Je to tak 7. – Ako nás EÚ oklamala...

A kto všetko solidaritu potrebuje?

Nehovorte mi, prosím, o chudákoch migrantoch – u nás máme ľudí živoriacich zúfalo až-až. A keď pozerám po niektorých migrantoch, mali by skôr pomáhať oni našim ľuďom ako my im. Luxusné mobily a značkové oblečenie, k tomu nulová vďačnosť za všetko do huby hotové nastrkané. Skutočne musíme vynakladať toľké peniaze, aby migranti sedeli v Turecku? Nech sedia vo svojej vlasti. Možno by bolo vhodné efektívne zlepšiť obranu a ochranu hraníc.

Rada ministrov zahraničných vecí EÚ prejedná tento mesiac návrh Grécka, aby boli voči Turecku zo strany EÚ uvalené sankcie. Lebo povedzme si rovno – to „výpalné“ čo ryžujú od EÚ každoročne, aby nepustili k nám migrantov, si nezaslúžia – a je to suma nemalá, v tomto roku bola tá suma navýšená na 9 miliárd eur ročne. Ustavične sa vyhrážajú, že ich sem pustia. A na hraniciach s Gréckom stále sú pokusy migrantov preniknúť.

Pritom tých 9 miliárd, to je iba suma zasielaná Turecku. Ako je to s celkovými výdavkami na migráciu? Koľko sa každoročne minie na ich „plnohodnotné začleňovanie“ do európskej spoločnosti? Na ich životné náklady? Koľko percent z nich pracuje po roku po dvoch rokoch, po piatich rokoch od ich príchodu do Európy? Treba o tom pravdivo a otvorene hovoriť. Lebo Európa a Európania nemôžu fungovať ako dojná krava iba preto, že si niekto chce zaistiť pohodlný život sociálnymi dávkami. Európa sa tiež nemôže meniť na izolované ostrovy bez prístupu zákonov, s vlastnými pravidlami zatiaľ menšinových náboženských komunít. Tu sa stráca právnosť štátu. Tu sa stráca bezpečnosť pôvodných obyvateľov Európy.

Mal by nám náš minister financií rozrátať a medializovať, koľko vynaložíme „solidarity s migrantmi“ na jedného občana. Lebo mňa zaujíma, koľko musím s kým solidarizovať ročne. Akú časť mzdy mi solidarizovanie s inými odčerpáva. Lenže je ťažké reálne zistiť všetky výdavky na migrantov a pomenovať ich verejne. Zaujímavú a aktuálnu informáciu k tejto téme dal český lekár, politik a europoslanec Ivan David na svojom fb dnes.

Položil jsem mu otázku, proč nám bylo tajeno, jak je fondu využito mimo zemědělství, a jak dlouho hodlá EU podporovat uprchlíky, jestli padesát let v příšerných podmínkách jako Palestince v Ghaze. Proč komise zatajila před Zemědělským výborem EU, že fondy na rozvoj venkova použila na financování pomoci uprchlíkům? Zástupce komise se odpovědi vyhnul.

Áno, čítate dobre – peniaze určené pre rozvoj vidieka členských krajín minula EÚ na migrantov údajne, podľa vyjadrenia Ivana Davida.

Túto situáciu pokladám za nehoráznu – ak nám inštitúcie EÚ klamú a naše peniaze vekslujú inam, ako boli pôvodne určené, potom z takého pofidérneho spolku treba rýchlo utekať. Takže namiesto podpory vidieka, zdravých potravín a lacného poľnohospodárstva, docenenia práce v poľnohospodárstve a dostupnosti potravín pre všetkých sa z tých peňazí údajne dotuje pohodlný život pre migrantov.

Myslím, že k tomuto by sa mala verejne vyjadriť EÚ, a aj naši politickí predstavitelia by mali zaujať jasné stanovisko.

Je nekorektné povedať pravdu o migrantoch…

Keďže som naozaj nahnevaná na to, ako sa pristupuje vysoko nekorektne „korektne“, pomenujem aj ďalší problém. Nemedializujú sa v Európe brutálne zločiny páchateľov – migrantov, tak dnes natvrdo pár faktov i o tom. Lebo nie je korektné pre amerického černocha Floyda sa šalieť, bozkávať pomaly aj zadky daktorým – a európske obete násilia migrantov prehliadať a mlčať o nich. Tak si poskladajme pár faktov, kam to až došlo v tej korektnosti postojov voči migrantom.

Zaujímavú úvahu napísal nedávno na svojom fb k téme český lekár – psychiater a politik Ivan David.

Proč o tom píši? Byl jsem překvapen, kam až indoktrinace v západní společnosti došla.

Youssef T. přejel 20. 7. 2020 v Lyonu autem nejdříve psa třiadvacetileté zdravotní sestry Axelle Dorier, v zápětí úmyslně i ji. Její tělo bylo autem rozdrceno na kusy. Její rodiče však prohlásili, že k vrahovi necítí nenávist. I rodiče mladé policistky Melanie Lemée, kterou v témže měsíci v Lot-et-Garonne úmyslně přejel Yacine E., konstatovali, že k vrahovi necítí nenávist ale soucit, protože „jeho život je v troskách“. Rodiče přece dobře vědí, že cítit nenávist k imigrantům muslimského vyznání je nepřijatelné. Naopak jsou naučeni cítit k nim trvalý a neotřesitelný soucit.

Ako psychiater upozorňuje, že je normálne cítiť nenávisť v zmysle reakcie hnevu, že nám niekto spôsobil ujmu. Je to prirodzené. Významnú ujmu sprevádza pravidelne, má biologický význam. Pomáha nám pamätať si toho, kto nám ublížil a vyhýbať sa mu. Súčasťou toho je i prianie spravodlivého trestu, lebo žiadna veľká ujma by nemala zostať bez trestu. Je to dôležité nielen pre obeť, ale i pre páchateľa, a aj pre spoločnosť ako celok.

Reaktívna nenávisť je teda funkčne normálna, aj keď nás spoločnosť vedie k tomu, aby sme sa nenechali ľahko viesť nenávisťou. V priebehu spracovávania udalosti ju postupne sami zanechávame a prechádzame ku súcitnejšiemu postoju, pretože inam by sa ľudská spoločnosť krvavými bojmi rýchlo vytĺkla. No je to proces prebiehajúci v čase a blokovanie pocitov hnevu po čine nie je cesta ku tej transformácii.

Na tej Davidovej úvahe sa mi páči aj príklad, ktorý použil…

Uvádza, že ženy ktoré žijú s páchateľmi násilnej trestnej činnosti po ich prepustení z basy, hovoria „predsa nemôžem mať predsudky“. Nuž, neviem, nepokladám za predsudok, ak niekto je opatrný vo vzťahu ku človeku s problémovou minulosťou – lebo budúcnosť bude tvoriť ten istý človek. Občas sa síce stane, že svoju minulosť prekročí a dozrie, no je to skôr výnimka z pravidla ako pravidlo.

Záverom…

Solidarita je dôležitá medziľudská stratégia. Pomáha mnohým ľuďom v náročných životných situáciách.

Je však rozdiel medzi pomocou a zneužívaním. A použitie peňazí určených pre rozvoj vidieka na pomoc migrantom pokladám za zneužívanie a podvod voči občanom.

Nie, nie je správne, ak sme zo strany EÚ klamaní a zneužívaní…

Elena 11.9.2020

zdroj: https://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2020/09/11/je-to-tak-7/