Facebook Twitter RSS
Czech English French German Russian Spanish

V TOMTO ROKU UPLYNULO 80 ROKOV ČO ROKU 1937 VZNIKLA NA SLOVENSKU PRVÁ VYSOKÁ ŠKOLA TECHNICKÁ.

Hodnocení uživatelů:  / 1
NejhoršíNejlepší 

/O jej založenie sa najviac zaslúžil, Akademik Dr. Jur HRONEC, DrSc./

Kto to bol tento výnimočný človek, ktorý v Nitre na oslavách 300. výročia založenia univerzity v Trnave ako prvej vysokej školy na Slovensku vôbec, vtedy v tom pamätnom r. 1935 vo svojom prejave vydobyl pre Slovensko za 1.Č-SR založenie prvej VTŠ. Lebo do tej doby na Slovensku bola iba Komenského unerzita, ako jedinná vysoká škola.

Jur Hronec nebol len popredný matematik v 1.Č-SR , ale aj vynikajúci pedagóg, verejný činiteľ a zakladateľ viacerých vysokých škôl na Slovensku. Narodil sa l7. mája l88l v Gočove okr. Rožňava. Pochádzal z viacčlennej rodiny maloroľníka Ondreja Hronca a Zuzany, rod. Piribékovej. Jur po skončení gymnaziálnych štúdií v Rožňave v rokoch l894 - l902, odchádza na obdobie piatich rokov /l902-06/ študovať matematiku a fyziku na univerzitu do rumunskej Kluži /Cluji/, kde sa ho ujal trnavský rodák prof. Ľudovít Schlezinger, u ktorého obhájil aj doktorskú dizertáciu. Téma práce bola: Matematika ako prostriedok výchovy charakteru /l906/.

  • v-tomto-roku-uplynulo-80-rokov-co-roku-1937-vznikla-na-slovensku-prva-vysoka-skola-technicka
  • v-tomto-roku-uplynulo-80-rokov-co-roku-1937-vznikla-na-slovensku-prva-vysoka-skola-technicka

Po skončení univerzity začal pôsobiť ako stredoškolský profesor na kežmarskom lýceu a v r. l922 odchádza do Košicíc. Tu, prahne túžbou po ďalších vedomostiach čo aj patrične dával najavo, lebo všetok voľný čas venoval odbornému sebazdokonaľovaniu; aby sa hlbšie oboznámil s rozvojom modernej matematiky, ale i s najnovšími pedagogickými zásadami učiteľa, ktoré by uplatňoval pri svojej pedagogicko-výchovnej činnosti. O tejto forme získavania poznatkov sa vie, že neváhal ponavštevovať aj prestížnejšie univerzity v Európe: a takto v rokoch l908-09 štúdijne pobudol na univerzite v Göttingene, potom v Berlíne a v ďalších rokoch l9ll-l2 v porýnskom Giessene, kde zároveň obhájil aj druhú svoju doktorskú dizertačnú prácu z oblasti diferenciálnych rovníc, a tým získal v poradí už druhý titul doktora /PhDr/. Po tejto dizertačnej obhajobe mu r. l9l3 dokonca do Kežmarkského lýcea prišla ponuka z USA, aby prednášal na univerzite v Springfielde. On však túto možnosť nevyužil aj napriek tomu, že v tomto podtatranskom mestečku k svojej učiteľskej, stredoškolskej práci až tak dobré podmienky nemal. Z akého dôvodu  ponuku odmietol, nevedno. Možno sa iba domnievať, že vzhľadom k svojmu náročnému prístupu voči sebe, chcel ešte lepšie poznať stav rozvoja matematiky aj inde v Európe; či už vo Švajčiarsku, kde sa na krátko zastavil aj u krajana A. Stodolu. No najmä ho priťahovala francúzska Mekka kultúry, umenia a vedy - parížska Sorbona, aby i tu bádal po rozvoji modernej matematiky, čo r. l9l4 uskutočnil. Po docentskej habilitácii r. 1923 v Prahe, odišiel do Brna, kde pôsobil na VŠT, a to v r. 1924-38 ako vedúci katedry.

      ¨Na jeseň roku 1936 sa stáva predsedom Akčného výboru pre vybudovanie vysokého školstva technického charakteru na Slovensku, a za týmto účelom sústreďuje aj pokrokovú inteligenciu a študentov k tomu, že sa odhodlal uskutočniť svoj vlastný plán: - založiť na Slovensku vysoké školstvo technického a prírodovedného zamerania: - Slovenskú vysokú školu technickú a Prírodovedeckú fakultu i ďalšie hospodárske školy stredného charakteru. Začalo to pri oslavách 300. výročia založenia univerzity v Trnave, kde ako zástupca brnenskej techniky poukázal na skutočnosť, že Slovensko malo už pred tristo rokmi tie isté fakulty - teologickú, filozofickú, právnickú a lekársku - ako ich má dnes. Založenie prírodovedných a technických škôl zdôvodňoval aj ekonomicky a kultúrne. Preto ako pedagóg, - opierajúci svoje názory o pozitivistickú filozofiu, v rámci ktorej sa vyžaduje pri riešení problémov vedecký prístup podopretý faktami,  bol J. Hronec v r. l935 vo svojich vyhláseniach neoblomný, a svoj plán podoprel aj konkrétnymi príkladmi. Vtedy otvorene a pred tvárou celej čs. verejnosti poukázal na výdavky, ktoré boli čs. vládou poskytnuté vysokému školstvu v Čechách, na Morave a na Slovensku. Vo svojom vyhlásení vtedy uviedol, že Č-SR v uvedenom roku „...vydala na vysoké školy v Čechách 8l 3l2 000 korún, na Morave 36 7l5 200 korún a na Slovensko len l0 3l3 800 korún, keď dal štát na techniky a príbuzné vysoké školy v tomto roku v Čechách 3l 225 900 korún, na Morave l7 926 l00 korún a na Slovensko štát neinvestoval nijaké peniaze, čo svedčí o veľkom nepomere. Niet sa čo diviť, že slovenská mládež chce, aby každá krajina rovnomerne a spravodlivo dostávala svoj podiel z vysokých škôl...“

     Tento neutešený stav jednoznačne nastoľoval otázku založenia Vysokej školy technickej aj na Slovensku, čoho zástancom bol i Zväz slovenského študenstva i široká slovenská verejnosť. Za týmto účelom sa zorganizovala aj podpisová akcia a vznikol Akčný výbor, v ktorom mal Hronec svoje čestné miesto. Vláda túto skutočnosť vzala na vedomie a nastolenú požiadavku akceptovala tým, že dňa 23. júna l937 vládnym zákonom zriadila Vysokú školu technickú M. R. Štefánika, so sídlom v Košiciach. Za prvého rektora profesori jednohlasne zvolil 4. 8. l938 Jura Hronca. Keď na základe Hitlerom zosnovanej Viedenskej arbitráži /2. ll. l938/ Košice pripadli Maďarsku, jej otvorenie sa tu neuskutočnilo a J. Hronec našiel riešenie, že šolu premiestnili do Prešova, no výhodnejšie podmienky sa našli v Martine, ale ani tu dlho nebola a po krátkej dobe sa presťahovala do Bratislavy. V meste na Dunaji sa J. Hronec l. októbra l940 podieľa aj na zriadení Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity, na ktorej začal pôsobiť ako neplatený profesor. Keď sa v októbri l940 i jeho pričinením z odboru obchodného inžinierstva Slovenskej vysokej školy technickej zriaďuje Vysoká škola obchodná, stáva sa jej prvým dekanom. Vo svojom pláne rozširovania vysokého školstva na Slovensku pokračuje aj po r. l946, keďpoložil základy pre vznik Pedagogickej fakulty v Bratislave, ktorej sa na obdobie rokov l946-48 stal dekanom. 

     V r. l946 sa stáva aj predsedom komisie pre založenie Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach. Z nej sa neskôr /l952/ vyčleňuje, resp. vzniká nová Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre a Veterinárna fakulta v Košiciach, no zároveň aj Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene.

            Jur Hronec je vedúcim katedry matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, keď ako v rokoch l945 - l946 pôsobí na SVŠT a hneď potom sa stáva zároveň i predsedom Slovenského múzea. Okrem toho ešte v r. l945, spolu s L. Novomeským sa stal aj druhým predsedom Matice slovenskej, a na jej čele zotrval až do r. l954. Z jeho iniciatívy ako predsedu Matice, sa začali vo Vydavateľstve MS v Martine vydávať pre potreby slovenského školstva učebnice, zborníky a časopisy, ako napríklad: odborný mesačník, Technický obzor slovenský s prírodovednou prílohou, ktorý zohrával významnú a nezastupiteľnú úlohu pri zdokonaľovaní úrovne slovenských technikov a prírodovedcov.

     Dňa l. decembra l959 Jur Hronec vo veku 78 rokov v Bratislave umrel. Pochovaný je v rodnom Gočove, v krásnom to prostredí Slovenského rudohoria, ktoré nadovšetko miloval. Rozlúčiť sa s ním prišli všetci predstavitelia všetkých VTŠ i z Brna a Prahy.                                                          

PhDr. Július S. Žiak.

 

podporte-width

 

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře