Paul Craig Roberts: Európsko-ruská kríza vytvorená Washingtonom

Doktrína uvádza: "Našim prvým cieľom je, aby sa zabránilo znovuzrodeniu nového rivala, a to buď na území bývalého Sovietskeho zväzu alebo inde. Toto je základná úvaha dominujúca novej regionálnej obrannej stratégii a vyžaduje snahu, aby sa zabránilo dominancii nepriateľských síl v regiónoch so zdrojmi, ktoré by mohli stačiť na vytvorenie globálnej moci."

Všimnite si, že "prvým cieľom" Washingtonu nie je mier, ani prosperita, ani ľudské práva, nie je to demokracia, ani spravodlivosť. "Prvým cieľom" je svetová hegemónia. Len príliš sebavedomí jedinci tak nehanebne odhaľujú svoju agendu.

Ako bývalý člen Výboru pre Studenú vojnu a súčasné nebezpečenstvo, môžem vysvetliť, čo Wolfowitzove slová znamenajú. "Hrozba, ktorú predtým predstavoval Sovietsky zväz" bola schopnosť Sovietov blokovať jednostranné americké akcie v niektorých častiach sveta. Sovietsky zväz bol bariérou pre americkú jednostrannú činnosť nie všade, ale v niektorých miestach. Akýkoľvek nátlak na Washington je považovaný za hrozbu.

"Nepriateľská sila" je krajina s nezávislou zahraničnou politikou ako napr. krajiny spoločenstva BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika). Irán, Bolívia, Ekvádor, Venezuela, Argentína, Kuba a Severná Kórea taktiež predvádzajú nezávislú zahraničnú politiku.

A to je príliš veľa nezávislosti, aby to washingtonský žalúdok strávil. Ako ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, "Washington nechce partnerov. Washington chce sluhov."

Wolfowitzova agenda požaduje, aby Washington zvrhol vlády, ktoré sa neriadia jeho vôľou, prípadne sa zaobišiel bez nich. To je ten "prvý cieľ."

Rozklad Sovietskeho zväzu viedol k zvoleniu Borisa Jeľcina za prezidenta "roztrhaného" Ruska. Washington si zvykol na Jeľcinov súhlas s vojnami na Blízkom východe a rovnako poddanú spoluprácu očakával aj od Putina.

Avšak na 43. mníchovskej konferencii o bezpečnostnej politike Putin povedal: "Domnievam sa, že unipolárny model je v dnešnom svete nielen neprijateľný, ale aj nemožný."

Putin pokračoval ďalej: "Sme svedkami čoraz väčšieho pohŕdania základnými princípmi medzinárodného práva a nezávislé právne normy sa približujú k právnemu systému jedného štátu. Jedného štátu, samozrejme, predovšetkým Spojených štátov, ktoré prekračujú svoje národné hranice v každom smere. Je to vidieť v ekonomických, politických, kultúrnych i edukačných opatreniach, ktoré predpisujú iným národom. No, kto je s tým spokojný? Kto je z toho šťastný?"

Keď Putin adresoval americkej moci tento zásadný apel, Washington bol posadnutý nedostatkom úspechu pri afgánskej a irackej invázii. Misia nebola splnená.

Kým Washington vyhadzoval do vzduchu svadby, pohreby, domovy dôchodcov a futbalové ihriská aj s deťmi na Blízkom východe, Rusko získalo nezávislosť od Washingtonu a začalo nadobúdať kontúry impozantnej výzvy. Putin zablokoval Obamovu plánovanú inváziu do Sýrie a bombardovanie Iránu. Nezameniteľný ruský vzostup čoskoro odvrátil pozornosť Washingtonu z Blízkeho východu na ruskú slabinu.

Ukrajina, dlhodobo súčasť Ruska a následne Sovietskeho zväzu, sa osamostatnila v nadväznosti na rozpad SSSR. V roku 2004 sa Washington pokúsil podchytiť Ukrajinu "oranžovou" revolúciou, ktorá "nedoručila" Ukrajinu do amerických rúk. V dôsledku toho, podľa slov neokonzervatívnej tajomníčky Victorie Nuland, Washington vynaložil 5 miliárd dolárov počas nasledujúcej dekády pre rozvoj ukrajinských mimovládnych organizácií, ktoré by sa dali poslať do kyjevských ulíc, v závislosti od ochoty politického lídra zastupovať záujmy Washingtonu.

Washington spustil ďalší prevrat vo februári 2014 zinscenovanými demonštráciami a násilím, čo viedlo k zvrhnutiu a úteku demokraticky zvoleného Viktora Janukovyča. Inými slovami, Washington zničil demokraciu v ďalšej krajine pučom ešte predtým, než sa demokracia stihla zakoreniť.

Ukrajinská demokracia nič neznamená. Zámerom bolo zabrať Ukrajinu, čo predstavuje pre Rusko bezpečnostný problém. Našla sa tiež zámienka pre sankcie proti "ruskej agresii", aby sa zamedzilo novým ekonomickým a politickým vzťahom Ruska s Európou.

Sankcie sú v rozpore s európskymi záujmami. Napriek tomu európske vlády uplatnili washingtonskú agendu. Dôvod mi vysvetlil pred niekoľkými desiatkami rokov človek, ktorý bol námestníkom ministra obrany pre medzinárodnú bezpečnosť. Mal som príležitosť spýtať sa ako Washington rieši, aby zahraničné vlády konali v záujme Washingtonu a nie v záujme svojich vlastných krajín. Povedal: "Peniaze." Reagoval som: "Máte na mysli zahraničnú pomoc?" Odpovedal: "Nie, politikom dáme vrecia plné peňazí. Zodpovedajú sa a patria nám."

Nedávno nemecký žurnalista Udo Ulfkotte napísal knihu Kúpení novinári, v ktorej hovorí, že každý významný európsky novinár pracuje ako aktívum CIA. Neprekvapuje ma to. Rovnaké je to u nás v USA.

Keďže Európa je príveskom Washingtonu, zbierkou vazalských krajín, Európa umožňuje Washingtonu výkon hegemónie dokonca do tej miery, že bude riadiť konflikt s Ruskom cez "krízu," ktorá je absolútne propagandistickým výtvorom Washingtonu.

Médiá zamaskujú realitu. Od Clintonovho režimu, 6 mediálnych gigantov má pod kontrolou 90% americkej tlače, TV kanálov, rádií a zábavných médií, pre zničenie rozmanitosti a nezávislosti. Dnes médiá v celom západnom svete slúžia ako ministerstvo propagandy pre Washington. Západné médiá sú washingtonským "ministerstvom pravdy." Gerald Celente, prognostik trendov, nazýva západné médiá "presstitúti," čo je kombinácia tlače a prostitútok.

V Štátoch je Putin a Rusko démonizované nepretržite. Každé vysielanie nás upozorňuje na "ruskú hrozbu." Dokonca aj Putinova mimika je psychologicky analyzovaná. Putin je nový Hitler. Putin má ambície obnoviť sovietske impérium. Putin napadol Ukrajinu. Putin sa chystá napadnúť pobaltské štáty a Poľsko. Putin je hrozba na úrovni eboly a Islamského štátu. Expert ako napr. Stephen Cohen, je označený za "Putinovho obhajcu" rovnako ako boli skeptici 11.septembra za "konšpirátorov." V západnom svete je hŕstka pravdovravných démonizovaná.

Svet by mal vziať na vedomie, že dnes, práve teraz, prítomnosť pravdy je na Západe žiadaná najmenej. Nechce ju nikto počuť vo Washingtone, Londýne, Tokiu alebo v ktoromkoľvek hlavnom meste washingtonského impéria.

Väčšina americkej populácie prepadla protiruskej propagande ako prepadla aj "zbraniam hromadného ničenia Saddáma Husajna," "Assádovmu použitiu chemických zbraní na vlastných," "iránskym raketám," nekonečným klamstvám o Kaddáfím, 11.septembru, príbehom o bombách v topánkach, v spodnom prádle či v šampóne. Po ruke je vždy nová lož, ktorá udržiava faktor strachu pracujúci pre washingtonské nekonečné vojny a opatrenia policajného štátu, ktoré obohacujú bohatých a ochudobňujú chudobných.

Dôverčivosť verejnosti umožnila Washingtonu zriadiť základ pre novú studenú vojnu alebo preventívny jadrový úder na Rusko. Niektorí konzervatívci dávajú prednosť tomu druhému. Veria, že jadrová vojna môže byť vyhraná a pýtajú sa, "aký je účel jadrových zbraní, ak nemôžu byť použité?"

Čína je druhou rastúcou silou, ktorú požaduje Wolfowitzova doktrína obmedziť. Washingtonské "vedenie Ázie" vytvára nové námorné a letecké základne pre kontrolu Číny a udržanie americkej hegemónie v Juhočínskom mori.

Zrátané a podčiarknuté. Washingtonský postoj nieje obchodovateľný. Washington nemá záujem o kompromis s Ruskom alebo Čínou. Nemá záujem o fakty. Jedinou možnou dohodu je táto: "Môžete byť súčasťou nášho svetového poriadku ako poddaní, ale inak nie."

Európske garnitúry a samozrejme, poslušný britský psík, sú spoluvinníci tejto implicitnej deklarácie vojny proti Rusku a Číne. Ak príde na vojnu, Európania zaplatia cenu najvyššiu za zradu svojich vodcov ako Merkelová, Cameron a Hollande, pretože Európa prestane existovať.

Vojna s Ruskom a Čínou nie je vo washingtonských silách. Keď však démonizovaný "nepriateľ" nepodľahne tlaku a diktátu, vojna môže byť nevyhnutná. Washington začal tento útok. Ako Washington ustúpi? Nečakajte, že americký režim povie, "spravili sme chybu, poďme to vyriešiť." Každý z kandidátov na amerického prezidenta sa zaväzuje k americkej hegemónii a vojne.

Washington verí, že Rusko môže byť od Západu izolované. Podľa neho izolácia bude motivovať sekularizované a prozápadné prvky v Rusku, ktoré túžia byť súčasťou Západu viac ako aktívnou opozíciou proti Putinovi.

Po dvoch desaťročiach infiltrácie Ruska americkými mimovládkami, ruská vláda konečne prijala opatrenia na reguláciu stoviek mimovládnych skupín sponzorovaných zo Západu, ktoré záškodnícky pôsobia na ruskú vládu. Washington stále dúfa, že narušené ruské hospodárstvo a sankcie by mohli vyhnať protestujúcich do ulíc. Zmena režimu ako na Ukrajine je jedným z nástrojov. V Číne Štáty organizovali hongkongské "študentské" protesty, v ktorých šírenie po celej Číne sa stále verí. Washington rovnako podporoval nezávislosť moslimskej populácie v čínskej provincii, ktorá susedí s Kazachstanom.

Problém spočíva v ideológii. Väčšine západnej populácie chýba záujem hľadať nezávislé vysvetlenia a populácia nevytvára na vlády žiadny tlak. Pre chápanie Washingtonu choďte na internet a preštudujte si neokonzervatívne dokumenty a stanoviská. Uvidíte agendu neohraničenú zákonom, morálkou, súcitom či zdravým rozumom. Uvidíte agendu zla.

Kto je Obamova námestníčka ministra zahraničia pre ukrajinský región? Je to neokonzervatívna Victoria Nuland, ktorá organizovala ukrajinský prevrat, nasadila novú bábkovú vládu a je vydatá za horlivého neokonzervatívca Roberta Kagana.

Kto je Obamov poradca pre národnú bezpečnosť? Susan Rice, neokonzervatívec.

Kto je Obamov ambasádor v OSN? Samantha Power, neokonzervatívec.

Zdroj: paulcraigroberts.org

http://zemavek.sk/articles/view/paul-craig-roberts-europskoruska-kriza-vytvorena-washingtonom-2-cast