Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Moskovská konferencia odhalila stratégiu farebných revolúcií

Na Moskovskej bezpečnostnej konferencii 23. mája ostro napadli vedúci vojenskí predstavitelia z Ruska a Bieloruska „novú techniku agresie“ Západu.

  • moskovska-konferencia-odhalila-strategiu-farebnych-revolucii

Na každoročnej Moskovskej konferencii o medzinárodnej bezpečnosti, ktorá sa uskutočnila 23. mája, vysvetľovali ministri obrany a vojenskí šéfovia z Ruska a Bieloruska, že považujú tzv. „farebné revolúcie“ za novú formu útočnej vojny. Riadenie týchto revolúcií z vonku je „nová technika agresie“, s geopolitickým cieľom, krajiny, ktoré ležia na istej strategickej pozícii a uskutočňujú nezávislú zahraničnú politiku, cielene destabilizovať. Týmto spôsobom sa má „v určitom regióne dosiahnuť výrazný presun mocenskej rovnováhy“. To sa zameriava nielen na Rusko, ale aj proti Číne, Blízkemu Východu, Afrike, centrálnej Ázii a južnej Ázii.

Na Anthony Cordesmana z vplyvného washingtonského think- tanku CSIS (Center for Strategic and International Studies), ktorý sa zúčastnil na konferencii, urobila konferencia taký dojem, že vystavil 52 strán svojich poznámok v powerpointovej prezentácii na webovej stránke CSIS. Cordesman k tomu píše:

„Ruskí dôstojníci dávajú teraz pojem ,Farebná revolúcia’ do súvisu s Ukrajinou a s jednou, ako to oni vidia, novou americkou a európskou formou vedenia vojny, ktorá je zacielená na to, vyvolať v iných štátoch destabilizujúce revolúcie, ktoré s malými nákladmi a minimálnymi obeťami podporujú ich vlastné bezpečnostné záujmy. To je považované ako potenciálna hrozba pre Rusko v okolitom zahraničí, pre Čínu a ázijské krajiny, ktoré nie sú spojencami USA …”

Vysokí ruskí dôstojníci a úradní hodnostári vysvetlovali, že podľa ich názoru destabilizujú USA a Západ cielene krajiny v Severnej Afrike, na Blízkom Východe a zbytku sveta pre svoje vlastné účely. Tieto akcie stroskotali a sú dôležitým zdrojom terorizmu. Západ odmieta partnerstvo, pretože Západ považuje Rusko za ohrozenie na všetkých jeho hraniciach s Európou.

Vedúci ruskí hodnostári používajú pojem ,Farebná revolúcia’ podstatne kritickejšie ako predtým. Napríklad ruský minister zahraničia Sergej Lavrov vyčítal Spojeným štátom a Európskej únii, že podnecujú na Ukrajine ďalšiu farebnú revolúciu a na konferencii povedal: ,Pokusy, vnucovať iným krajinám domáce recepty pre vnútorné zmeny, bez toho, aby sa rešpektovali ich tradície a národné zvláštnosti, zaoberať sa exportom demokracie, má deštruktívne následky pre medzinárodné vzťahy a vedie k nárastu krízových ohnísk na mape sveta.’

Konečným výsledkom je radikálne iné poňatie modernej histórie, od amerických a európskych stratégií, ich nasadenia násilia a amerických a európskych cieľov a postupov, aké sa nedá nájsť inde v západnej a skoršej ruskej literatúre…

Je rozhodujúco dôležité, že USA a Európa počúvajú na to, čo hovoria ruskí vojenskí vodcovia a stratégovia. Európa a USA si nemôžu dovoliť tieto ruské názory ignorovať.“

Od Srbska, cez Lýbiu, až po Ukrajinu

Ruský minister obrany Sergej Šojgu popísal pri otvorení konferencie negatívne následky „farebných revolúcií“ pre medzinárodnú stabilitu. Podľa súhrnu od Dmitrija Gorenburga na webovej stránke russiamil.wordpress povedal Šojgu, že farebné revolúcie sú novou formou vedenia vojny, ktorú si vymysleli západné vlády, aby zosadili vlády a nahradili ich Západom riadenými režimami. Týmto spôsobom majú byť iným krajinám sveta nanútené cudzie hodnoty. Pritom sa v množstve prípadov postupovalo podľa rovnakej schémy: na začiatku sú pokusy vymeniť vlády prostredníctvom protestov vychádzajúcich údajne z ľudu, potom však nasleduje, v prípade že protesty nemajú účinok, vyvolaná masívna destabilizácia a vyvolanie vnútorných konfliktov. To boli postupy v Srbsku, Lýbii a Sýrii – všetko krajiny, v ktorých politické vmiešavanie Západu prešlo do vojenského nasadenia. Táto metóda je použitá teraz aj na Ukrajine, kde situácia v posledných týždňoch prakticky eskalovala k občianskej vojne a vo Venezuele, kde tzv. demokratická opozícia je v skutočnosti riadená z USA.

Šojgu ďalej povedal, že výsledky týchto revolúcií sú celkom iné, o aké sa pôvodne usilovali protestné hnutia samotné. Všade vo svete bol následok predovšetkým nestabilita. Arabská jar napríklad destabilizovala Blízky Východ a Severnú Afriku. Následkom udalostí v Lýbii stojí celý rad afrických štátov krok pred kolapsom. Aj Afghanistan je čoraz viacej nestabilný, čo Rusko prinútilo zosilniť svoju vojenskú prítomnosť v Strednej Ázii.

Ako cieľ zmena režimu

Iní prednášajúci, ktorí sa dôkladne venovali téme, bol ruský šéf generálneho štábu Valerij Gerasimov, bieloruský minister obrany Jurij Šadobin, generálny tajomník Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (OVKS) generál Nikolaj Bordjuša, ako aj gen. Vladimir Sarudnickyj, šéf operatívneho Hlavného direktorátu ruského generálneho štábu, ktorý hovoril na zasadnutí o Blízkom Východe a Severnej Afrike.

Gen. Gerasimov potvrdil hodnotenie, že USA vyvinuli novú metódu vedenia vojny, pri ktorej sa na začiatku nasadzujú nevojenské taktiky, aby sa zvrhla protivníkova vláda pomocou farebných revolúcií tým, že sa využije protestný potenciál obyvateľstva, aby sa uskutočnila pokojná výmena režimu. Ak sa protestný potenciál prejaví ako nedostatočný, nasadí sa vojenská sila; Lýbia je pre to učebnicový príklad. V Sýrii nasadil Západ žoldnierov a vojenskú pomoc, aby zvrhol vládu. Na začiatku čisto vnútorný konflikt sa premenil na vojnu medzi náboženskými extrémistami a vládou.

Podľa Gorenburga spomenul bieloruský minister obrany Jurij Šadobin a aj americký profesor Gene Sharp ako pôvodcu pri týchto revolúciách použitú stratégiu. Aj EIR a Neue Solidarität to rozsiahlo dokumentovali (pozri k tomu našu dokumentáciu). Šadobin povedal, farebné revolúcie sa dávajú do pohybu vždy z vonku.

Poukázal tiež na to, že baltské štáty predstavujú v Európe „Šedú zónu“, pretože tam ohraničenie počtu jednotiek podľa Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe neplatí. Tam je možné tajne zhromaždiť väčšie vojenské jednotky.

Gen. Zarudnickij bol prednášajúcim, ktorý sa najpodrobnejšie zaoberal stratégiou farebných revolúcií. Citujeme z Gorenburgovho súhrnu:

„Ako prednášajúci z pléna koncentroval sa Zarudnickij na vojenské aspekty farebných revolúcií. Západ považuje farebné revolúcie ako mierový prostriedok na zvrhnutie nedemokratických režimov, ale udalosti na Blízkom Východe a v Severnej Afrike ukázali, že vojenské násilie je integrálnou súčasťou všetkých aspektov farebných revolúcií. K tomu patrí vonkajší tlak na príslušné režimy, aby sa zabránilo nasadeniu sily na obnovenie poriadku, dodávka vojenskej a hospodárskej pomoci vzbúreneckým silám, a keď tieto opatrenia nevystačia, uskutočnenie vojenských operácií, aby sa zvíťazilo nad vládnymi jednotkami a umožnilo sa prevzatie moci rebelmi. Farebné revolúcie sú útočnou technikou vyvinutou v Spojených štátoch, ktorá je zacielená na to, rozvrátiť štát prostredníctvom rozštiepenia obyvateľstva z vnútra. Výhodou tejto techniky je, že vyžaduje relatívne nízky rozsah zdrojov, aby bol dosiahnutý cieľ.

Zarudnickyj vysvetlil, že pri tomto spôsobe boja neexistujú žiadne frontové línie, pretože tento spočíva na princípe sietí. Nasadzuje sa hlavne v mestských oblastiach, pričom často slúžia civilisti ako ochranné štíty. Všeobecne akceptované pravidlá vedenia vojny sa neuznávajú, pretože nedochádza k nasadeniu oficiálnych štátnych ozbrojených síl. Namiesto toho môžu kriminálnici, teroristické sily a súkromné vojenské firmy beztrestne konať. Sú preto potrebné proti-gerilové taktiky, aby sa tento spôsob vedenia vojny potlačil.

Najdôležitejšia otázka pre vojenských plánovačov znie, voči ktorému štátu sa bude postupovať ako k ďalšiemu. Slabé štáty so zlým hospodárstvom sú najčastejšie cieľom tejto taktiky, ale hlavným faktorom pri voľbe cieľov sú geopolitické záujmy provokujúcich štátov. Za tým účelom sú takéto revolúcie vedené v krajinách s dôležitým nerastným bohatstvom, alebo v takých, ktoré majú dôležitú strategickú pozíciu a uplatňujú nezávislú zahraničnú politiku. Destabilizácia takýchto krajín umožňuje výrazný posun mocenskej rovnováhy v regióne (v prípade Arabskej jari na Blízkom Východe a v Severnej Afrike).“

Preklad: Juraj Borský, www.protiprudu.org
Zdroj: Neue Solidarität

zdroj:http://www.protiprudu.org/moskovska-konferencia-odhalila-strategiu-farebnych-revolucii/

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře