Facebook Twitter RSS
Czech English French German Russian Spanish

Eduard Chmelár a jeho kritický pohľad na Andreja Kisku + NEUVERITEĽNÝ PRÍBEH ANDREJA KISKU

Hodnocení uživatelů:  / 7
NejhoršíNejlepší 

Andrej Kiska je vynikajúci manipulátor a okrem patričnej dávky šťastia má všetky dispozície pre rodeného kšeftára a priekupníka, ktorý vie odhadnúť situáciu a využiť ju vo svoj prospech často aj za cenu podrazu, vypočítavosti a chladnokrvnej kalkulácie bez ohľadu na dodržiavanie zákona. Mnohí ti, ktorí Andrejovi Kiskovi dali vo voľbách svoj hlas, si nebudú chcieť pripustiť skutočné poznanie pravdy o pravom Andrejovi Kiskovi, ktorý sa skrýva za maskou filantropa a dobrodinca chorých a biednych. Skutočný Andrej Kiska totiž dokáže zarobiť aj práve na tejto biede.

  • eduard-chmelar-a-jeho-kriticky-poh-ad-na-andreja-kisku-neuverite-ny-pribeh-andreja-kisku

 

+ BONUS ------------

 

NEUVERITEĽNÝ PRÍBEH ANDREJA KISKU 
Alebo ako sa z kšeftára a syna normalizátora stal špičkový lokaj USA a NATO 
     

História potvrdzuje, že Slovensko nemá šťastie na prezidentov. Toho prvého, ktorý ho zachránil pred rozdelením medzi nemecký protektorát a hortyovské Maďarsko si Slováci obesili. Nepomohlo mu ani vydanie niekoľko tisíc výnimiek, ktorými zachránil slovenských Židov pred smrťou v koncentračných táboroch. Mimochodom, keď položím ľuďom rôzneho veku a povolania otázku, ako sa mal Tiso postaviť Hitlerovi na odpor, väčšinou je mlčanie, alebo chabé názory. Samozrejme, že som bral do úvahy aj protichodné názory a položil som nasledujúcu otázku – a čo keby miesto Tisu tu bol Hitler dosadil takého netvora v ľudskej podobe, ako bol trebárs Heydrich, po ktorom by ostali mnohonásobne väčšie obete, čo by sa potom písalo na adresu Tisa? Nie som typ človeka, ktorý bude tohto prezidenta idealizovať, bolo to obdobie vojnového stavu so svojimi negatívami aj pozitívami.

Kolaboranta Gustáva Husáka, ktorý chcel pripojiť Slovensko k bývalému Sovietskemu zväzu a v auguste 1968, zradil Alexandra Dubčeka, za slovenského prezidenta nemožno považovať, hoci bol prezidentom oboch štátov. Otrasné bolo jeho hanobenie slovenského jazyka, ako aj jeho slovenskej matky ktorá ho porodila. Keď som mu v čase normalizácie v osobnom liste toto vyčítal a zdôvodňoval som to aj tým, že prakticky dovtedy som robil v Čechách a na Morave, bol som hrdý na svoj jazyk, pričom ma nikto neurážal ani nediskriminoval za to, že v Čechách a na Morave som hovoril len svojou rodnou rečou. Čo z toho všetkého som mal, radšej nejdem opisovať, lebo potom by som musel dať niekoľko nepríjemných otázok tým najslovenskejším ponovembrovým Slovákom, ktorí boli v tom čase v pozícii zbabelých núl.

Bývalý Mečiarov pokladník a bankový podvodník Michal Kováč, ktorý pripravil o dedičstvo rodinu zo Spišskej Belej, o čom som písal na týchto stránkach, bol názornou ukážkou našej ponovembrovej biedy.  Tento bývalý komunista a poradca Fidela Castra na Kube  sa „preslávil“ skôr kauzou únosu jeho nevydareného syna, ktorý lietal vo viacerých podvodoch a po ktorom išiel Interpol.  Mečiar s Lexom urobili najväčšiu hlúposť, keď ho nechali naložiť do kufra auta a vyhodili ho ožratého, keď mu násilím naliali do hrdla fľašu alkoholu pred četníckou stanicou v Rakúsku. Hoci sa jednalo o akt štátneho terorizmu, týmto aktom sa z podvodníka stala obeť, ktorú naši demokrati, aby mu zadosťučinili za spáchanú krivdu, umiestnili do diplomatických služieb, čím sa na jeho podvody a kšefty definitívne zabudlo.

Zvolenie bývalého člena ÚV KSČ a hlavného koordinátora akcie ŠtB s krycím názvom Norbert, Rudolfa Schustera za prezidenta, len potvrdilo kontinuitu a absurditu novembrového podvodu.

Voľba bývalého socialistického prokurátora Ivana Gašparoviča, ktorý ako Federálny prokurátor úspešne chránil všetkých komunistických a eštebáckych gaunerov, bola typickou voľbou menšieho zla do ktorej dotlačili voličov, ktorým neostalo nič iné len voliť Gašparoviča, aby zabránili krstnému otcovi štátneho terorizmu a mafie Vladimírovi Mečiarovi zapísať sa do análov nielen ako otec štátnosti ale aj ako slovenský prezident.

Chuť zavŕšiť svoju politickú kariéru ako prezident bola príliš lákavá aj pre Roberta Fica, ktorý si začal veľmi dobre uvedomovať, že dopad narastajúceho dlhu bude pre Slovensko príliš tvrdý a populizmus dlho nevydrží rovnako ako eurofondy.  Tento najvyššie postavený biely kôň finančných oligarchov a z pozadia za nitky ťahajúcej konkurznej mafie sa však prerátal.  Mnohí Ficoví  voliči z obavy  čo by bolo bez Fica, volili Kisku.  Strach z návratu nevyhnutných ekonomických reforiem a predlžovania veku odchodu do dôchodku bol príliš silný a rozhodol o výsledku volieb. To je totiž  jediné čo vie ponúknuť slovenská pseudopravica, ako jedinú spásu pre Slovensko, pretože pred konkurznou mafiou sú posraní a pošťaní premiéri, predsedovia parlamentov, ministri vnútra, spravodlivosti či generálni prokurátori. Nesmieme zabudnúť ani na parazitných protislovenských darmožráčov a pijavice prisaté na štátnom rozpočte zo slovenského parlamentu. Tí by taktiež nikdy nenavrhli zákon, ktorý by riešil trestnú zodpovednosť právnický osôb či návrat rozkradnutého majetku zo súkromných účtov na účty štátu.

Všetky tieto okolnosti priali Andrejovi Kiskovi, ktorého zvolenie za prezidenta  bolo pre mnohých prekvapením.  Andrej Kiska je vynikajúci manipulátor a okrem patričnej dávky šťastia má všetky dispozície pre rodeného kšeftára a priekupníka, ktorý vie odhadnúť situáciu a využiť ju vo svoj prospech často aj za cenu podrazu, vypočítavosti a chladnokrvnej kalkulácie bez ohľadu na dodržiavanie zákona.  Mnohí ti, ktorí Andrejovi Kiskovi dali vo voľbách svoj hlas,  si nebudú chcieť pripustiť skutočné poznanie pravdy o pravom Andrejovi Kiskovi, ktorý sa skrýva za maskou filantropa a dobrodinca chorých a biednych.  Skutočný Andrej Kiska totiž dokáže zarobiť aj práve na tejto biede.

Vráťme sa však do minulosti, kedy Andrej Kiska nebol milionárom a začínal realizovať svoj americký sen. Je veľa učiteľov a pracovníkov školstva, ktorí poznali tvrdého normalizátora na odbore školstva v Poprade, otca Andreja Kisku, ktorý mnohých z nich kádroval a strpčoval im život.  Mladý Andrej to vedel a rozhodol sa skúsiť šťastie za Veľkou mlákou. Začiatky mal tak ako každý emigrant ťažké, dokonca o tom napísal aj knihu. V tejto knihe však nie je všetko. Kiska pracoval istý čas na čerpacej stanici u istého ruského Žida, ktorý keďže bol s jeho prácou spokojný, navrhol mu, že mu zariadi, aby konvertoval na judaizmus.  K tomu bol však potrebný židovský pôvod, údajne dostal ponuku, že sa to zariadi v Rusku, odkiaľ príde potvrdenie, že mal matku židovského pôvodu.  Ku cti Andreja Kisku patrí, že si uvedomil, že to už prekračuje isté hranice a radšej z tejto práce odišiel a nestal sa Židom, keďže jeho skutočná matka žije na Slovensku.

Andrej Kiska sa nikdy  nepriznal k svojim podnikateľkám aktivitám pri „obchodovaní“ so  zlatom.  V istom meste na východnom Slovensku mal v 90 –tych rokoch zlatníctvo v ktorom sa údajne predávalo aj zlato  pôvodom z bývalej Juhoslávie, ktoré sa puncovalo na Slovensku. Všetko by bolo OK, keby istý díler nedal typ a nezmizlo 17 kg tohto zlata.  Pri vyšetrovaní sa pán Kiska urobil hlúpy a tvrdil, že zmizol len 1 kg. zlata. Vedel prečo, ak by priznal koľko ho bolo, naozaj hrozilo by riziko, že sa bude vyšetrovať aj jeho pôvod. Díler bol prepustený a všetko sa zahralo do autu. 

Andrej Kiska nebol vždy filantropom a dobrodincom, ktorý si ctil dobré mravy.  O tom by vedela niečo aj istá pani zo Švédska, ktorá mala penzión vo Vysokých Tatrách. Ten v tom čase so svojim spoločníkom údajne využili  a keďže potrebovali kapitál na podnikanie, rozhodli sa zobrať úver a tento penzión založiť bez vedomia tejto pani. Tá keď sa o tom dozvedela, skoro zinfarktovala.

Potom sa ale začalo Andrejovi Kiskovi dariť, jeho projekt nákupu na splátky- Triangel a nebankovky začali prinášať ovocie. Andrej Kiska si uvedomil, že v najlepšom treba prestať a jeho kapitál, ku ktorému prišiel vďaka slovenským chudákom, sa mal stať zdrojom jeho  ďalšieho podnikania v oblasti tzv. filantropie, čo je v USA zavŕšením kariéry  pre každého úspešného biznismena. Podobne ako Bil Gates aj Kiska sa rozhodol stať filantropom.

Nuž a prečo na tom nezarobiť, veď je tam iné daňové zaťaženie a na tzv. filantropii sa dá urobiť aj dobrou mediálnou kampaňou politická kariéra, obzvlášť pri sprostosti slovenského národa.  Takto sa Kiska cieľavedome zviditeľňoval a systematicky pracoval na prezidentskej kampani. Okolnosti a dostatok neinformovaných voličov  mu skutočne priali a podarilo sa mu oklamať mnohých, ktorí dnes škrípu zubami, koho si zvolili za prezidenta.

Zakrátko po voľbách sa vykľulo šidlo z vreca, tým poradcov prezidenta Kisku predznačoval, že sa z neho stane poslušný lokaj NATO a špičkový americký zadkolezec. Mnohí si kladú otázku, prečo slovenský prezident nevystupuje neutrálne a nezmierňuje súčasné napätie. Andrej Kiska však práve naopak prilieva olej do ohňa a stal sa z neho dokonca vojnový štváč, čím nezaprel svoje kolaborantské gény svojho otca, komunistického normalizátora. 

Ľudia podobného typu budú slúžiť každému režimu. Obzvlášť preto, lebo majetkové impérium Andreja Kisku sa rozrástlo a NATO  je zárukou, že raz rozzúrený dav zúfalcov, ktorí už nemajú čo stratiť, nezačne lynčovať zapredancov a drancovať ich majetky, tak ako tomu bolo v histórii už neraz.

Na Slovensku sa v súčasnosti zišiel skutočný odpad slovenského národa, vnuk arizátora Glváč a synovia normalizátorov Kiska a Lajčák, ktorí  zaťahujú Slovensko do vojny s Ruskom a robia z neho predvoj zločineckých  zámerov  rozpútania  novej svetovej vojny  v Európe.

                                                           Vladimír Pavlík

ZDROJ:http://necenzurovane.net/15/kiska.html

 

podporte-width

 

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře