Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

21. august 1968 - Intervencia a ďalší vývoj spoločnosti.

Dňa 21. augusta uplynie 50 rokov od sovietskej intervencie, ktorá v našom živote zmenila kurz ďalšieho vývoja, a to celej spoločnosti nevýdaným spôsobom; keď deň „D“, teda začiatok intervencie do ČSSR vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy /VZ / bez Rumunska, sa uskutočnil zo dňa 20. na 21. augusta l968 o 23.00 hodine v noci.

  • 21-august-1968-intervencia-a-dalsi-vyvoj-spolocnosti
Vtedy došlo k obsadeniu ČSSR, čo znamenalo zároveň aj internovanie našej vlády a vojenského velenia v Prahe, ako aj odvlečenie naších predstaviteľov štátu /Dubčeka, Smrkovského, Černíka, Kriegla a ď./, do ukrajinskej zemlianky v Karpatoch. Moc v štáte prevzali zástupcovia Spojeného velenia armád Varšavskej zmluvy /VZ/ gen. Jamščikov s gen. Pavlovským.

Do ČSSR v prvom slede z desiatich strán, vtrhli vojska troch armádnych skupín v počte l65 tisíc mužov v zbrani a 4 600 tankov. Tento prepad vtedy sprevádzalo celkom 25 leteckých plukov so 700 lietadlami. V ďalších vlnách ozbrojené sily nasledovali. Slovensko okupovala z poľskej strany smerom na Žilinu, časť skupiny armád „A“, ktorá pozostávala zo sovietsko-poľských jednotiek. Z juhu vtrhla na Slovensko skupina armád „C“, ktoré tvorili vojaci armády maďarskej republiky, bulharské a sovietské armádne celky: a to z Gyoru na Bratislavu, z Komárna na
Trenčín, z Nográdu na Banskú Bystricu, z Gönzu na Košice a Prešov, z
Čopu na dolný Zemplín.
 
Dňa 2l. augusta, krátko pred 2. hodinou v noci začali operovať aj letecké a výsadkové jednotky. Z poľských letísk; v Legnici, Vratislavi, Opole, ale aj z Katovíc a Krakova.V rámci tohto útoku sa zúčastnili aj výsadkové vojska, ktoré na plno obsadených palubách 250-tich ťažkotonážnych lietadlách AN-l2 a na l00 lietadlách AN-24 boli vysadení na rôznych miestach nášho územia.
 
Let inváznych vojsk sprevádzalo 200 strojov MIG-19 a MIG-21 s plnou vyzbrojou, a tie boli sprevádzané ďalšími, menšími lietadlami. Okrem nich vzlietli na vopred určené ciele aj plno obsadené helikoptéry. Takto nás celkom okupovalo do pol milióna vojakov piatich štátov VZ. Občania boli takouto veľkou silou zdrvení a jedinou možnou odpoveďou na ňu bola naša pasívna rezistencia. Ľudia mlčky chodili po uliciach ako bezduché bytosti, lebo z toho stavu sa nedokázali zpamätať!
 
Medzi tým, keď sovietski velitelia preberali moc do svojich rúk a ich generáli vyzvali prezidenta Ľ. Svobodu i ministra obrany M. Dzúra k upokojeniu ľudí a našej armády, ktorá sa mala zdrživať provokácii voči vojskám Varšaskej zlmluvy /VZ/ a aby zostávali vo svojich kasárňach. Spomínam si ako na druhý deň po okupácii boli naši vládni a stranícki predstavitelia za vojenskej asistencie odprevádzaní na ruzinské letisko, odkiaľ odleteli do Moskvy na jednania k Brežnevovi. V delegácii v tedy boli okrem Ľudvíka Svobodu, V. Biľak, A. Indra, J. Piller, M. Dzúr a B. Kučera. V Bratislave medzi tým v dňoch 2l. až 23. augusta sa zchádzajú aj členovia ÚV KSS, ktorí sa mali zúčastniť v Prahe opozičného, Vysočanského zjazdu, ale po odlete vládnej a straníckej delegácie na čele s prezidentom republiky Ľ Sobodom do Moskvy, G. Husák navrhol, že lepšie by bolo vyčkávať.
 
Medzi tým z utajenej zemlianky v Karpatoch ruskí vojaci prepravili do Moskvy aj A. Dubčeka, J. Smrkovského, O. Černíka, F. Kriegla, J. Špačka a B. Šimona. Keď aj títo sa pridali k vyjednávaniu, tak sa ukázalo, že tieto jednania v Moskve sa pretiahli, a tak Brežnev prizval 25. augusta aj M. Jakeša, J. Lenárta a Z. Mlynářa, O. Švestku, F. Barbírka a E. Rigu. V poslednú chvíľu sa k nim vraj na žiadosť V. Biľaka pripojil aj G. Husák. V istých kruhoch v Bratislave sa ale vedelo, že Husák sa Brežnevovi prihlásil sám, a to telefónicky z hodonínskych kasárni, kde boli dislokovaní ruskí vojaci.
 
Bolo to vtedy, keď odcestoval osobným vozidlom akoby na Vysočanský zjazd. /Mne to povedal aj bratislavský mestský poslanec F. Vartík./ Vtedy Husáka mestkí poslanci Bratislavy navrhli na Vysočanský zjazd do Prahy, no nie do Moskvy! On ale šoférovi vozidla, v ktorom sa na Vysočanský zjazd viezol, prikázal odbočiť v Hodoníne do kasárni, kde boli ubytovaní už sovietskí vojaci a Brežnevovi z kasárni sa telefónom prihlásil, keď mu povedal, že iba on môže svojho „priateľa“ A. Dubčeka presvedčiť, aby protokol podpísal. Nuž a Brežnev s jeho príchodom do Moskvy aj súhlasil. Výsledkom štôrdňového rokovania potom bolo to, že protokol bol aj prijatý i moskovským vedením, ale bez podpisu F. Kriegla, ktorý ako jedinný z celej čs. delegácie ho odmietol podpísať!
 
A on ako člen Mojžišovej viery aj dobre vedel, prečo tak spravil?! Takže ako sa z Moskvy Husák vrátil, netrvalo dlho a v tichosti sa medzi straníkmi začali hľadať už aj zodpovední členovia normalizačných komisií, ktorí by - ak opozičná eufória upadne - mali okamžite začať s realizáciu tohto protokolu, ako ho uviesť do praxe. Čo sa im napokon aj podarilo!
 
Július Žiak

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře