Mayová a Trump podporujú prípravu vojny na východe EÚ

Vráťme sa k útokom proti Rusku. Je táto činnosť T. May riadená zo CIA ? Podľa jej imidžu a poklesu popularity u Britov, podľa jej agresívnej politiky a neschopnosti implementovať požiadavky CIA do zahraničnej politiky VB, podľa nerešpektovania vôle Britov a Škótov to vyzerá tak, že áno. T. May je slúžkou CIA. Doklady predložené na brífingu GPRF o tom jasne hovoria, hoci jasné obvinenie konkrétneho politika zo štvavej kampane ani nebolo vyslovené. Konštatuje sa len štvavá kampaň západných štátov namierená proti RF. Dokumenty z GPRF však hovoria jasnou rečou o tom, kto je slúžkou kampane v EÚ.

A dobrá otázka je, prečo to CIA robí? Jednoducho pre zbrojárskych magnátov. Pripravujú vojnu v centre EÚ, ale potrebujú vojnové pole – t.j. hlupákov politikov z EÚ ktorí štvavú kampaň proti RF zhltnú a vykadia na hlavy občanov EÚ, aby tí znenávideli RF. Táto manipulácia má len jeden cieľ – zapojenie štátov centrálnej EÚ do vojny proti RF. V deväťdesiatych rokoch zlyhala kampaň v Juhoslávii, vojna sa nerozšírila, ale Kosovo zostalo americké – s najväčšou základňou US-Army na území EÚ!, a v r. 2014 zlyhala kampaň v Ukrajine. Teraz má byť kampaň prenesená k nám, do okolitých štátov, konkrétne V4. Výdatne im pomáhajú médiá a informačné centrá platené z fondov CIA a z fondov vazalov CIA ako je aj George Soros. Ako maďarský Žid pôvodným menom Schwarz, si kúpil v emigrácii vo VB nové meno Soros. Po vysťahovaní do USA zbohatol na podvodoch a burzách. Pre daňové úniky bol sledovaný, usvedčený a mal byť stíhaný pre federálny zločin, ale navrhol spoluprácu so CIA a peniaze dlžné štátu investoval do zahraničných intervencií namierených proti EÚ, podľa receptu CIA. V Maďarsku bol odhalený aj s jeho manipulatívnou „univerzitou“ a správne bol spolu s ňou vyhostený. U nás je to podobné, máme inštitúty a rádiá ktoré hltajú správy z BBC, alebo z USA, ale nedokážu sa pozerať na našu situáciu z pohľadu zdravého rozumu: Čo je pre nás dobré? Správy z Ruska nikto nepreberá a náš občan pomaly ani nevie, že Rusko je v progresívnom rozvoji a potrebujeme ho nielen ako obchodného partnera, a navyše je garantom mieru!, a naopak, USA sú zdrojom vojen vo svete. Žiaľ.

Ku konkrétnym dokladom z GPRF:

Údajný atentát na Skripaľovcov, údajný atentát na Borisa Berezovského v Londýne v lete 2003 a úmrtie Alexandra Litvinenka vo Veľkej Británii v novembri 2006. Vo všetkých troch prípadoch došlo k vysloveniu a medializácii nepodložených obvinení, podľa ktorých ruské výzvedné služby použili na území VB otravné látky, a následne sa objavili výzvy uplatniť voči Rusku sankcie.

Jednostranne interpretované dezinformácie sú dôvodom pre GPRF zverejniť skutočné okolnosti, fakty ako sa zistili počas vyšetrovania trestnej veci nelegálneho udelenia azylu v septembri 2003 obvinenému B. Berezovskému vo VB. Azyl bol udelený na podklade vyfabrikovaného tvrdenia, že v lete 2003 naňho ruské výzvedné služby chystali atentát v Londýne, a podobne aj vo veci úmrtia A. Litvinenka.

Okolnosti boli objektívne dokázané vyšetrovaním v Rusku, a boli potvrdené závermi zahraničných policajných a súdnych orgánov, a to aj britských, ktoré však britskí politici, vedenie VB, zámerne utajujú a mediálne cielene moderujú nálady proti Rusku.

GPRF je tiež odhodlaná vykonať bezprecedentný krok a zverejniť v médiách kompletné kópie jednotlivých listín z príslušných trestných spisov, vrátane korešpondencie s Ministerstvom vnútra VB (ďalej iba MVVB), a to aj priamo s T. May, z toho obdobia, keď zastávala post ministerky vnútra. Tu sú fakty z GPRF:

* Máj 2003 – V júli 2006, priamo na GPRF sa obrátil Vladimír Terľuk, emigrant z Kazachstanu bez štátneho občianstva, ktorý od r. 1999 žil vo VB. Písomne oznámil svoj stav dvojstranného ohrozenia: B. Berezovskij – od mája do septembra 2003, A. Litvinenko, A. Goldfarb (viceprezident Medzinárodného fondu občianskych slobôd zaregistrovaného v USA a financovaného B. Berezovským) sa spolu s ich britskými advokátmi (máme ich identitu), sa snažili účelne vykonštruovať fiktívne dôvody na udelenie štatútu utečenca B. Berezovskému, a naviesť Terľuka prostredníctvom úplatkov a hrozieb, aby urobil pred britskými policajnými a súdnymi orgánmi klamné vyhlásenie (krivú výpoveď), že je členom ruských výzvedných služieb a že sa zúčastnil príprav na vraždu Berezovského.

* September 2003, pracovníci Scotland Yardu vypočúvali Terľuka ohľadom jeho príslušnosti k ruským výzvedným službám, a jeho údajnej úlohy zavraždiť Berezovského pomocou použitia otravnej látky. Terľuk kategoricky poprel tieto nepodložené tvrdenia a podrobne vypovedal o všetkých okolnostiach Berezovského snahy o zinscenovanie pokusu o atentát za tým účelom, aby dostal vo VB azyl, ako aj o konaní Litvinenka, Goldfarba a iných osôb, ktoré sa podieľali na realizácii tejto provokácie. Neskôr Terľuk v roku 2010 potvrdil tieto výpovede pod prísahou na Vrchnom justičnom súde Anglicka a Walesu, v procese proti Berezovskému.

Na základe výsledkov vyšetrovania hovorkyňa britského MVVB Hazel Blearsová oficiálne vyhlásila: Vyšetrovanie sa zastavuje z dôvodu absencie objektívnych dôkazov o pokuse o atentát na B. Berezovského v Londýne v lete 2003. MVVB (v osobe Theresa May) napriek tomu rozhodlo o udelení štatútu utečenca Berezovskému, a z tohto dôvodu odmietlo vyhovieť žiadosti GPRF  Berezovského vydať.  V médiách sa pritom šírili vyhlásenia Berezovského, že dôvodom na udelenie azylu bola jeho pripravovaná vražda v Londýne, o ktorej on aj jeho advokáti informovali Ministerstvo vnútra VB.

Terľuk vo svojej výpovedi usvedčil Berezovského a jeho kumpánov, a keď sa mu stále vyhrážali, bol z dôvodu nečinnosti príslušných britských orgánov nútený obrátiť sa na GPRF s prosbou o poskytnutie štátnej ochrany.

* 7. augusta 2006 GPRF poslala Terľukovu žiadosť MVVB za tým účelom, aby boli prijaté potrebné opatrenia na zaistenie jeho bezpečnosti. V liste sa tiež opísalo známe, že od jari do jesene 2003 sa Berezovskij, Litvinenko, Goldfarb a iné osoby pokúšali rozličnými spôsobmi naviesť Terľuka na krivú výpoveď o tom, že ruské výzvedné služby chystali na Berezovského atentát.

* 12. októbra 2006 GPRF poslala na MVVB ďalší list ku ktorému bolo priložené dožiadanie zo dňa 04. 10. 2006 o poskytnutie kópií materiálov, na základe ktorých bol Berezovskému udelený azyl, t.j. kópií vedome krivých výpovedí Litvinenka a Goldfarba. MVVB uvedené žiadosti z GPRF prijalo ešte za života Litvinenka, a to ešte pred oficiálne oznámeným dátumom jeho otrávenia 01. 11. 2006. Britské orgány mali dosť času na vypočutie Litvinenka ohľadom okolností, o ktorých bola reč v žiadostiach GPRF, ako aj na zaistenie bezpečnosti tohto veľmi dôležitého účastníka vyšetrovaných udalostí. Pre Rusko bol Litvinenko dôležitý svedok! Ale MVVB v tejto veci nič nepodniklo, Litvinenka nevypočuli.

* 23. 10. 2006 MVVB poslalo na GPRF list, v ktorom odmietlo poskytnúť štátnu ochranu svedkom v procese s Berezovským, pričom sa odvolávalo na to, že ochrana svedkov údajne presahuje rámec poskytovania vzájomnej právnej pomoci stanovený Európskym dohovorom z roku 1959, a odporúčalo, aby sa táto otázka riešila prostredníctvom Interpolu.

* 23. 11. 2006 Litvinenko zomrel. V období od augusta 2006 do decembra 2011 GPRF poslala na MVVB celkove 39 žiadostí o zaistenie bezpečnosti Terľuka, ku ktorým boli tiež priložené žiadosti o vypočutie Berezovského a jeho kumpánov, ktorí sa zúčastnili na provokácii spojenej s udelením štatútu utečenca, ako aj o vykonanie konfrontácie týchto osôb s Terľukom. Žiadosti o vykonanie uvedených vyšetrovacích úkonov MVVB odignorovalo, v dôsledku čoho sa prepásla možnosť vypočuť Litvinenka. Je nám jasná výhoda Litvinenkovho úmrtia pre MVVB. Bolo výhodné ako spôsob odstránenia jedného z hlavných svedkov, ktorý mohol urobiť usvedčujúcu výpoveď proti Berezovskému, ale politici VB ju využili aj ako „nový dôvod“ na protiruskú kampaň.

* 14. 12. 2006, až po smrti Litvinenka, začalo Mestské riaditeľstvo londýnskej polície vykonávať opatrenia na zabezpečenie štátnej ochrany Terľuka a jeho príbuzných, o čom nás MVVB  informovalo vo svojom oficiálnom liste až zo dňa 13. 03. 2007 (po 3 mesiacoch). Napriek tomu opatrenia na zaistenie bezpečnosti Terľuka a jeho rodinných príslušníkov boli neúčinné.

* 31. 07. 2010, po tom, ako Terľuk vypovedal proti Berezovskému na Vrchnom justičnom súde Anglicka a Walesu, on a jeho žena sa niekde medzi mestami Stevenage a Graveley stali obeťami útoku neznámych osôb, ktoré ich surovo zmlátili kovovými tyčami, čím spôsobili ťažké ublíženie na zdraví obom osobám.

* 04. 08. 2010, GPRF, ohľadom vyšetrovania trestného činu, námestník GPRF poslal priamo ministerke vnútra Therese May osobný list v ktorom znovu poukázal na britským vedením nedostatočné zaistenie bezpečnosti Terľuka, ako aj ďalších účastníkov trestného procesu s Berezovským, teda aj Litvinenka. Uvedený list, ako aj nasledujúce výzvy GPRF zaslané na meno Theresy May zostali bez odpovede. Páchateľov útoku na Terľuka a jeho manželku doteraz nezistili, ďalšie opatrenia na zabezpečenie štátnej ochrany Terľuka a jeho majetku nevykonali.

* 14. 10. 2011, pre nečinnosť britských orgánov, neznáme osoby ukradli auto patriace Terľukovej rodine. Aj tento trestný čin zostal neobjasnený.

Podobným spôsobom sa MVVB vyvlieklo z plnenia svojich povinností vyplývajúcich z ustanovení Európskeho dohovoru z r. 1959 pri vyšetrovaní úmrtia Litvinenka. Ani v tomto prípade ruskej strane neboli poskytnuté nijaké dôkazy získané počas vyšetrovania, ktoré viedla britská polícia. Tieto materiály zostali utajené. Prečo asi?

Hoci podľa oficiálnej verzie ktorú sme často počuli z úst predstaviteľov najvyšších britských orgánov, a ktorú veľmi vehementne šírili západné médiá, Litvinenka otrávili v Londýne dňa 01. 11. 2006 ruskí štátni príslušníci Andrej Lugovoj a Dmitrij Kovtunpomocou rádioaktívnej látky polónium-210 ruskej výroby.

* 06. 11. 2009, Polónium-210 v Londýne, (Po-210  stále žiari, to neutajíš!). Hlavný prokurátor v Hamburgu Redder vyniesol rozhodnutie, podľa ktorého sa Po-210 nachádzalo v Londýne dávno predtým, ako tam 01. 11. 2006 prišli Lugovoj a Kovtun – údaje zistené od vyšetrovacích orgánov VB o miestach zamorených Po-210. Nepodložené obvinenia boli vyvrátené nielen dôkazmi získanými počas vyšetrovania v Rusku, ale aj výsledkami vyšetrovania, ktoré uskutočnila prokuratúra v Hamburgu! Rádioaktívne stopy totiž boli zistené aj v londýnskej kancelárii Berezovského a v organizme talianskeho občana Maria Scaramellu, s ktorým sa Litvinenko stretol v Londýne 01. 11. 2006 predtým, ako komunikoval s Lugovým a Kovtunom.

* 06. 11. 2009 hamburská prokuratúra svojím rozhodnutím zastavila trestné konanie v danej veci v súlade s § 170 ods. 2 Trestného poriadku NSR, pre absenciu dôvodov na vznesenie obvinenia.

* 17. 04. 2018, Hovorca GPRF Alexander Kurennoj zverejnil kópiu vyhlásenia, ktoré Vladimír Terľuk poslal generálnemu prokurátorovi RF Jurijovi Čajkovi dňa 6. apríla 2018.

Vo svojom vyhlásení Terľuk uvádza obavy o svoju bezpečnosť a o život svojej rodiny.

Podľa ruských, anglických a nemeckých dokumentov,

link: https://yadi.sk/d/TX4XicAL3UEDyu

zdroj:http://axon.blog.pravda.sk/2018/04/19/mayova-a-trump-podporuju-pripravu-vojny-na-vychode-eu/