Kto nesie zodpovednosť za apostáziu v Cirkvi?

Jednotlivé štáty v súvislosti s koronavírusom Covid-19 prijali bezprecedentné opatrenia. Tieto pripomínajú skôr vojnový stav alebo rozsiahle cvičenia civilnej obrany. Na pozadí udalostí je zjavný ekonomický a biologický terorizmus, o ktorom médiá i politici mlčia. Boj s koronavírusom je tiež použitý ako prikrývací manéver pre nastolenie totálnej kontroly obyvateľstva a maximálneho obmedzenia jeho pohybu. Základné ľudské práva vrátane náboženskej slobody sú v mene boja za ochranu zdravia občanov potlačené. Panika a strach zasievané médiami sa používajú ako účinný manipulačný prostriedok. Môžeme už len očakávať zavedenie povinného očkovania rozhodnutím jednotlivých vlád, ako sa to stalo napr. v Dánsku. Jeho následky však môžu byť desivejšie ako samotný koronavírus. Súčasná vakcinácia v rukách Billa Gatesa sleduje jeden hlavný cieľ: redukciu obyvateľstva na tzv. zlatú miliardu. Dodnes jednotlivé štáty nedali žiadnu adekvátnu odpoveď na otázky týkajúce sa očkovania detí. Pričom mnohé z nich práve v dôsledku očkovania trpia autizmom, alergiami alebo totálnym oslabením imunitného systému. O to viac dnes žiadna vláda nie je schopná garantovať, že vakcíny proti koronavírusu nespôsobia neplodnosť, degradáciu imunitného systému alebo v dlhodobejšom meradle smrť...

Kde je uprostred tejto paniky a neprávostí prorocký hlas Cirkvi pre Boží ľud? Nič nepočuť. „Jeho strážcovia sú všetci slepí, nevedia (nič); všetci sú nemí psi, nevládzu brechať, blúznia, ležia, radi si pospia... A to sú pastieri, čo nevedia chápať. Každý ide svojou cestou, každý za svojim ziskom, až do posledného.“ (Iz 56, 10-11)

Avšak to hlavné a podstatné si všíma málokto. Sme svedkami frontálneho útoku proti Kristovej Cirkvi a jej misii. Štáty v mene preventívnych opatrení vymáhajú zrušenie sv. omší pre veriacich a prechod Cirkvi do digitálnej a virtuálnej podoby na internete, čo sa dá jednoduchšie kontrolovať. Kríza s koronavírusom a mediálna psychóza s tým spojená vyjavila pravú tvár a ducha „katolíckych pastierov“. Boh i Boží ľud očakávajú v tejto dobe neochvejné svedectvo viery a obetavosti pastierov. Čoho sú svedkami? Pastieri sú zradcovia a poslušní sluhovia satanových štruktúr Nového svetového poriadku, česť výnimkám.

Kým štáty ešte ponechávali otvorené krčmy, obchody, lekárne..., niektoré biskupské konferencie už v predstihu, úslužne a ochotne zatvárali kostoly a rušili sv. omše s účasťou veriacich. Ba dokonca v niektorých prípadoch znemožňovali kňazom vysluhovať sviatosti Božiemu ľudu. Čo sa nepodarilo fašistom a ani komunistom, to urobili dnes „katolícki biskupi“ jediným rozhodnutím, za ktorým stojí pseudopápež Bergoglio. Cirkev v celej svojej histórii nikdy nezatvárala svoje kostoly ako preventívne opatrenie proti nákazám. V časoch veľkých morových epidémií naopak zintenzívnila kajúce modlitby, procesie a vysluhovanie sviatostí, obzvlášť zomierajúcim. „Katolícki pastieri“ opustili Boží ľud, pretože sú nájomníci a stádo nie je ich. Božiu vinicu používajú na svoje obohatenie, ale Vlastníka vinice nenávidia a Jeho Syna sú ochotní zabiť mimo vinice. Čo s nimi urobí jediný a zvrchovaný Pastier a Vlastník Božej vinice? „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ (Mt 21, 41)

Právom sa pýtame, prečo Boh dopustil na Katolícku cirkev takýto stav? S bolesťou musíme povedať pravdu o posledných 60-tich rokoch Cirkvi. Katolícki biskupi a kardináli vedome mlčali na šírenie heréz vo vnútri Cirkvi po Druhom Vatikánskom koncile. Nečinne sa prizerali, ako slobodomurári v kardinálskych a biskupských čiapočkách urobili prostredníctvom Koncilu prevrat a zmenili učenie Cirkvi. Mlčali, keď bolo spochybnené Božie zjavenie prostredníctvom historicko-kritickej metódy a jeho bezpodmienečná záväznosť bola novým učením zrušená. Svätý základ, Kristus sám, bez ktorého stavba Cirkvi nemôže stáť, bol systematicky odstránený. Čistota spasiteľnej viery bola nahradená falošnou úctou k pohanským náboženstvám a ich démonom. Do Cirkvi a do sŕdc veriacich vstúpil iný duch a iné evanjelium. Dôkazom toho je koncilový dokument Nostra aetate, Lumen gentium 16 a synkretistické stretnutie v Assisi (1986) organizované Jánom Pavlom II. Pohanské náboženstvá so svojimi démonmi boli postavené na tú istú úroveň ako jediné pravé náboženstvo, ktoré vedie ku spáse a večnému životu. Dovŕšením týchto rúhavých ohavností sa stala Synoda o Amazónii. Táto bola korunovaná apostatickým gestom Bergoglia vo vatikánskych záhradách a verejným uctievaním pohanského démona Pačamamy. Modlárstvo a zavedenie ducha antikrista do Cirkvi bol pravý cieľ tohto bohorúhavého divadla. Tu vskutku platí Božie slovo: „Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili. Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Bergoglio nepozná, moji kardináli a biskupi nepochopia. Beda hriešnemu národu, ľudu s ťažkou vinou, plemenu zločincov, synom skazeným. Opustili Pána, zhrdli Svätým Izraela, odcudzili sa.“ (Iz 1, 2-4)

Za posledných 55 rokov sa systematicky narúšali nemenné morálne princípy a hodnoty. Toto diabolské dielo skazy Bergoglio dokonáva prikrývaním pedofilných zločincov a prelátskej homosexuálnej mafie, schvaľovaním zvrátenej sexuálnej výchovy, homo- a transsexuálnych párov, ako aj démonskej genderovej ideológie. To, čo sa nepodarilo v Cirkvi zrealizovať žiadnemu totalitnému systému, urobil v priebehu pár rokov arciheretik a apostata Bergoglio. A tak platí: „Keby nám Pán zástupov nebol ponechal zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali.“ (Iz 1,9)

Na Bergoglia, odpadlých kardinálov a biskupov sa vzťahujú tieto slová: „Čujte slovo Pánovo, kniežatá sodomské, počúvaj zákon nášho Boha, ľud gomorský! Načo mi množstvo vašich obetí? ...Neprinášajte viac márnu obetu, ona je mi dymom ošklivým. ...Neznesiem hriech a slávnosť! ...Aj keď rozprestriete dlane, odvrátim oči od vás; a keď aj hromadíte modlitby, ja ich nevyslyším.“ (Iz 1, 10-15)

Zavreté kostoly sa tak stali Božím trestom za všetky tie rúhania a zrady posledných 60-tich rokov. Tu platí: „Ak nebudete činiť pokánie, všetci zahyniete.“ (Lk 13,3) To platí nielen pre kardinálov, biskupov, ale aj pre každého veriaceho. Každý veriaci môže posvätiť desiatok času Bohu a venovať sa modlitbe, čítaniu Svätého Písma a životov svätých.

Jedinou cestou k obrode Cirkvi je:

1. Odsúdiť dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu.

2. Odsúdiť historicko-kritickú teológiu, vrátiť sa k Božiemu zjaveniu a posvätnej Tradícii.

3. Odsúdiť slobodomurárstvo s jeho plánmi redukcie obyvateľstva na jednu tzv. zlatú miliardu, ako aj Nový svetový poriadok a vzoprieť sa duchu antikrista.

4. Odsúdiť synkretistické gesto v Assisi a obnoviť pravdivú misiu.

5. Zrušiť svätorečenie Jána Pavla II., Pavla VI. a Jána XXIII.

6. Odsúdiť herézy a apostatické gesto Bergoglia vo vatikánskych záhradách.

7. Vyhlásiť Bergoglia za heretika a apostatu podľa Gal 1,8-9 a dogmatickej buly Pavla IV. Cum Ex Apostolatus Officio.

8. Prestať pripomínať Bergoglia vo sv. omši, pretože je neplatným pápežom.

+ Metod OSBMr + Timotej OSBMr

Biskupi-sekretári