Čo sa týka kapitalistických politikov obidvoch strán a médií, Trump sa dopustil neodpustiteľného prehrešku: – v tomto konkrétnom prípade, a z čiste pragmatického dôvodu súvisiaceho s jeho bezprostrednou politickou potrebou – povedal niečo pravdivé o úlohe imperializmu USA vo svete.
Oficiálne gestá rozhorčenia ohľadne Trumpovej bezprostrednej poznámky budú mať malý vplyv na širšiu verejnosť. Veria snáď naozaj politici a médiá, že verejnosť je taká naivná a jej pamäť taká krátka? (Vsuvka: časť našej „verejnosti“ a „médií“ je za to platená) USA je krajina, kde seriál The Bourne Identity so svojimi nespočetnými pokračovaniami – ktorého základným predpokladom je, že vláda USA je riadená vrahmi – je medzi najpopulárnejšími filmami posledných 20-tich rokov. Tento predpoklad je dobre podložený faktami. Počas posledných 70 rokov prezidenti a iní vysoko postavení vládni činitelia boli zamočení v autorizovaní a zavádzaní nespočetných zverstiev. Mnohé z týchto zločinov boli podpreté oficiálnymi vládnymi správami a jednaniami v Kongrese (hearings).
V recenzii knihy od autora Joshua Kurlantzick „A Great Place to Have a War: America in Laos and the Birth of the Military CIA“ recenzent Scott Shane napísal vo vydaní The New York Times z 3. Februára:
“V prejave minulý September vo Vientiane, hlavnom meste Laosu, Barack Obama spomenul omračujúci fakt: že USA medzi rokmi 1963 a 1974 zhodili na túto krajinu dva milióny ton bômb, čo je viac ako bolo zhodené počas II. svetovej vojny na Nemecko a Japonsko spolu. Tým sa Laos, ktorý je o niečo menší štát ako štát Michigan v USA, stal najťažšie zbombardovaným národom v dejinách, povedal prezident. Viac ako štyri desaťročia od konca vojny neexplodovaná munícia stále zabíja a mrzačí Laosanov, a Obama oznámil, že zdvojnásobuje Americké financovanie na jeho odstránenie.”
Odvolávajúc sa na informácie v Kurlantzickovej knihe Shane upozorňuje: “Počas svojho prvého prezidentského obdobia Richard M. Nixon eskaloval bombardovanie z okolo 15 náletov denne na 300 denne. ‘Koľko sme zabili v Laose?’ opýtal sa Nixon Henryho Kissingera raz v rozhovore ktorý bol zachytený na pásku. Kissinger odpovedal: ‘V tej Laoskej veci sme zabili okolo 10, 15’ – 10,000 alebo 15,000 ľudí tým myslel. Konečný počet mŕtvych bol 200,000.”
Ak hovoríme o vraždení, vláda USA nemá rovnocenného súpera. V násobných agresívnych vojnách, od Kórey po Vietnam, Afganistan, Irak, Líbyu a proxy vojna na zmenu režimu v Sýrii, imperializmus USA zabil a zmrzačil desiatky miliónov.
Hlavné obvinenie namierené proti Trumpovi – ako predpokladanými liberálmi v Demokratickej strane, tak aj pravicovými Republikánmi – je že naznačil “morálnu rovnosť” medzi Ruskom a USA. Toto bola fráza používaná v čase Studenej Vojny na ospravedlnenie každého zločinu spáchaného USA a ich spojencami, od krvavých diktatúr Latinskej Ameriky po režim Apartheidu v Južnej Afrike, na základe toho, že nemôže byť žiadna “morálna rovnosť” medzi vodcom “Slobodného sveta” a Sovietskou “Ríšou Zla.”
V skutočnosti tu naozaj nie je nijaká rovnosť. Keď príde na vraždenie a globálne násilníctvo, Putin je malá ryba v porovnaní s vodcami USA.
To že Demokratická Strana obráti kabát na takýto reakcionársky, len potvrdzuje, že v jej vyhlasovanej opozícii proti Trumpovi nie je vôbec nič progresívne. Toto sa potvrdilo v pondelok na príklade poznámky Kongresmanky za Kaliforniu menom Maxine Waters, a vraj “ľavá” Demokratka a vedúca členka „Congressional Black Caucus“ (kongresmani čiernej pleti), ktorá navrhla, že Trump by mal byť obžalovaný (impeached) za “objímanie Putina zatiaľčo Putin pokračuje v postupovaní do Kórey [sic].” Moje vsuvka: skratka „sic“ sa píše, keď sa uvádza niečo čo znie absurdne, a potvrdzuje že to odznelo presne tak – aj takí informovaní ľudia sedia v Kongrese USA.
¨zdroj:http://ihsken17.blog.pravda.sk/2018/06/17/trump-vyhrkol-pravdu-o-vrazdeni-usa-a-media-saleju-nase-cusia/
Pod týmto popraskom nad Trumpovými poznámkami sa nachádzajú prudké rozdiely ohľadne imperialistickej stratégie USA a prípravami Washingtonu na vojnu, ktoré sa vynorili na verejnosť pri výmene administrácie.
Tieto rozdiely boli zvýraznené poslednými udalosťami v Sýrii. Znovuobsadenie východného Aleppa Sýrskou vládou v Decembri, čo bola posledná mestská pevnosť „rebelov“ podporovaných USA, reprezentovalo obrovskú pohromu pre politiku USA na Strednom Východe.
V rámci vedenia zahraničnej politiky lietajú prudké vzájomné obviňovania ohľadne odstúpenia Obamovej administratívy od jeho “červenej čiary” v roku 2013, keď skoro vstúpil do vojny kvôli falošnému obvineniu Sýrskej vlády z použitia chemických zbraní. V týchto kruhoch je mnoho takých, ktorí cítia, že vojenská intervencia by bola bývala lepšia pre záujmy USA, bez ohľadu akú novú katastrofu by bola naštartovala.
Článok publikovaný v Washington Post v pondelok, ktorý varuje, že USA stojí proti “oveľa silnejšiemu Iránu” po “rokoch chaosu v Arabskom svete” vysvetlil situáciu ktorá teraz konfrontuje Washington tvrdými slovami:
“Irán a Rusko spolu bojovali aby zabezpečili prežitie režimu prezidenta Bashara al-Assada, a teraz sa pokúšajú o mierové urovnanie v aliancii s Tureckom, čo vylučuje akúkoľvek rolu pre USA. Amerika ostala s málo priateľmi a slabým vplyvom, s výnimkou Kurdov na severovýchode krajiny.“
“Rusko ovláda oblohu nad Sýriou, a Turecko má v rukách vplyv nad rebelmi, ale Irán ovláda to čo sa deje na zemi …”
Reči o “rešpektovaní” Putina, možnej spolupráci s Ruskom proti ISISu v Sýrii, a uvoľnení sankcií nie je, ako naznačujú Demokrati, dôkazom nejakého tajného ovládania zo strany Kremľa nad Trumpom. Skôr je to časť jednoznačnej stratégie oddeliť Rusko od Iránu za účelom vydláždenia cesty k novej vojne na Strednom Východe, za súčasnej prudkej eskalácie provokácií voči Číne.
Citujúc nemenovaných úradníkov z administratívy, Wall Street Journal signalizoval túto politiku v pondelok: “Administrácia skúma spôsoby ako prelomiť vojenskú a diplomatickú alianciu Ruska s Iránom … Vynárajúca sa stratégia sa pokúsi zladiť zdanlivo protichodné sľuby prezidenta Donalda Trumpa aby zlepšila vzťahy s Ruským prezidentom Vladimírom Putinom a agresívne sa postaviť vojenskej prítomnosti Iránu.”
Trumpov hlavný stratég a poradca Bieleho Domu Stephen Bannon, študent a obdivovateľ Adolfa Hitlera, bezpochyby vníma kľúčový bod administrácie voči Moskve cez historickú prizmu paktu Stalin-Hitler, ktorý postavil javisko pre Druhú svetovú vojnu, vojnu, ktorá nakoniec stála 20 miliónov Sovietskych životov.
Putinove vláda je náchylná k takýmto manévrom. Zdieľa celú hlúposť, zaostalosť, a krátkozrakosť kontrarevolučnej byrokracie vedenej Stalinom. Putin sedí na vrchu režimu ktorý reprezentuje hrabivú kliku oligarchov, ktorí sa obohatili ukradnutím štátneho majetku, a ťažbou a predajom zdrojov pôvodného Sovietskeho Zväzu. Sú nedočkaví aby sa zrušili sankcie USA aby oni mohli zrýchliť svoje zhromažďovanie bohatstva na úkor pracujúcich.
V rámci „politického establishmentu“ a rozsiahleho vojenského a špionážneho aparátu Washingtonu existuje výrazná opozícia voči Trumpovmu obratu v zahraničnej politike. Obrovské politické, vojenské a finančné zdroje boli investované do budovania protiruských pozícií, od puču na Ukrajine k umiestneniu tisícok vojakov USA a NATO na Ruskej západnej hranici. V rámci vládnych kruhov sú starosti, že zmena v imperialistickej politike je ľahkomyseľná a nesie výrazné nebezpečenstvá.
Zatiaľčo pozornosť a pohoršenie verejnosti sa zameriavala na Trumpove anti-demokratické výkonné nariadenia nariaďujúce zákaz voči Moslimom a utečencom, príkaz vybudovať múr na južnej hranici, a budovaní základov pre masívnu sieť na nezdokumentovaných pracujúcich prisťahovalcov, v rámci vládnucej triedy prebieha vážny boj ohľadne globálnej imperialistickej stratégie.
Tento boj ohľadne politiky prebieha medzi dvoma bandami hrdlorezov, z ktorých každá je verná eskalácii militarizmu USA za účelom ďalšieho zvýšenia percenta zisku bánk a transnacionálnych korporácií so sídlom v USA. Ktorákoľvek vyhrá, hrozba svetovej vojny, ktorej koreňom je kríza globálneho kapitalizmu, bude len stúpať.