Finančná globalita

Načo sú peniaze?

Peniaze sú nám dobré len tam, kde chodia ľudia s peniazmi, aby za ne získali predmet svojho záujmu, ktorý si sami nedokážu vyrobiť, ani inak zadovážiť, než za peniaze. Inak nemajú žiadnu cenu. Skúste sa napiť alebo nasýtiť peniazmi na vašom konte, umierajúc osamotený smädom na púšti. Skúste peniazmi premeniť vodu na víno, najesť sa z mňa, dokonca za žiadne peniaze sa nikto za nás ani nevykladie. Koľko miliárd dolárov by upokojilo útočiaceho jaguára v daždovom pralese?

Svoj život sme však zasvätili peniazom. Nie však tým, ktoré máme, ale tým ktoré nemáme. Chyméram budúcnosti, ideám a izmom, prísľubom blahobytu veríme len cez optiku získavania peňazí, ktoré nám ukazujú tí, ktorí ich majú nadbytok. Práve nadbytok je najstrašnejšou duševnou, morálnou, aj fyzickou chorobou peňazí. Možnosť tvorby nadbytku degraduje skutočné hodnoty. V záujme trvalo udržateľnej tvorby nadbytku peňazí, sa jedlo zaoráva buldozérmi, káva sa sype do mora, vyrábajú sa milióny automobilov, ktoré nikto nikdy nekúpi, predávajú sa zdraviu škodlivé potraviny, prekysľuje sa voda, ničia sa rodiny, podlamuje zdravie človeka.

Kto ovláda dnešný svet? Ten kto ovláda peniaze! 

Je to však len hŕstka ľudí, v porovnaní miliardami otrokov, potácajúcimi sa v biede, na hranici existenčných možností. Mylne sa domnievame, že svet ovládajú peniaze. Nie, peniaze sú len mocným nástrojom, ale nie krvou v žilách človeka. Zastupujú len číselné vyjadrenie, dávajúce predstavu o budúcej hodnote čohokoľvek, čo ešte nemáme. Teda, nie sú ani skutočným zrkadlom hodnoty, pretože každý z nás má svoj hodnotový systém, aj peniaze sú rôzne. Fľaša vody v supermarkete a fľaša vody pre smädom umierajúceho na púšti, to rozhodne musia byť absolútne iné hodnoty.

Finančný systém dnes legálne umožňuje súkromným inštitúciám tlačiť ničím nekryté peniaze tak, že sa to stáva vysokou prioritou v záujme štátov. Takto jednotlivci ovládajú štáty, ich financie a svetovú ekonomiku. Kto z nich je ten jeden, najväčší a najmocnejší? Je predsa v prirodzenej povahe človeka, že jeden musí byť tým naj. Je to jedno. Ľudia sa však rodia a zomierajú, no princíp finančného zotročovania sveta pretrváva už tisícky rokov. Dnešný finančný systém nie je nástrojom ekonomiky, ale globálnej totalitárnej politiky – globality.
Peniaze dávajú alebo berú, podobne ako fotosyntéza pomáha vývoju alebo degradácii všetkého živého na Zemi.

Nie je to energia, ale proces premeny energie a hmoty, ktorý pri živote udržuje človek a jeho strach zo straty.  Žiadna stabilita neexistuje, len hore alebo dole, svieti – nesvieti, dobré, či zlé, jednotky alebo nuly, binárny systém dualizmu. Práve dualizmus nás rozdeľuje na takých a onakých, dobrých, zlých, bohatých, chudobných, no nijako nezohľadňuje individuálny postoj pozorovateľa. Domorodci, ktorí nikdy peniaze nevideli, nepoznajú ani súkromné vlastníctvo, pretože so všetkým čo majú sa rozdelia s ostatnými. Nikdy nevznikne nadbytok, ani nedostatok. Zajtra je tiež deň a ten prináša potešenie z toho, čo sme sa dodnes naučili. Žiaden strach z budúcnosti, len radosť zo života.

Poslaním peňazí je v skutočnosti umožniť dosahovanie cieľov bez pomoci druhých, čím vlastne oddeľujú syna od otca, brata od brata a ničia princíp rodiny. Dodnes tvrdíme, že rodina je základ štátu. Čo však je štát v skutočnosti? Veď demografické krivky ukazujú 50%-nú rozvodovosť, dnes už ako normu. Áno, štát je vlastne nástrojom premeny energie človeka a manažment tvorby takého obrovského nadbytku, aký je možné zhromaždiť ľuďmi, žijúcimi pod spoločnou vládou, na danom území, v prospech svojich elít.

Sú známe praktiky indických matiek, z najnižších kást, vrstiev, ktoré zámerne a systematicky demolujú telíčka svojich detí tak, aby v budúcnosti mohli žobrať peniaze na ulici. Nejde im o jedlo, ide im o peniaze, ktoré takto ich deti pre nich zarobia. Pripomína vám to niečo? Predsa práve takto sa k nám stavajú aj štátne mechanizmy. Udržiavajú najnižšie vrstvy v nevedomosti, opitosti a chorobe, aby mohli cez nich púšťať žilou našej solidarity a sociálneho cítenia. V skutočnosti nejde o tých najúbohejších, nejde o migrantov z tretích zemí, ani o trpiacich vojnami a chorobou. Ide len a len o prachy.

Pokiaľ budú peniaze zástupnou hodnotou na svete, človek nenájde cestu k jednote. Keď zmiznú peniaze, padnú aj štáty. Keď horí dom, ľudia automaticky utvoria rad a hasia, podávajúc si vedrá s vodou až k miestu požiaru. Ktorý z nich požiar uhasil? Ten čo vodu vylial na oheň, či ten ktorý vodu do vedra nabral, alebo ten, ktorý vedro podal ďalej? Ako by ste vyjadrili hodnotu ich práce, odhodlanosti a nezištnej pomoci blížnemu svojmu?

Dá sa takýto prejav solidarity kúpiť za peniaze? Nie a takýmto špalierom hasiacich sa stane aj svet bez peňazí, pri prerozdeľovaní zdrojov tak, aby nikto nemusel hladom a smädom zomierať, aby všade na svete bolo zdravie, láska a radosť zo života na tejto nádhernej planéte. Takto sa rozvoj človeka posunie od kvantity ku kvalite a populáciu nebude potrebné umelo korigovať.

Cíťme sa tu ako doma, sme vítaní,ale nikdy nezabúdajme, že sme tu len hosťami na krátku dobu.

zdroj: https://slovakb.blog.pravda.sk/2020/07/23/globalita/