku v roku 1943 tieto informácie? Označila by ich za pravdu alebo ich označí „nálepkou“ HOAX, konšpirácia, dezinformácia či propaganda ?!

Prečo bez otvorenej diskusie v spoločnosti nastupuje totalita?

Diskusia je jedným zo základných pilierov demokracie, ktorou sa rozhoduje aj o tom, kam má celá spoločnosť smerovať. Kto tento pilier deštruuje, deštruuje demokraciu. No deštrukcia demokracie je len málokedy samoúčelná. Omnoho častejšie znamená prechod k „tej našej demokracií“ – teda k totalite. Akonáhle možnú diskusiu zúžime len na „dovolené témy“ už nejde o diskusiu na základe rešpektovania plurality, rôznosti názorov, ale o manipuláciu či dokonca šikanovanie jednej skupiny občanov druhou skupinou. Pod pláštikom vyvoleného národa, jednej jedinej našej pravdy, či „historickej nevyhnutnosti“, je potom určitá skupina občanov osočovaná, dehonestovaná či dokonca psychicky alebo až fyzicky terorizovaná a likvidovaná.

Vtedy ide už iba o politiku moci a o to, kam sa má spoločnosť uberať, už nerozhoduje rozum, fakty a správnosť argumentov, ale len skrytá sila úzkej skupiny uzurpátorov a maskovaných inkvizičných predátorov. Veľa dobrých, správnych a logických vecí sa v inkvizičnej atmosfére spoločnosti nepresadí len preto, že dostanú nálepku hoax, dezinformácia, konšpirácia.

Otvorená diskusia sa v osídlach moderných inkvizítorov veľmi rýchlo mení na diskusiu „zatvorenú“. Diskusia sa prestáva byť diskusiou s cieľom demokraticky posunúť vec ďalej, ale stáva sa už len eristickým cvičením jednej so strán (eristika je umenie presvedčiť bez ohľadu na pravdivosť tvrdení). Typickým eristickým úskokom je hneď prvá veta v preslávenej knihe použitej pri tisíckach ortieľov trestov smrti za čarodejníctvo Kladivo na čarodejnice z roku 1487: „Pretože viera v existenciu čarodejníc patrí k základným článkom viery, trvanie na opaku zaváňa kacírstvom“. Inak povedané, popieranie existencie čarodejníc, bosoriek a urieknutia resp. samotná úvaha o ich (ne)existencii nás mohlo v stredoveku priviesť do plameňov inkvizičného ohňa. Nepripomína Vám to niečo?

HOAX alebo PRAVDA?

Dnes určití ľudia, rovnako ako my, z mäsa a kostí, bohorovne rozhodujú a tom, ktorá informácia ešte nie je a ktorá už je HOAXOM. Ako overiť, či títo „odsúhlasovači pravdy“ nie sú tými najväčšími HOAXERMI, konšpirátormi, nositeľmi propagandy či dezinformátormi a či ich názory nie sú HOAXMI všetkých HOAXOV? Kde moderní inkviziční ŠMEJDI berú oprávnenie, aby rozhodovali o tom, čo je a čo nie je vhodné na diskusiu? A vôbec, kto smie, môže alebo musí kontrolovať tých, ktorí sa samozvane vyhlásili za odborníkov na HOAXY, za novodobých inkvizičných kazateľov. Alebo táto úvaha už zaváňa konšpiráciou a HOAXOM?

Dnes už skoro každý názor, vychádzajúci z vlastnej, samostatnej úvahy a racionálneho premýšľania je označovaný za propagandu, lož, alebo dezinformáciu. Moderní inkviziční ŠMEJDI, súdobé hyeny v ľudskej koži, nie sú ochotní a schopní demokratickej argumentácie a diskusie, v ktorej ohnivom kotli rôznych názorov a postrehov sa pretavuje a určuje konečné smerovania celej spoločnosti. Uchyľujú sa preto k vykresleniu svojich oponentov ako menejcenných, nižších či dokonca nesvojprávnych ľudí. Používajú emocionálne pôsobivý, zjednodušujúci a nevedecký pseudoargument, že tí druhí šíria dezinformácie. Snažia sa pomocou propagandy a vytváraním rôznych ilúzií vyrobiť súhlas verejnosti s takými názormi a rozhodnutiami, ktoré by inak spoločnosť nikdy neprijala a neakceptovala.

Táto technika hrubého, neslušného a drzého znevažovania protivníka v diskusii je známa odkedy existuje ľudstvo. Bola používaná v starovekých štátoch a rovnako aj v stredoveku. Aj myšlienka, že Zem obieha okolo Slnka a nie naopak, bola najskôr považovaná za HOAX a jeden z jej šíriteľov Giordano Bruno bol mučený a nakoniec upálený. Namiesto toho, aby sa inkvizítori usilovali zdravým rozumom a faktickými argumentami vyvrátiť jeho názor, rozhodli sa ho umlčať. Používali ideológiu a emócie na jeho zneváženie, očierňovanie a fyzickú likvidáciu. Identické manipulačné techniky ovládania davu sú používané aj dnes a skutočne osobnostne slobodní ľudia sa ich ľahko naučia rozpoznať a dešifrovať.

Modus operandi, teda spôsob práce klasickej stredovekej inkvizície a moderných inkvizičných ŠMEJDOV, je do bodky rovnaký. Zlodej kričí, chyťte zlodeja, konšpirátor kričí, chyťte konšpirátora a dezinformátor kričí, chyťte dezinformátora. Nepodvoľme sa preto takej neprávosti, aby nás niekto v budúcej diskusii oslovil, alebo sa z nej snažil vyradiť konštatovaním:

„Moji milí menejcenní… .“

Tento svet nie je svetom moderných inkvizičných ŠMEJDOV, ale svetom nás všetkých a podriadiť sa musia zlo a neprávosť.

P.S.: O tom, že ani získaný titul pred menom a za menom nemusí hovoriť o ľudskosti, dobrých úmysloch a skutočnej vedeckej fundovanosti ich nositeľa, ale môže to byť práve naopak, hovorí aj nasledujúca informácia https://sk.wikipedia.org/wiki/Josef_Mengele. MUDr. Josef Mengele PhD. bol nemecký nacistický lekár, príslušník Waffen-SS a člen NSDAP, ktorý počas druhej svetovej vojny vykonával na väzňoch v koncentračnom tábore Osvienčim morbídne sadistické a nehumánne experimenty. Osobne sa podieľal na triedení väzňov, pričom rozhodoval o ich ponechaní nažive alebo fyzickej likvidácii. Pripisuje sa mu zodpovednosť za likvidáciu viac ako 400 000 väzňov v plynových komorách. Bol preto väzňami prezývaný Anjel smrti.“