Inými slovami kupujeme päťnásobne predražené americké stroje F-16.
Slovensko nemá štátny rozpočet ako západné krajiny. Nákup stíhačiek či už amerických F-16 verzia BLOCK 70 alebo švédskych Gripen je luxus. V situácii kedy máme nedostavané diaľnice, chýba 700.000 bytov oproti iným krajinám na počet obyvateľov, nízke penzie sú realitou a rodinné prídavky skôr výsmechom obyvateľstvu, ideme kupovať predražené stíhačky. Úplná komédia na slovenský spôsob.
Pre túto vládu ale aj tie predchádzajúce je pojem transparentné výberové konanie len fráza a nechápu jej zmysel. Väčšina výberových konaní na Slovensku sú netransparentné alebo navonok transparentné ale s dopredu pripraveným dodávateľom. Toto už od začiatku deväťdesiatich rokov funguje vo všetkých postsocialistických krajinách nielen na Slovensku vďaka bývalým eštebákom, ktorí s týmito metódami práce začali.
V západných krajinách je to ošetrené zákonmi osobnej hmotnej zodpovednosti za vykonávanie verejnej funkcie. Najlepšie sú na tom škandinávske krajiny, kde korupcia nepresahuje 3 % z celkovej hodnoty tovarov a služieb, ktoré sa nakupujú. Radikálne riešenia ako sú v Číne radšej nespomínam hoci sú mi veľmi sympatické.
Osobne neodporúčam už žiadne investičné výdavky do armády, ale dobudovať diaľnice a doriešiť sociálne otázky, ktoré zužujú občanov Slovenska.
Ak sme doteraz vedeli byť v NATO aj so súčasnými Mig -29, tak asi by to šlo tak aj naďalej. Na mieste vlády by som sa dohodol s Rusmi na zľave. Ročne nás stojí údržba Mig-29 celkovo 50 mil. eur.
Ak by klesla cena údržby Mig-29 na 30 mil. eur ročne, bolo by to pre štátny rozpočet a cash-flow lepšie a prijateľnejšie ako nákup F-16 za 2 miliardy eur a mohli sme radšej opraviť mnohé staré cesty a chodníky na Slovensku.
Načo vlastne kupujeme 14 stíhačiek ? Kde ich využijeme ? Je na škodu Slovensku ak vždy v zásadných veciach rozhodujú politické úvahy a nie sociálno-ekonomické fakty pri riadení štátu.
Viktor Béreš
