Žiadna krajina nepotrebuje naliehavejšie nukleárne zbrane ako Severná Kórea

No Severná Kórea sa ešte nikdy pokusom o zastrašovanie nepodvolila, a niet náznaku, že by to v budúcnosti urobila. V prípade, že by sa USA pokúsili presadiť svoju dominanciu ďalšou vojnou, vybudovala dynastia Kimovcov ako obranu malý arzenál nukleárnych zbraní.

Žiadna krajina sveta nepotrebuje tak naliehavo nukleárne zbrane ako Severná Kórea. Američania s vymytými mozgami, ktorí si sťahujú svoje správy z FOX-u alebo z CNN, môžu byť inej mienky. Ak by nejaký nepriateľský národ pred kalifornským pobrežím umiestnil eskadru lietadlových lodí a prevádzal pri mexických hraniciach obrovské manévre, potom by asi situáciu posudzovali inak. Eventuálne by videli, aké užitočné je mať pár atómových zbraní na odstrašenie druhých od toho, aby niečo naozaj hlúpe nevyviedli.

A buďme úprimní: Jediné dôvody, prečo si ešte Kim nepotriasa ruku na onom svete so Saddámom a Kaddáfim, sú:
a) že Severná Kórea nesedí na oceáne ropy a
b) že KĽDR má možnosť premeniť Soul, Okinawu a Tokio na tlejúce polia trosiek.

Bez Kimových zbraní hromadného ničenia by Pchjonjang musel už dávno nasadiť preventívny úder.. Nukleárne zbrane sú jediný známy protijed  na dobrodružstvá USA.

Americké vojnové zločiny v Kórei

Americký ľud - ktorého chápanie histórie siaha len po 9/11 - nemá ani tušenia, ako vedú vojny USA. Nevedia, aký strašný krvavý kúpeľ a aké ničenie spôsobili v Severnej Kórei. Tu je malé pripomenutie, ktoré objasní, prečo KĽDR pozoruje s hnevom USA viac ako 60 rokov po podpísaní prímeria.

V článku vo Vox - World „Američania zabudli, čo sme urobili Severnej Kórei“ sa hovorí: „Začiatkom 50. rokov (1950 - 1953) zhodili USA v Kórejskej vojne viac bômb na Severnú Kóreu, ako počas 2. svetovej vojny nad celým pacifickým vojnovým dejiskom.“ Generál Curtis Le May, ktorý vtedy stál na čele veliteľstva Strategických vzdušných síl, povedal v roku 1984 Úradu pre dejiny vzdušných zbraní: „V priebehu troch rokov alebo tak nejako sme zabili 20% obyvateľstva.“ Dean Rusk, obhajca vojny a neskôr minister zahraničia povedal, že Spojené štáty zbombardovali „v Severnej Kórei všetko, čo sa pohybovalo, nenechali kameň na kameni“. Keď sa im minuli mestské ciele, zničili bomby USA priehrady a zavlažovacie hrádze, aby zaplavili roľníkom pôdu a zničili úrodu.

V jednom alarmujúcom posolstve Spojeným štátom písal severokórejský minister zahraničia v januári 1951: „3. januára o 10:30 vyprázdnila armáda 82 lietajúcich pevností svoj smrteľný náklad na Pchjongjang. (...) Státisíce ton bômb bolo zhodených v krátkom čase na mesto, čo rozpútalo zničujúci oheň. Transatlantickí barbari bombardovali mesto s vysoko explozívnymi načasovanými zápalnými bombami, ktoré vybuchovali v intervaloch celý deň, takže ľudia nemohli vyjsť do ulíc. Celé mesto horelo, zahalené v plameňoch, dva dni. Na druhý deň bolo zhorených 7812 domov. Američanom bolo veľmi dobre známe, že v Pchjongjangu sa nenachádzali žiadne vojenské ciele. (...) Koľko obyvateľov Pchjongjangu bolo zabitých črepinami bômb, zaživa zhorených alebo udusených v plameňoch, je neznáme. V meste je ešte približne 50 000 obyvateľov z celkových 500 000, ktorí tu žili pred vojnou.“

Pchjongjang je pripravený na rozhovory

Hrôza americkej vojny proti Severnej Kórei zanechala stopu v psychike národa, ktorá sa nikdy nedá vymazať. Nech to stojí, čo chce: KĽDR už nikdy nemôže dovoliť, aby sa takýto scenár v budúcnosti opakoval. Nech to stojí, čo chce, musia byť pripravení ubrániť sa. Ak to bude znamenať nasadenie atómových zbraní, nech to tak je. Zachovanie seba samých je najvyššia priorita.

Existuje ešte možnosť, ako túto patovú situáciu medzi Pchjonjangom a Washingtonom ukončiť a vybudovať dôveru? Samozrejme. USA musia konečne s KĽDR konečne zaobchádzať s rešpektom a začať plniť vlastné sľuby. Sľub, že pomôžu Severnej Kórei pri stavbe dvoch reaktorov na ľahkú vodu, aby mohol byť ľud zabezpečený svetlom a tepelnou energiou. V tomto prípade by vláda stopla svoj nukleárny program. O tejto dohode, uzatvorenej v roku 1994, sa nedočítame v médiách. Bývalý prezident Jimmy Carter to zhrnul v roku 2010 vo Washington Post: „Dohoda obsahuje denuklearizáciu Severokórejského polostrova, vzdanie sa útoku zo strany Spojených štátov a kroky na rozvoj mierovej zmluvy, ktorá má vystriedať prímerie medzi USA, Severnou Kóreou a Čínou, ktoré vstúpilo do platnosti v júli 1953. Žiaľ, doteraz sa nedosiahol podstatný pokrok.“

Carter hovorí aj o svojej osobnej skúsenosti s vedením KĽDR: „V júli som bol pozvaný do Pchjongjangu, aby som zaistil prepustenie Američana Aijalona Gomesa. Pritom platila klauzula, ktorá povoľovala moju návštevu na tak dlho, aby sa mohli viesť dôležité rozhovory s najvyššími úradníkmi. Doslova mi prízvukovali svoje prianie na denuklearizáciu kórejského polostrova a na dohodu z roku 1994.“

Podľa Cartera je Pchjongjang stále pripravený doviesť dohodu do konca, aby ich nukleárny program bol pod dohľadom Medzinárodnej atómovej organizácie a aby sa uzatvorila mierová zmluva, nahrádzajúca prebiehajúce prímerie z roku 1953.

Naslepo do katastrofy

Mnohí ľudia si myslia, že Severná Kórea je problém. Ale to nie je pravda. Problém je na strane Spojených štátov: na ich odpore vyjednať koniec vojny; na ich odpore ponúknuť Severnej Kórei bezpečnostné garancie; na ich odpore sadnúť si za jeden stôl s ľuďmi, ktorí - kvôli nezlomnej ignorancii Washingtonu - musia vyrábať balistické rakety dlhého doletu, ktoré sú schopné trafiť americké mestá. Ako môže byť niekto taký hlúpy?

Donald Trump a jeho tím pokračujú i naďalej v tejto stratégii, ktorá už 64 rokov zlyháva a jednoznačne podkopáva národnú bezpečnosť USA, pričom uvádza amerických občanov priamo do nebezpečenstva. A prečo? Aby sa udržal imidž „tvrďasa“? Aby boli ľudia presvedčení, že USA nejedná so slabšími krajinami? Aby sa svetu dokázalo, že tón udávajú USA? Ide o to? Je imidž dôležitejší ako zabránenie nukleárnej katastrofe?

Vzťahy so severnou Kóreou môžu byť normalizované. Hospodárske spojenia sa môžu posilniť, dôvera znovu získať a nukleárne ohrozenie otupiť. Situácia v Kórei nemusí byť žiadna dlhotrvajúca kríza. Môže byť vyriešená. Treba k tomu len zmenu politiky, trochu vzájomnej ochoty ku kompromisu a vodcov, ktorí si želajú úprimne mier viac ako vojnu.

Zdroje: Mike Whitney (counterpunch.org), Tino Perlick (compact-online.de), skrátené.

http://www.zemavek.sk/articles/view/ziadna-krajina-nepotrebuje-naliehavejsie-nuklearne-zbrane-ako-severna-korea