Facebook Twitter RSS
Czech English French German Russian Spanish

ads

Plné znění článku "Zvezdy" o roku 68

Hodnocení uživatelů:  / 2
NejhoršíNejlepší 

Článek, o kterém poslední 2 dny každý mluví, ale málokdo ho četl.


Československo by malo byť vďačné ZSSR za rok 1968: dejiny «pražskej jari»

Leonid Maslovskij

Vstup vojsk do Československa v r. 1968 nedovolil Západu uskutočniť v Československu štátny prevrat na princípe «zamatových» revolúcií a viac než 20 rokov uchoval národom krajín Organizácie Varšavskej zmluvy život v mieri a zhode.

  • plne-zneni-clanku-zvezdy-o-roku-68
  • plne-zneni-clanku-zvezdy-o-roku-68

 

Politická kríza v Československu, ako aj v iných krajinách socialistického bloku, musela po príchode k moci v ZSSR v r. 1953 N.S.Chruščova. skôr či neskôr vypuknúť. Chruščov obvinil J.V.Stalina, a fakticky celé spoločensko-politické zriadenie, z organizácie masových represií, vo výsledku ktorých mali akože utrpieť milióny nevinných ľudí. Podľa môjho názoru, Chruščovov referát na XX. zjazde v r. 1956 sa konal vďaka grandióznemu víťazstvu západných tajných služieb a ich 5. kolóne vo vnútri ZSSR.

Nie je ani tak podstatné, čo hnalo Chruščeva, aby v krajine spustil politiku destalinizácie. Podstatné je, že obvinenie socialistického spoločensko-politického zriadenia z organizácie masových represií zbavovalo sovietsku moc legitímnosti. Geopolitickým rivalom Ruska, ZSSR tak bola daná zbraň, pomocou ktorej mohli rozbiť nedobytnú pevnosť — ZSSR a ostatné krajiny socialistického tábora.

K roku 1968 tak už 12 rokov v školách a inštitútoch študovali práce, ktoré zbavovali sovietsku moc legitímnosti. Celých tých 12 rokov Západ pripravoval československú spoločnosť k odmietnutiu socializmu a priateľstva so ZSSR.

Politická kríza v Československu bola spojená nielen s politikou N.S.Chruščova, znižujúcou počet občanov ochotných brániť socialistický režim a priateľské vzťahy so Sovietskym Zväzom, ale aj s podnecovaním národnej neznášanlivosti medzi Čechmi a Slovákmi zo strany antisovietskych síl. Nemalú úlohu zohral aj ten faktor, že Československo nebojovalo proti Sovietskemu Zväzu a nemalo pred našou krajinou pocit viny.

No kvôli pravde treba povedať, že počas vojny bolo vinou Československa preliatej nemenej ruskej krvi, než kvôli Maďarsku a Rumunsku, ktorých armády v r. 1941 napadli spolu s Nemeckom ZSSR. Československo od r. 1938 a počas celej vojny dodávalo nemeckému vojsku ohromné množstvo zbraní, ktorými boli zabíjaní sovietski vojaci a civilní obyvatelia našej krajiny.

Gotwald, ktorý vybudoval po vojne prekvitajúce socialistické Československo, zomrel v rovnakom roku (1953) ako Stalin. Noví prezidenti Československa — A.Zápotocký, a od roku 1957 A.Novotný šli v šľapajách Chruščova. Oni v podstate rozvracali krajinu. A.Novotný bol kópiou N.S.Chruščova, a svojimi nepremyslenými reformami spôsobil národnému hospodárstvu vážne škody, čo takisto prispelo k zníženiu životnej úrovne ľudu. Všetky uvedené faktory prispievali k výskytu antisocialistických a antiruských nálad v spoločnosti.

5. januára 1968 Plenárne zasadnutie ÚV KSČ zvolilo namiesto Novotného do funkcie Prvého tajomníka ÚV KSČ Slováka A.Dubčeka, pritom neodvolalo Novotného z postu prezidenta krajiny. Časom nastolili poriadok, a prezidentom Československa sa stal L.Svoboda.

Obdobie vládnutia A.Dubčeka nazývajú liberáli «Pražskou jarou». A.Dubček sa okamžite dostal pod vplyv osôb, ktoré pod rúškom demokratizácie začali krajinu chystať k jej vydaniu Západu. Pod zámienkou budovania «socializmu s ľudskou tvárou» sa začal rozklad československého socialistického štátu. Mimochodom, socializmus mal vždy ľudskú tvár, no kapitalizmus, liberalizmus mal vždy tvár hitlerovcov a im podobných liberálov USA, vraždiaci deti Kórey, Vietnamu, Grenady, Juhoslávie, Iraku, Líbye, Libanonu, Sýrie a iných krajín, ktoré USA uznali málo demokratickými. USA nebrali ohľad ani na svojich občanov.

Po Plenárnom zasadnutí ÚV KSČ v januári 1968 začala bezmedzná kritika situácie v krajine. Opozičné politické sily (využívajúce kritiku vedenia, ktorá odznela na Plenárnom zasadnutí), vyzývajúc k «rozšíreniu» demokracie, spustili diskreditáciu komunistickej strany, vládnych štruktúr, orgánov štátnej bezpečnosti a socializmu ako takého. Začala sa skrytá príprava zmeny štátneho režimu.

V médiách žiadali v mene ľudu odvolať stranu z riadenia hospodárskeho a politického života spoločnosti, vyhlásiť KSČ za zločineckú organizáciu, zakázať jej činnosť, rozpustiť orgány štátnej bezpečnosti a Ľudových milícií. Po celej krajine vznikali rôzne «kluby» («Klub 231», «Klub angažovaných nestraníkov») a ďalšie organizácie, ktorých základným cieľom a úlohou bolo očierniť históriu krajiny po r. 1945, stmeliť opozíciu a viesť protiústavnú propagandu.

K polovici roku 1968 prišlo na MV okolo 70 žiadostí o registráciu nových organizácií a združení. Takto bol «Klub 231» založený 31. marca 1968 v Prahe, hoci nedostal povolenie od MV. Klub zjednotil viac ako 40 tisíc ľudí, medzi ktorými boli bývalí kriminálni a štátni zločinci. Ako písali noviny «Rudé právo», medzi členmi klubu boli bývalí nacisti, esesáci, henleinovci, ministri bábkového «Slovenského štátu», predstavitelia reakcionárskeho duchovenstva.

Generálny tajomník klubu Jaroslav Brodský na jednom zo zasadaní povedal: «Dobrý komunista je len mŕtvy komunista, a ak ešte žije, treba mu utrhnúť nohy»1. V podnikoch a rôznych organizáciách sa zakladali filiálky klubu, ktoré sa nazývali «Spolkami na ochranu slova a tlače». Organizácia «Revolučný výbor demokratickej strany Slovenska» vyzývala k uskutočneniu volieb pod dohľadom Anglicka, USA, Talianska a Francúzska, k ukončeniu kritiky západných štátov v tlači a jej sústredenie na ZSSR.

Skupina pracovníkov Pražskej vojensko-politickej akadémie navrhla vystúpenie ČSSR z Varšavskej zmluvy a vyzvala ostatné socialistické strany zlikvidovať Varšavskú zmluvu. V súvislosti s týmto francúzske noviny «Figaro» napísali: «Geografická poloha Československa ho môže premeniť jak na závoru Varšavského paktu, tak aj na dieru otvárajúcu celý systém východného bloku». Všetky tieto médiá vystupujúce v mene ľudu, kluby aj jednotlivé osobnosti vystupovali taktiež proti Rade vzájomnej hospodárskej pomoci.

14. júna československí opozičníci pozvali známeho amerického «sovietológa» Zbigniewa Brzezinského do Prahy, aby vystúpil s lekciami, na ktorých by predniesol svoju stratégiu «liberalizácie», vyzval k likvidácii KSČ, a tiež likvidácií milícií a štátnej bezpečnosti. Podľa jeho vlastných slov, on plne «podporil zaujímavý československý experiment».

Treba tiež dodať, že Z.Brzezinského a mnohých opozičníkov nezaujímal osud, národné záujmy Československa. Boli, napríklad, ochotní vydať územia Československa len kvôli «zblíženiu» so SRN.

Západné hranice ČSSR boli otvorené, začali sa likvidovať pohraničné zábrany a opevnenia. Na pokyn ministra štátnej bezpečnosti Pavela prestali zatýkať zahraničných špiónov, ktorých odhalila kontrarozviedka, ale dávali im možnosť vycestovať.

Obyvateľstvu ČSSR bola nástojčivo vštepovaná myšlienka, že zo strany SRN nehrozí žiadna hrozba revanšizmu, že by sa mohlo uvažovať o návrate sudetských Nemcov do krajiny. Noviny «General Anzeiger» (SRN) napísali: «Sudetskí Nemci budú očakávať od Československa, oslobodeného od komunizmu, návrat k Mníchovskej dohode, podľa ktorej Sudetská oblasť v jeseni 1938 pripadla Nemecku». Redaktor českých odborových novín «Práca» Jiříček povedal nemeckej televízii: «V našej krajine žije okolo 150 tisíc Nemcov. Môžeme dúfať, že zvyšných 100 – 200 tisíc by sa mohlo do vlasti vrátiť o čosi neskôr». Pravdepodobne, západné peniaze mu pomohli zabudnúť na to, ako sudetskí Nemci prenasledovali Čechov. A SRN bola pripravená znova obsadiť tieto územia Československa.

V roku 1968 prebehli konzultačné stretnutia predstaviteľov krajín NATO, na ktorých sa študovali možné akcie na odtrhnutie ČSSR zo socialistického táboru. Svoju činnosť v ČSSR aktivoval Vatikán. Jeho vedenie odporúčalo zamerať činnosť katolíckej cirkvi na splynutie s hnutím za «nezávislosť» a «liberalizáciu», a tiež zobrať na seba úlohu «opory a slobody v krajinách Východnej Európy», zamerajúc pozornosť na Československo, Poľsko a NDR. S cieľom vytvorenia v ČSSR situácie, ktorá by napomohla vystúpeniu Československa z Varšavskej Zmluvy, Rada NATO vypracovala program «Zefir». V júli začala pracovať špeciálna Centrála pre pozorovanie a riadenie, ktorú americkí dôstojníci nazývali «Štábom údernej skupiny». V jej zložení bolo viac ako 300 pracovníkov, medzi nimi dôstojníci rozviedky a politickí poradcovia.

Centrála trikrát denne hlásila štábu NATO informáciu ohľadom situácie v ČSSR. Zaujímavý je aj komentár predstaviteľa štábu NATO: «Hoci kvôli vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a uzavretiu Moskovskej dohody špeciálna Centrála napokon neriešila úlohy, ktoré boli pred ňou postavené, no jej činnosť bola a stále zostáva cennou skúsenosťou do budúcnosti». Táto skúsenosť bola využitá pri rozbití ZSSR.

Vojensko-politické vedenie ZSSR a ostatných krajín Varšavskej zmluvy pozorne sledovalo udalosti v ČSSR a snažilo sa doručiť svoje hodnotenie vládnym orgánom Československa. Uskutočnili sa stretnutia najvyššieho vedenia krajín Varšavskej zmluvy v Prahe, Drážďanoch, Varšave, Čiernej nad Tisou. V posledných júlových dňoch na stretnutí v Čiernej nad Tisou bolo A.Dubčekovi oznámené, že v prípade odmietnutia vykonania doporučených opatrení vstúpia do ČSSR vojská socialistických krajín. Dubček nielenže nič nepodnikol, ale ani nedoručil túto výstrahu členom ÚV KSČ a vláde krajiny, čo pri vstupe vojsk spočiatku vyvolalo rozhorčenie u československých komunistov s tým, že ich neoboznámili s rozhodnutím vyslania vojsk.

S vojenského uhlu pohľadu, iné riešenie ani neostávalo. Odtrhnutie Sudetskej oblasti od ČSSR, a tým skôr celej krajiny od Varšavskej zmluvy, ako aj spojenie Československa s NATO, stavali pod bočný úder skupiny spojeneckých vojsk v NDR, Poľsku a Maďarsku. Potencionálny protivník získaval priamy prístup k hranici Sovietskeho zväzu. Vodcovia krajín Varšavskej zmluvy dobre chápali, že udalosti v Československu sú posúvaním sa NATO smerom na Východ. V noci na 21. augusta 1968 vstúpili vojská ZSSR, Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska na územie Československa. Proti takej sile sa otvorene neodvážili vystúpiť ani vojská Československa, ani NATO, ani útvary západných tajných služieb.

Na pražské letisko zostúpil výsadok. Vojská dostali príkaz nespúšťať paľbu, pokiaľ ich neostreľujú. Kolóny šli vyššou rýchlosťou, a autá ktoré zostali stáť boli zrážané z vozovky, aby nebránili pohybu. K ránu všetky frontálne vojenské časti spojeneckých krajín vstúpili do západných rajónov. Československé vojská zostali v kasárňach, ich vojenské tábory boli blokované, z obrnených vozidiel sa vyberali akumulátory, z ťahačov sa vypúšťalo palivo.

17. apríla 1969 bol miesto Dubčeka za hlavu KSČ zvolený G.Husák, ktorý svojho času bol hlavou komunistickej strany Slovenska. Konanie našich vojsk predviedlo NATO-u v praxi vysokú úroveň bojovej prípravy a technickej vybavenosti Sovietskej Armády.

Výsadkári behom niekoľkých minút obsadili československé letiská a začali preberať výzbroj i techniku, ktorá následne postupovala ku Prahe. Za chodu bola odzbrojená ochranka a následne obsadená budova ÚV KSČ, a celé vedenie Československa bolo v obrnených vozidlách prevezené na letisko a vyslané najprv do štábu Severnej skupiny vojsk, a potom do Moskvy.

Svoju úlohu dôsledne splnili tankisti, ktorí za mimoriadne krátky čas zaujali pozície podľa plánu operácie. Niekoľko tisíc tankov T-54 a T-55 vošlo do Československa, a každá posádka poznala svoje miesto na teritóriu rozostavenia tankového útvaru.

Naši vojaci v Československu ukázali, že niet na zemi lepšieho ľudu, ako ruský. Najviac dojemným i tragickým bol hrdinský čin vykonaný na horskej ceste tankovou posádkou z 1. gardovej tankovej armády, keď vedome nasmerovala svoj tank do priepasti, aby tak predišla nájazdu do detí, ktoré tam postavila štrajková hliadka. Tí, čo chystali túto odpornú provokáciu, spoliehali na smrť detí a potom by kričali na celý svet o zločine sovietskych tankistov. No provokácia sa im nepodarila. Sovietski tankisti cenou svojich životov zachránili život československých detí a česť Sovietskej Armády. Tento názorný príklad ukazuje rozdiel medzi ľuďmi liberálneho Západu, chystajúcich smrť detí, a ľuďmi socialistického Sovietskeho Zväzu, ktorý deti zachránil.

V Československu sa vyznamenalo aj naše letectvo, vrátane letectva špeciálneho určenia. Lietadlá-rušičky TU-16 226-ho leteckého pluku rádioelektronického boja, ktoré vzlietli z letiska Stryj na Ukrajine, úspešne rušili rádio- a rádiolokačné stanice na území Československa, demonštrujúc tak obrovský význam prostriedkov rádioelektronického boja v novodobej vojne.

Západ od začiatku chápal, že vykonať v Československu prevrat krajiny-člena Varšavskej zmluvy mu nedovolia, avšak studenú vojnu proti ZSSR realizoval vytváraním «zón napätia». Sovietske vojská prakticky žiadny boj na území Československa neviedli. Američania v tom čase viedli vojnu vo Vietname, páliac napalmom tisíce vietnamských dedín a ničiac do základov desiatky miest. Krvou zaliali ťažko skúšanú zem Vietnamu. To im však nebránilo na všetkých rádio- a televíznych kanáloch vysielať do ZSSR, krajín Východnej Európy a celého sveta, že ZSSR je krajina-agresor.

Tému Československa preberali médiá Západu ešte niekoľko rokov po 1968-om. Aby dodali tejto téme zlovestný odtieň, pripravili si aj samovražedníka, rovnako, ako dnes si samovražedníkov pripravujú teroristi. Neušetrili život československého študenta Jána Palacha a podpálili ho, obliateho benzínom, v centre Prahy, vystaviac ho ako akt samoupálenia na znak protestu proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy. Rusko bude vždy prehrávať ideologický boj so Západom, pretože v tomto boji sa nikdy nezníži na úroveň USA a jej satelitov.

Vstup vojsk do Československa bol vykonaný s cieľom ochránenia bezpečnosti krajín Varšavskej zmluvy pred vojskami NATO. A bezpečnosť USA neohrozovala ani Kórea, ani Vietnam, nachádzajúce sa tisícky kilometrov od hranice USA. Avšak Amerika proti nim viedla rozsiahle bojové akcie, a zabila pritom stovky tisíc ľudí uvedených suverénnych štátov. No o tom svetové spoločenstvo radšej mlčí.

Česi by mali byť Sovietskej armáde vďační za to, že Sudety ostali v zostave ČSSR, ich štát existuje v súčasných hraniciach, a národ sa vyhol veľkému množstvu ľudských obetí, aké sa vyskytujú vždy pri štátnych prevratoch.

Liberáli ZSSR, piata kolóna Západu v našej krajine, ako mohli, tak len rozdúchavali «vášne» okolo udalostí v Československu. V r. 1968 sovietska inteligencia šla do otvoreného konfliktu s vládou. S.G Kara-Murza so spoluautormi v tejto veci napísali nasledovné:
«Bolo jej (časti sovietskej inteligencie — L.M.) protivné, že Rusko ako veľmoc bojuje za svoje životné záujmy rovnakými prostriedkami, ktoré Západ používal a používa bez výčitiek svedomia. USA pritom vôbec žiadne morálne problémy nepociťuje, no naši demokratickí intelektuáli si ich za to dokonca ešte viac vážia. USA otvorene označujú veľké oblasti sveta za zónu svojich záujmov a jednoducho tam posielajú vojská, preventívne likvidujúc zo vzduchu množstvo ľudí — ruským inteligentom-demokratom sa to dokonca páči.

V roku 1968, pristúpiac kvôli záchrane celého bloku a Varšavskej zmluvy na vpád do ČSSR, sovietska vláda, samozrejme, predvídala, že to spôsobí ZSSR ťažkú ujmu. Bolo to, povedzme si priamo, zlé rozhodnutie. No všetky pokusy, dokonca aj dnes, po tom, čo sme videli za posledných 30 rokov, nanovo «si prehrať» tú situáciu neumožňujú určiť, aké riešenie by bolo lepšie. Lepšie v záujme ZSSR, nie jeho protivníkov. August 1968 bol bitkou studenej vojny na ústupe. Hore sa už dostávalo pokolenie gorbačovcov a ševardnadze».

Nemožno si nevšimnúť, že aj v súčasnosti, v roku 2017, keď ubehlo už viac ako 25 rokov odo dňa vraždy ZSSR a RF už prestala byť socialistickou, Západ ešte stále proti nám vedie studenú vojnu a rusofóbia dominuje vo všetkých médiách Západu. Z toho vyplýva, že Západ vedie vojnu nie proti nejakému konkrétnemu sociálnemu zriadeniu, ale proti ruskému štátu a jeho národom kvôli svojim geopolitickým záujmom.

A v tomto boji významnú pomoc Západu poskytol, pripravený pomocou 5. kolóny Západu v ZSSR, úder chruščevovcov do stalinského obdobia. Týmto úderom sa začalo rúcať naše spojenie s Čínou a krajinami Východnej Európy, zaisťujúce nám bezpečnosť a prosperitu na stovky rokov dopredu.

Zdroj: Článok v ruštine bol zverejnený na portáli zvezda.ru jeden deň, následne bol zmazaný. Web Archive: https://web.archive.org/web/20171121225723/https://tvzvezda.ru/news/qhistory/content/201711210834-qi97.htm

Pre záujemcov: sovietski žurnalisti spísali v roku 1968 takzvanú „bielu knihu“, kde boli podrobne popísané okolnosti roku 1968. Kniha je dostupná v preklade do češtiny — TU

1 Z iného zdroja: „dobrý komunista je jen mrtvý komunista a jestliže nějaký dobrý komunista

existuje, pak je nutno mu utrhnout nohu a toho špatného s ní utlouct.“ – pozn. prekl.



Více zde: http://leva-net.webnode.cz/products/plne-zneni-clanku-zvezdy-o-roku-68/

 

podporte-width

 

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře