Začalo sa to pred mnohými rokmi, po niekoľkých rokoch príprav a ovládania. Bol som vodcom kubánskeho študentského hnutia Asociación Hermanos Saíz, ktoré vtedy vyrástlo v organizáciu združujúcu mladých umelcov, maliarov a spisovateľov. Pracoval som v meste Cienfuegos, ktoré spĺňalo rysy cudzieho záujmu, keďže išlo o dôležitý priemyselný bod. Staval sa elektrifikačný podnik, jediný na Kube, a pracovalo na tom mnoho mladých. Preto tu bolo aj veľa mladých inžinierov, ktorí vyštudovali v Sovietskom zväze (ZSSR). Hovorím o 80.rokoch, keď prebiehal proces tzv. perestrojky, teda inžinieri, ktorí sa v tom čase vrátili na Kubu, prišli aj s touto myšlienkou. Z tohto dôvodu to bol zaujímavý priestor. Fakt, že som bol líder mládeže a kultúrnej organizácie, ktorá sa stýkala so sektorom inžinierstva a jeho záujmom v umení, bol lákavý pre Severoameričanov, a tak začali chodiť na naše stretnutia. Nikdy sa neidentifikovali ako nepriatelia („druhá strana“) alebo zamestnanci CIA.
O: Bolo ich viac, alebo vždy len tá istá osoba?
Niekoľko. Nikdy sa neprezentovali ani ako úradníci CIA, ani ako ľudia, ktorí by prišli niečo spôsobiť.
O: Ako sa teda predstavovali?
Vystupovali ako ľudia, ktorí prichádzajú pomôcť nám a našim projektom a majú schopnosť ich podporiť. Priniesli možnosť realizovať ich. Návrh ako taký znel zaujímavo, pretože napríklad projekty v literárnom svete vyžadujú vydavateľa a tento druh vzťahov. Je to veľmi zložitý trh, a tak prišli v mene vydavateľov. Počas nášho kontaktu s nimi nakoniec bolo jasné, čo naozaj chcú. Po prvom kontakte bolo stretnutí viac, a keď začali sľubovať peniaze, vyložili na stôl aj podmienky, ktoré chceli, aby sme splnili.
O: Aké podmienky vyžadovali?
Povedali nám: „Sme schopní vám dať k dispozícii trh, uviesť vás na trh s knihami, sochami alebo filmami, s čímkoľvek, ale potrebujeme pravdu, pretože to, čo predávame my, je imidž Kuby. Jej obraz musí byť skutočný, plný ťažkostí, ktoré v krajine sú.“ Chceli pošpiniť kubánsku realitu. Chceli najmä kritiku revolúcie a propagandistickú líniu proti Kube, ktorú dodali.
O: Aký bol ich rozpočet?
Prišli s nekonečným množstvom peňazí, pretože o ich zdroji sme sa nakoniec dozvedeli. Napríklad USAID, ktorý bol veľkým poskytovateľom, všeobecným dodávateľom tohto rozpočtu, posielal peniaze cez mimovládne organizácie (NGO) a mnohé z nich boli založené výhradne pre Kubu. Boli vytvorené len pre prácu na Kube a hovoríme o tisícoch a tisícoch dolárov. Nepracovali s malým rozpočtom. Aby som dal príklad, ponúkli mi 10 tisíc dolárov len preto, aby som zahrnul prvky protikubánskej propagandy do románu, ktorý som práve písal.
O: Koľko ľudí mohli takto kontaktovať alebo ovládať?
V skutočnosti ich počínanie netrvalo dlho, pretože na Kube vtedy existovala kultúra úplnej konfrontácie s týmto typom vecí a ľudia veľmi dobre vedeli, že za príbehom „chceme vám pomôcť“ je ešte niečo iné. Nebolo to nič nové v histórii krajiny a z tohto dôvodu pre nich nebolo ľahké dostať sa tam, kde boli. V rozhodnom okamihu, okolo roku 1992, sme usporiadali stretnutie všetkých členov organizácie a vylúčili sme ich. Títo ľudia, ktorí už prichádzali s konkrétnymi návrhmi a podmienenou ekonomickou pomocou, sa nesmeli viac zúčastňovať na mítingoch. Po tom, čo sme to urobili a odmietli ich, začali organizáciu rozdeľovať. Začali navštevovať niekedy mňa, a niekedy iných kolegov, tiež mladých ľudí. U niektorých uspeli, u iných nie. Niekoho prehovorili, aby odišiel z krajiny za lepším životom.
O: Aký profil požadovali, hľadali alebo chceli vytvoriť?
Predovšetkým chceli Kubu v tom čase prezentovať ako krajinu chaosu. Že socializmus nedokáže uspokojiť potreby obyvateľstva a absolútnu chudobu v štáte spôsobil socializmus, ktorý nikto nemá rád. To bol kľúč, ku ktorému smerovali.
O: Ako dlho ste bol agentom CIA?
Musíme sa vrátiť až do roku 1994. Odišiel som do Havany, kde som začal pracovať pre Odbor kultúrnych pracovníkov. Práca sa pre mňa stala ešte lákavejšia, keď som mal možnosť postúpiť z lídra mládežníckej organizácie so 4000 členmi na vodcu únie so 40 tisíc členmi. Bolo to oveľa zaujímavejšie. Nasledovali kontakty. V tomto období sa objavila žena, profesorka z novej univerzity, ktorá prišla s poslaním naštartovať moju literárnu tvorbu, stať sa mojím zástupcom, organizovať podujatia.
O: Môžete nám povedať jej meno?
Nie, lebo používali pseudonymy. Nikdy nepoužívali skutočné mená. O tento druh práce, ktorý ma propagoval ako spisovateľa, sa veľmi zaujímali a chceli zo mňa spraviť osobnosť. Najprv ma presadiť, a následne ma nepriamo kompromitovať. A potom v roku 2004 prišla do Havany osoba, vo Venezuele dobre známa, Kelly Keiderlingová. Kelly prišla ako šéfka Kancelárie pre tlač a kultúru. Usporiadala „koktejl párty“ a tam som sa stretol s 12 severoamerickými a európskymi funkcionármi. Všetko ľudia so skúsenosťami, niektorí aj v rámci ZSSR, iní sa zúčastňovali na výcviku a príprave ľudí v Juhoslávii, pri farebných revolúciách. Veľmi sa zaujímali o stretnutie so mno u. S Kelly som sa zblížil. Začala ma pripravovať a inštruovať. Dostával som od nej solídny tréning ohľadne vytvorenia alternatívnych skupín, nezávislých skupín, organizácie a tréningu lídrov mládeže, ktorí neparticipovali na prácach našich kultúrnych inštitúcií. To boli roky 2004/05. Keď som začal pracovať, uviedla ma do priameho kontaktu s pracovníkmi CIA a o rok neskôr prakticky zmizla zo scény. Predpokladám, že som bol už s nimi zviazaný, pripravený pre ďalšiu misiu, a tak som prišiel do styku s agentmi CIA – Renee Greenwald a Mark Waterhein. Waterhein bol vtedy šéfom Projektu Kuba nadácie Pan-American Foundation for Development (PADF).
Tento chlapík, režisér Projektu Kuba, mal na Kubu priamu väzbu, pokiaľ ide o financovanie a so svojím tímom sa zapojil aj do prác proti Venezuele. Boli úzko prepojení. Niekedy dalo veľa práce zistiť, kto pracuje s Kubou, a kto proti nej, pretože mnohokrát boli prepletení. Napríklad sem prišli Venezuelčania, ktorí pracovali pre Washington a boli podriadení Panamerickej nadácii a CIA. Prišli na Kubu, aby mi radili a zabezpečovali chod. Z toho vznikla myšlienka tvorby spoločnosti Genesis. Tá je možno šablónou, ideou, podľa ktorej prebieha mnoho udalostí v dnešnom svete. Projekt bol totiž zameraný na univerzitnú mládež Kuby. Vo Venezuele robili niečo podobné. Prečo? Hlavným heslom bolo konvertovať univerzity, ktoré boli vždy revolučné a produkovali revolucionárov, aby sa premenili na továrne reakčných síl. Ako to urobíš? Vytváraním vodcov. Čo začali robiť vo Venezuele? Poslali študentov do Juhoslávie, čo financoval Medzinárodný republikánsky inštitút (International Republican Institute – IRI), dotovaný zo strany USAID a Albert Einstein Institute. Poslali ich spolu s profesormi v skupinách po desať ľudí.
O: Máte mená týchto Venezuelčanov?
Nie, hovoríme o stovkách vyslaných. Hovoril som s profesorom a sledoval jednu skupinu po druhej. Pracovali dlhodobo. Rovnaký plán bol zavedený aj proti Kube. Spoločnosť Genesis podporila v rámci univerzity plán štipendií pre kubánskych študentských lídrov a profesorov. Plán bol veľmi podobný. Aj v roku 2003 pripravili tu, v Havane, kurz v Sekcii amerických záujmov, ktorý mal názov Zosadenie lídra, zosadenie diktátora, ktorý bol založený na skúsenostiach Odporu (zahraničím financovaná opozičná skupina v Srbsku) pri odstraňovaní Slobodana Miloševića. A to bola myšlienka vo vnútri Kubánskej univerzity pre dlhodobú prácu, pretože tieto projekty vyžadujú vždy veľa času, kým dosiahnu výsledok. Z tohto dôvodu začali aj vo Venezuele. A myslím si, aj keď nemám dôkaz, že vo Venezuele sa tvorba nových síl pre zvrat situácie začala ešte pred Chávezovou vládou, pretože plán konverzie latinskoamerických univerzít na výrobne reakcionárov, je starší ako venezuelský (bolivarský) proces.
O: Pracovala CIA len v Caracase?
Nie, v celej Venezuele. V tej dobe mal Genesis štipendijný plán na tvorbu lídrov na Kube. Poskytovali štipendiá študentom na veľké severoamerické univerzity, aby ich vyškolili, pričom im všetko platili. Hovoríme o roku 2004/05. Potom sa títo lídri v určitom čase vracajú na univerzitu, sú to študenti. Dokončia školu a idú na rozličné pracovné miesta ako držitelia titulov v rôznych odvetviach spoločnosti, ale sú tu aj iní, ktorí zostávajú na škole a pokračujú v príprave ďalších v rámci univerzity. Jednou z najdôležitejších misií bolo obsadiť vedenie hlavných mládežníckych organizácií univerzity. V prípade Kuby hovoríme o Únii komunistickej mládeže a Federácii vysokoškolských študentov. To nie je tvorba paralelných skupín, ale obsadenie vodcovských miest v organizáciách, ktoré už na Kube existujú. Takisto vytvárajú skupinu lídrov v stratégiách „mäkkej“ sily, čiže školia ľudí, ktorí vo vhodný moment štartujú „farebné revolúcie“ alebo „nenásilné vojny,“ ktoré ako viete, nemajú s pacifizmom nič spoločné.
O: Ako dostali do svojich služieb profesorov?
Profesori boli veľmi jednoduchí. Nájdite univerzitného profesora nespokojného s inštitúciou, frustrovaného, ktorý sa domnieva, že mu inštitúcia nič negarantuje alebo neuznáva jeho zásluhy. Ak mu dáte nejaký štipendijný program, alebo pozvánku na účasť na veľkom medzinárodnom kongrese určitej vedy, bude vám nekonečne vďačný, pretože ste ten, kto objavil jeho talent, ktorý univerzita nikdy nepostrehla. Človeka pošlete do zahraničia, zúčastní sa veľkých eventov, publikujete jeho diela a budujete reputáciu. Keď sa vráti na Kubu, jeho životopis je ohromný, pretože sa zúčastnil elitných kongresov, absolvoval kurzy veľkých univerzít a tieto názvy vyrážajú dych.Jeho vplyv sa tak zvyšuje na univerzite i v spoločnosti a môže byť uznaný za vedúcu osobnosť vo svojej špecializácii, aj keby bol v praxi úplný ignorant.
O: Nakoľko bol tento typ ovládania a misie efektívny, keď sa vrátili domov?
V prípade Kuby to nebol veľký výsledok. Najdôležitejší dôvod bol ten, že som riadil projekt a v prvom rade som nebol len agentom CIA, ale najmä agent kubánskej tajnej služby. Všetko prechádzalo mojimi rukami. Mysleli si, že som ten, čo všetko vykonáva. Bol som však ten, ktorý všetky plány v maximálnej možnej miere brzdil. Ich plánom bolo byť pripravený na okamih, keď historické postavy revolúcie zmiznú. Kalkulovali v horizonte 5-10 rokov, keď zmizne z politickej scény Fidel, Raúl a historickí lídri krajiny. Toto bol moment, na ktorý čakali a keď nastane, mal som opustiť univerzitu a so všetkou podporou medzinárodnej tlače, ľudí z nadácii, USAID a peniazmi CIA by vyrástla organizácia, ktorá by sa prezentovala v očiach verejnosti ako vhodná alternatíva. To sa malo stať so spoločnosťou/nadáciou Genesis (Foundation for Freedom).
O: Na čo slúžila táto nadácia?
Genesis mala mať revolučný zjav, no myšlienkou bolo zmiasť ľudí. Prezentovali by sa ako zástancovia revolúcie, no ak by prišlo na prax, ich projekt by bol liberálny. V skutočnosti mali podľa ich kritérií príležitosť v roku 2006, keď sa v televízii objavili správy, že Fidel zo zdravotných dôvodov odstupuje od svojich vládnych povinností. Vždy tvrdili, že kubánska revolúcia zomrie, keď zomrie Fidel. Počítali s tým, že nastanú vnútorné konfrontácie a objaví sa nespokojnosť. Neviem, odkiaľ tieto kalkulácie mali, ale verili im.
O: Hovoríme o roku 2006. Aký bol plán?
Automaticky ma zavolali. Stretol som sa so šéfom CIA tu v Havane. Ukázali sa aj diplomatickí funkcionári a jeden z nich mi povedal, že ideme organizovať provokáciu. Mali sme vyvolať ľudové povstanie v jednej centrálnej štvrti. Objavila by sa osobnosť, ktorá sa zasadzuje za demokraciu, vypukli by nepokoje v rôznych častiach a kubánske bezpečnostné zložky by boli nútené zasiahnuť proti týmto ľuďom. Následne by sa začala veľká mediálna kampaň. Čo najviac zaujalo moju pozornosť, bolo toto: Ako bolo možné, že funkcionár Sekcie amerických záujmov má právomoc povolať hlavné médiá a títo ľudia budú tak servilne poslúchať? Skutočne pozoruhodné. Napadlo ma a aj som im to povedal, že to, čo mi hovoria, je šialené.
Vybrali muža menom Alci Ferrer, mladého agenta, lekára, ktorý mal byť vodcom povstania. Povedal som im, že tento chlapík s nikým nepohne. Nikto v centre Havany nepovstane. Dátum, ktorý vybrali, nebol iný, ako deň Fidelových narodenín! Povedal som im, že ak tento muž urobí v ten deň nejaké vyhlásenia, alebo začne povstanie uprostred Havany, ľudia tvrdo zareagujú a dokonca je možné, že ho zabijú. Prečo by ste ho poslali do skromnej, robotníckej štvrte, aby vyprovokoval takéto veci? Na to mi odpovedali, že najlepšia vec, čo sa môže stať je, že ho zabijú. Že by to bolo dokonalé a rovnako to, čo by sa následne stalo. Jediné, čo musel urobiť, bolo provokovať. Vyjsť na ulicu, kde by došlo k stretu a ak by sa to stalo, tlač by dokončila zvyšok. Začal by sa obrovský mediálny pokrik, ktorý by hlásil, že Kuba je v chaose, neovládateľná a Raúl je neschopný vlády, že sa zabíja civilné obyvateľstvo, že študenti sú na ulici potlačovaní a polícia pácha zločiny. Aká podobnosť s Venezuelou! Nie je to náhoda. Je to úmysel.
O: Čo sa malo za týchto okolností stať?
Ako náhle by sa vytvorili matice verejnej mienky, mediálne stanoviská by skonštruovali imidž, podľa ktorého by si celý svet predstavoval Kubu ako veľkú katastrofu, kde sa zabíjajú ľudia. Moja organizácia mala potom vykonať poslednú úlohu.
O: Aká bola posledná úloha?
Zhromaždiť medzinárodnú tlač z mojej pozície univerzitného profesora, spisovateľa a lídra organizácie, ktorý by verejne požiadal vládu Spojených štátov o intervenciu na Kube, aby zaručila bezpečnosť civilistov, mier a záchranu životov. Diktovať krajine v mene jej ľudu. Len si to predstavte!
Ten plán padol na nich. Nemali žiadne výsledky, ale niečo podobné sa im podarilo pri vojne v Líbyi. Viac ako 80% informácií, ktoré sme videli, bolo vyrobených. Robia to podobne v Sýrii, takisto na Ukrajine. Mal som možnosť debatovať s mnohými Ukrajincami, ktorí boli pri začiatkoch. Ľudia v prospech zjednotenia s Európou. Rozprávali sme sa o týchto procesoch. A boli prekvapení obrazmi, ktoré boli vysielané po celom svete. Protestovali, ale boli aj miesta s agresívnymi skupinami, ktoré zapaľovali ulice. No väčšia časť demonštrácií nemala tieto charakteristiky. Opäť len opakovanie schémy s využitím všetkých komunikačných prostriedkov.
O: Sú v príslušných krajinách vzťahy medzi CIA a veľvyslanectvami priame?
Áno, úplne priame. Na každej ambasáde v Latinskej Amerike, všetky americké veľvyslanectvá majú pracovníkov CIA, ktorí na nich pracujú s využitím diplomatickej fasády.
O: Aká je prítomnosť CIA v tomto regióne?
V určitom momente bol Ekvádor silne koncentrovaný a samozrejme Venezuela. V roku 2012 som navštívil knižný veľtrh v Caracase a všetci ľudia, ktorí so mnou spolupracovali a bojovali proti Kube, všetci títo agenti, vrátane Kelly Keiderlingovej, tam boli tiež. Bol som aj v televíznej relácii na VTV, kde sme hovorili o tejto téme a musel som byť veľmi opatrný, keďže sme hovorili o vzťahoch medzi dvoma krajinami. Diskutovali sme o funkcionároch, ktorí mali diplomatické vzťahy, ale bolo to veľmi nepríjemné, lebo v rukách sme nemali žiadne konkrétne dôkazy. Kelly Keiderlingová je odborníčka na tento typ boja. Nemám najmenšiu pochybnosť. Sledujte jej cestovný plán a štáty, kde bola. Prešla krajinami, kde sa vyskytli veľmi podobné situácie ako vo Venezuele, kde to skúšala. A keď analyzujete Venezuelu, čo sa tam deje a spôsob akým konala, tak tu dochádzalo k agresívnej manipulácii s informáciami. Veľmi agresívnej. Človek si až ťuká na čelo, keď vidí fotky, ktoré zjavne nie sú z Venezuely. Videl som veľmi slávny záber, na ktorom je vojak a novinárka s kamerou. Sú to Kórejci. Je to fotka z Kórey, z Ázie! Vôbec nevyzerajú ako Venezuelčania a ani uniforma sa nepodobá. Tento záber sa premietal pri vytváraní svetovej verejnej mienky, čo sa vo Venezuele deje.
O: Riadia médiá. Poznáte prípad nejakého žurnalistu, ktorý sa zapojil do procesu tréningu a prípravy? Napríklad zo CNN?
Nie, ale bol tam chlapík, ktorý mal v tom čase mnoho väzieb a slúžil ako spojivo pri stretnutiach s pracovníkmi CIA. Antony Golden z Reuters, ale bol to prvok konajúci nezávisle od agentúry. CNN bola vždy úzko spojená s týmito vecami. Od svojich prvých okamihov, predovšetkým CNN en Español, bola nevyhnutný nástroj. Ale musíte pochopiť jednu vec pre chápanie celku. Aby ste rozumeli tejto kampani, musíte vedieť, že v súčasnosti neexistuje žiadna televízna stanica, ktorá by fungovala svojvoľne. Sú to konglomeráty, komunikačné konglomeráty. Kto ich vedie? Napríklad Time Warner a AOL majú káblovú televíziu, filmové kanály, televíziu všeobecne. A kto je nakoniec šéf? Tam je to Westinghouse, inde General Electric. Tí istí, čo vyrábajú vojnové lietadlá, výzbroj, vlastnia televízne siete, filmové štúdiá a vydavateľstvá. Tí istí, čo vyrábajú bojové stroje alebo koláč, ktorý zjete v noci, vám predstavia umelca alebo dodajú ranné správy. Komu sa zodpovedajú?
O: Keď vidíte dianie vo Venezuele a porovnáte s tým, čo ste robili tu (Na Kube), aký záver možno vyvodiť?
Je to nová stratégia, ktorú vyvíjali na základe skúseností získaných po celom svete, ale majú výsledky len tam, kde ľud nestojí za vládou. Podarilo sa im to s Miloševićom, ktorého popularita klesla po udalostiach v Juhoslávii. To isté sa stalo na Ukrajine, keďže Janukovyč bol človek s minimálnou podporou a ovocie to prinieslo aj na iných miestach, kde sa vláda nemohla oprieť o verejnosť. Kdekoľvek majú legitímnu a pevnú vládu, ktorú je ľud ochotný brániť, plán zlyháva.
O: Do akej fázy prepínajú, keď plán zlyhá?
Budú ďalej pokračovať v jeho zdokonaľovaní. Funguje tu akýsi nový kapitalistický spôsob ovládania, ktorý ani nemožno nazvať imperialistickým, ako ho označovali študenti marxizmu v minulosti. Je to niečo nové, neobvyklé. Je to moc, prakticky globálna, nadnárodná, kozmopolitná. A my sme nepriatelia. Sú nám prezentované alternatívne projekty, ale riešenie poskytované svetom nie je pre nás…
O: Používa CIA databázy sociálnych sietí a tieto veci pre definíciu svojich plánov?
Sú v tom majstri. Dobre, existuje výpoveď Snowdena a Wikileaks, ale nič z toho nebolo tajomstvo. Už vtedy to bolo zjavné. Všetky servery na svete nakoniec ústia do serverov Severnej Ameriky. Oni sú „matkou“ internetu a všetky siete a služby sú nimi riadené. Majú prístup ku všetkým dátam a neváhajú ich zaznamenávať. Facebook je mimoriadna databáza. Ľudia tam dávajú všetko. Kto sú tvoji priatelia? Aký je ich vkus, aké filmy videli? Čo konzumujú? Je to zdroj informácií z prvej ruky.
O: Boli ste v kontakte s Kelly Keiderlingovou po tom, čo sa stalo vo Venezuele?
Nie, nebol som s ňou. Neviem, aká bola jej finálna destinácia po tom, čo sa stalo. (Bola vyhostená z Venezuely kvôli stretnutiu a financovaniu teroristov.)
O: So skúsenosťami, ktoré má, ako ďaleko bola schopná preniknúť do vnútra štátu a univerzít?
Som si istý, že sa dostala ďaleko. Je to veľmi inteligentná agentka, dobre pripravená, schopná a presvedčená o spravodlivosti toho, čo robí. Je bezpodmienečným predstaviteľom kapitalizmu a svoje akcie vykonáva organicky. Na základe svojich skúseností a jej schopností sa jej určite podarilo dostať veľmi hlboko a dala kontinuitu tejto práci nielen pre dnes, ale je to práca, ktorá bude pokračovať ešte dlho…
O: Aký typ osôb, ktoré majú kontakty a môžu osloviť ľudí, ako napr. nejaký aktivista, môže CIA naverbovať?
Oni si ich nájdu. Ak je to mladý človek a líder, pokúsia sa ho uchopiť za jeho záujmy. Preto musíme našich lídrov trénovať a nesmieme to spontánne nechať nepriateľovi. Ak mu tento priestor necháme, okamžite ho obsadí. Akýkoľvek alternatívny projekt, ktorý necháme nepovšimnutý alebo si neuvedomíme jeho blízkosť, je projekt, ktorý sa nepriateľ pokúsi všetkými prostriedkami využiť. Používa obrovské sumy peňazí, ktoré nemajú obmedzenie a neváha ich použiť.
Preložené z: Ex-CIA agent reveals how Venezuelan “students” get putschist training; The Truth Unites, 03/2018 & Ex-agente Raúl Capote: Los planes de la CIA avanzaron mucho en Venezuela; Aporrea Org.
zdroj:https://zemavek.sk/agent-cia-z-venezuelskych-studentov-sme-vyrabali-pucistov/
