Nastáva v USA komunistický prevrat?

Na žiadosť lokálnych starostov a guvernérov nasadzuje prezident Trump do bojov proti vlastnému búriacemu sa obyvateľstvu národnú gardu. Prezident stráca vplyv a moc v krajine, niektoré sociálne siete (Twitter) dokonca zvažujú zaviesť cenzúru Trumpových oficiálnych vyjadrení, pretože prezident v nich nabáda silové zložky štátu k používaniu otvoreného násilia voči protestantom („when the looting starts, the shooting starts“ – „keď začína rabovanie, začína streľba“). Štátne silové zložky zatýkajú nepohodlných novinárov a reportérov, do ktorých buď strieľajú projektily, alebo ich obmedzujú slzným plynom.

Vyjadrené číslami a štatistikami, súčasné protesty v USA môžu viesť k občianskej vojne, nemožno ich vnímať len ako prechodné vzplanutie vášní, ktoré sa podarí ľahko a rýchlo uhasiť. V USA žije celkovo približne 320 až 330 miliónov oficiálnych obyvateľov, ku ktorým môžeme prirátať približne 10 miliónov ilegálnych imigrantov. Z tohto množstva je takmer 200 miliónov belochov, 54 miliónov Hispáncov, takmer 41 miliónov Afroameričanov a 17 miliónov Ázijcov. Každý tretí obyvateľ USA je farebný. Hádajte, koľko z nich žije na hranici chudoby – 40 až 80 miliónov, čoskoro to bude celá tretina obyvateľstva. Politika súčasného prezidenta Donalda Trumpa je postavená na rasovej neznášanlivosti a násilí. Stavajú sa múry, farební občania sa démonizujú (Číňania) alebo predstavujú druhú kategóriu občanov (Afroameričania, Hispánci), ktorá môže vykonávať len podradné zamestnania.

Protestujúci však nie sú len Afroameričania alebo Hispánci. Súčasná situácia je výsledkom dlhotrvajúceho procesu, ktorý sa začal s hnutiami „Occupy Movement“ a „Black Lives Matter“, ku ktorému sa pridala ekonomická kríza spôsobená koronavírusom. K farebným ľuďom sa pridáva stále čoraz viac belochov aj zo stredných tried, ktorým sa nepáči ekonomicko-politický prepad krajiny. Frustrovaní sú najmä mladí ľudia, demokratickí voliči Bernieho Sandersa, populárneho politika a kritika neoliberalizmu a sionizmu, ktorý hlása „socializmus na americký spôsob“. Cornell West, popredný afroamerický profesor z Harvardu teatrálne hovorí o naplnení starého proroctva Martina Luthera Kinga zo 60-tych rokov. Súčasný politický režim USA označuje za „nevydarený sociálny experiment“ a poukazuje na to, že kapitalizmus v Amerike zlyhal a blíži sa jeho nenávratný koniec.

V krajine, v ktorej dominuje výrazná príjmová a majetková nerovnosť sa tak rozhoreli protesty, ktoré sa nedajú zvládnuť pokojnými, demokratickými prostriedkami, ale len násilím a povolaním silových zložiek prvého stupňa. Násilné potlačenie protestov len umocní a zjednotí rastúci socialistický odboj v krajine. Naopak, ak protesty nebudú potlačené násilím, USA upadnú do chaosu a spoločenského rozvratu, ktorý vyústi do zmeny politického režimu a bude mať aj závažné zahranično-politické dôsledky.

V oblasti zahraničnej politiky USA sme totiž svedkami stále intenzívnejšieho úpadku sily hegemóna. USA otvorene priznávajú stratu čínskeho Hong Kongu, mimochodom bývalej kolónie Britského impéria, ktoré Angličania surovo vytrhli Číne ešte počas Prvej ópiovej vojny (rok 1842). USA sa začínajú sťahovať aj z Pacifiku (Guam), pretože nedokážu efektívne čeliť vzrastajúcej vojenskej moci Číny v regióne. Čínska armáda je momentálne silnejšia než armáda USA. Odstúpenie Donalda Trumpa z WHO nemožno čítať inak, než ako ústupok voči Číne, ktorá takýmto spôsobom môže získať vedúce postavenie aj v ďalších nadnárodných inštitúciách a organizáciách.

USA strácajú vplyv aj v ďalších regiónoch. Iránske tankery križujú Atlantik a námorné sily USA si nedovolia zakročiť, pretože Irán v opačnom prípade hermeticky uzavrie Perzský záliv a rozdrví saudský ropný priemysel. USA sa nepodaril ani štátny prevrat vo Venezuele, ktorý sa skončil medzinárodným fiaskom. Zaradenie Kuby na zoznam „teroristických štátov“ nie je ničím iným, než do očí bijúcim prejavom gangsterskej diplomacie, ktorú prestávajú tolerovať aj európski spojenci USA – Angela Merkel sa otvorene odmietla zúčastniť Trumpovho summitu G7. Spojenecké sily NATO (ktoré zastupuje nie práve najloajálnejší člen aliancie – Turecko) nezvládajú konflikt v Líbyi, v ktorom podobne ako v Sýrii začína prevažovať vplyv Ruska. V Iraku a Afganistane sa im darí udržiavať určitý vplyv len za cenu neustále hroziacej občianskej vojny, ktorá sa skôr či neskôr skončí víťazstvom pro-iránskych síl.

V súčasnosti USA nemajú šancu vyhrať žiadny vojenský konflikt, sú ako skapíňajúci kôň, ktorý kope len z posledných síl. Posaďte sa a čakajte. Predstavenie vstúpilo do svojho posledného dejstva. Kormidlo nad svetom preberá Čína, ktorá ak obsadí kľúčové medzinárodné inštitúcie, bude tlačiť na zmenu kapitalistického globálneho systému a nespravodlivého prerozdeľovania bohatstva.

Nastane už dlho očakávaný koniec kapitalizmu a nastolenie celosvetovej socialistickej spoločnosti, v ktorej sa zotrú priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými? Nastane smrť peňazí a súkromného vlastníctva? Alebo ten kôň rozpúta poslednú svetovú vojnu, bez víťazov, len s porazenými? Vojnu, ktorú bude korunovať nukleárne humanitárne bombardovanie v mene „slobody“ a „demokracie“ až za hrob? Čo dnes tieto ideály predstavujú – okrem toho, že sú len prázdnymi slovami, za ktoré sa schovávajú kadejakí podvodníci a zlodeji?