Facebook Twitter RSS
Czech English French German Russian Spanish

Neprijateľný vedec, nositeľ Nobelovej ceny James D. Watson

Hodnocení uživatelů:  / 5
NejhoršíNejlepší 

Dnes 89 ročný James Dewey Watson je americký molekulárny biológ, genetik a zoológ, najviac známy ako spoluobjaviteľ štruktúry DNA. Watson je ateista. V roku 2003 bol jeden z 22. laureátov Nobelovej ceny, ktorý podpísal Humanistický manifest.

Od roku 1956 až 1976 Watson pôsobil na fakulte Harvardskej univerzity, katedre biológie, kde prebiehala podpora výskumu v molekulárnej biológii. Od roku 1968 pôsobil ako riaditeľ Cold Spring Harbor Laboratory (CSHL) na Long Islande v New Yorku, čo výrazne zvyšovalo jeho úroveň financovania a výskumu. V CSHL presunul svoj výskumný dôraz na štúdium rakoviny. Neskôr bol menovaný kancelárom, slúžiacim až do roku 2007, keď odstúpil po vyrieknutí výroku o vzťahu medzi inteligenciou a zemepisným pôvodom. V rokoch 1988 až 1992, Watson spolupracoval s National Institutes of Health a pomáhal ustanoviť Human Genome Project.

  • neprijate-ny-vedec-nosite-nobelovej-ceny-james-d-watson

 

James Watson v roku 2007 pohoršil malú, ale vplyvnú časť verejnosti svojím tvrdením, že čierni Afričania sú menej inteligentní ako bieli. Pre britské noviny Sunday Times povedal, že je „veľmi pesimistický o vyhliadkach Afriky", pretože „všetky sociálne programy vychádzajú z toho, že ich inteligencia je rovnaká ako naša, zatiaľ čo všetky výskumy to vyvracajú".

Tiež povedal: „Neexistuje žiaden silný argument na podporu tvrdenia, prečo by sa intelektuálne schopnosti ľudí, ktorí boli počas evolúcie geograficky oddelení, mali vyvinúť identicky. Naše želanie priznať všetkým rovnaké rozumové schopnosti ako určité univerzálne dedičstvo ľudstva nie je postačujúce na to, aby sa to naozaj stalo skutočnosťou."

Výrok, že čierni Afričania sú menej inteligentní ako bieli, londýnske múzeum prírodných vied (Science Museum) tak pobúrilo, že kvôli tomu zrušilo v roku 2007 plánovanú prednášku tohto prominentného amerického bádateľa. Múzeum k jeho výrokom uviedlo, že vedec „prekročil úroveň akceptovateľnej debaty".

Vtedy sedemdesiatdeväťročný vedec Watson, ktorý stál na čele jednej z vedúcich výskumných amerických inštitúcií, napísal vo vtedajšom období novú autobiografiu s názvom Avoid boring people. Lessons from a life in science (Vyhnite sa nudným ľuďom. Lekcia z vedeckého života). Objavujú sa v nej racionálne myšlienky, ktoré však podľa niektorých jedincov sú značne diskutabilné.

Čo pobúrilo útlocitných? Autor v knihe okrem iného napísal: „Domnievať sa, že rovnaké rozumové schopnosti sú univerzálnym dedičstvom ľudstva, je úplne klamné."

Vedcove výroky sa stáli natoľko neprijateľné, že naplánované jeho už vypredané vystúpenie v londýnskom Science Museum bolo odrieknuté s odôvodnením: „Vieme, že významný vedec môže niekedy mať svojrázne názory, a my sa nevyhýbame debatám nad kontroverznými témami, ale teraz cítime, že súčasné výroky Jamesa Watsona prekračujú hranicu prijateľnej vedeckej debaty, a preto rušíme jeho vystúpenie v múzeu".

Watson v denníku The Sunday Times vyjadril názor, že vyhliadky afrického kontinentu do budúcna sú zlé. Západ totiž podľa neho vychádza vo svojej politike rozvojovej pomoci z toho, že „ich (černochov) inteligencia zodpovedá tej našej, hoci proti tomu hovoria všetky testy". V nasledujúcich rokoch budú vraj objavené gény zodpovedné za tieto rozdiely. Ďalej zdôraznil, že ľudské snaženie o rovnosť ľudí zasluhuje uznanie. Takáto rovnosť ale neexistuje a podľa Watsona si to myslia aj tie osoby, ktoré s černošskými obyvateľmi spolupracujú.

Zástupcovia organizácií na obranu ľudských práv považovali Watsonove výroky za "vedecky neetické a neospravedlniteľné" a požadovali, aby svoje tvrdenia odvolal a ospravedlnil sa. Nestalo sa tak. „To nie je diskusia o nadradenosti alebo podradenosti, je to o snahe pochopiť rozdiely", vysvetlil Watson.

Asi najväčšiu kritiku a vyhrážku na Watsonove výroky vzniesol marxistický, židovský, emeritný profesor neurobiológie na Open University Steven Rose. Ten napísal v The Guardian: „Pokiaľ ide o slobodu prejavu, tieto slobody sú a musia byť obmedzené. Nemáme právo použiť nenávistné prejavy, aspoň v Európe, na rozdiel od Spojených štátov. Watson vstúpil do kategórie neprijateľné. Takže dôsledky treba uvítať".

Síru sršiaci Rose už raz hrozil žalovať ateistického lídra Dawkinsa pre urážku na cti! Súdny človek bez problémov pochopí, kto sa správa nadradene a netolerantne.

Watson sa už predtým raz postaral o rozruch svojimi výrokmi o politike, sexualite a rasách. V roku 1997 napríklad vyhlásil, že žena má právo na potrat, ak z genetickej analýzy embrya vyjde najavo, že jej dieťa bude mať homosexuálne sklony. Okrem toho sa vraj vyslovil aj pre eugeniku. Jeho odporcovia nezabudli pripomenúť, že za éry nacizmu bola eugenika označovaná ako rasová hygiena. Watson im odkázal: "Ľudia usudzujú, že by to bolo hrozné, keby boli všetky dievčatá krásne. Ja naproti tomu si myslím, že by to bolo skvelé".

Dr. Vladimír ŠOTTER, svetský humanista, voltarián
Použité zdroje: The Independent a The Sunday Times

http://voltaire.netkosice.sk/index2.html

 

podporte-width

 

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře