Sekularizmus vo Francúzsku dostáva vážne trhliny

Starosta Gaston Lacroix povedal, že sa mramorovú sochu pokúsi premiestniť na súkromný pozemok.

 

Článok 2 francúzskeho zákona o oddelení cirkví a štátu z roku 1905 hovorí, že "republika neuznáva, neplatí ani nepodporuje žiadny náboženský kult". Článok 28 zakazuje akékoľvek náboženské symboly na verejných pamiatkach.

 

Socha Panny Márie v Publier má dlhý príbeh. Na podstavci má nápis "Naša Pani zo Ženevského jazera, stráž svoje deti". Do mestského parku ju bez verejnej diskusie inštalovali v auguste 2011. Postavili ju z peňazí daňových poplatníkov, stála 23 700 eur. Starosta v tom čase priznal, že sa "trochu pohral so zákonom z roku 1905" o oddelení štátu a cirkví a sochu musel následne predať miestnej náboženskej spoločnosti.

 

Dnes ju musí odstrániť z verejného parku. Pozemok, na ktorom stojí, sa pokúsil privatizovať, súd to však zamietol.

 

Príbeh tejto sochy poukazuje na ťažkosti sekularizmu, na obranu francúzskej identity, zápas s islamizmom a na protikladné záujmy francúzskych politických strán.

Francúzsky sekularizmus bol pôvodne založený preto, aby vytlačil náboženstvo z verejnej sféry. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa viedla pravá vojna na vytlačenie tmárskej katolíckej cirkvi z verejných miest. Ako hovorí historik Jacques Julliard: "Boj proti cirkvi znamenal pre republiku boj za oslobodenie myslí, za vybudovanie škôl založených na poznaní (na rozdiel od viery) oslobodenom od kňazov, za budovanie otvorenej spoločnosti..."

 

Dnes po viac ako storočí oddelenia cirkví a štátu narúša pravidlá hry netolerantný a extrémistický islam. Vtrhol na verejné miesta, školy, univerzity a do spoločnosti so závojmi, halal jedlom a otvoreným násilím. No namiesto toho, aby sa francúzska spoločnosť voči tomuto výtržníkovi zjednotila, otvorene sa rozštiepila.

 

Toto rozdelenie je dôsledkom zmätenia, za čo nesú plnú zodpovednosť štátne inštitúcie a politická trieda zľava doprava. Všetky ľavicové aj pravicové vlády namiesto toho, aby pomenovali islamizmus ako nepriateľa, si vybrali nesprávnu cestu ustupovania a zvýhodňovania. Odmietli pomenovať islamizmus ako jediného zodpovedného za terorizmus, odmietli určiť islamský závoj za nástroj separatizmu a nechali salafistické mešity, aby sa množili - v márnej nádeji, že tým upokoja to, čo sa považovalo za oprávnený hnev moslimov proti "diskriminácii".

 

Keďže štát odmietol vypracovať novú stratégiu pre obnovený sekularizmus, resp. toho nebol schopný, ľudia, ktorých sa to týka (hlavne starostovia viac ako 35-tisíc francúzskych obcí), boli ponechaní sami na seba. Niektorí z nich (nikto nevie, koľko ich bolo) sa v rokoch 2014 a 2015 rozhodli v halách svojich radníc umiestniť betlehemy. Okamžite to vyvolalo búrku.

 

Voľnomyšlienkari, všetky ľavicové a krajne ľavicové strany, strany zelených a stúpenci multikulturalizmu vyrazili na súdy bojovať proti Kristovej kolíske. Naopak, niektoré pravicové a krajne pravicové strany Kristovu kolísku podporili. Uprostred zostalo niekoľko zástancov sekularizmu snažiacich sa upokojovať emócie, no bez veľkého úspechu.

 

Správny súd v Nantes 14. novembra 2014 v odvolacom konaní rozhodol o zrušení pôvodného nariadenia, ktoré zakázalo umiestniť kresťanský betlehem v Oblastnej sieni vo Vendée. V inom prípade Správny súd v Paríži 8. októbra 2015 odmietol odvolanie pôvodného rozhodnutia, ktoré povoľovalo starostovi mesta Melun vystaviť betlehem.

 

Správny súd v Lille 1. decembra 2016 zrušil rozhodnutie o umiestnení betlehema v samospráve v Henin-Beaumont, kde je starostom člen Národného frontu - "krajnej pravice".

 

Tesne pred útokom islamistov v Paríži v novembri 2015, pri ktorom bolo zavraždených 130 ľudí, vplyvné Združenie starostov Francúzska (AMF) znovu otvorilo diskusiu odporúčaním, aby sa v mene sekularizmu kresťanské betlehemy neinštalovali. Z AMF okamžite vystúpili traja starostovia za Národný front a niekoľko ďalších za opozičnú Republikánsku stranu. Marion Maréchal-Le Penová vyhlásila: "Toto odporúčanie je provokácia. Sekularizmus je vyjadrením neutrality orgánov verejnej moci vo veci náboženstva, oddelenia štátu a cirkví a odmietnutia financovať akýkoľvek kult. No sekularizmus neznamená vymiznutie našich ľudových tradícií, ktoré môžu mať náboženskú konotáciu, hlavne katolícku."

 

Nicolas Dupont-Aignan, zakladateľ politickej strany Debout La France (Vstaň, Francúzsko), označil rozhodnutie AMF za "hlúpe" a doplnil: "Francúzi milujú svoju kultúru. Niektorí starostovia umiestnili do hál svojich radníc betlehemy, iní nie. Ak majú Francúzi radi vianočné stromčeky, považujú za vhodné nazývať vianočné sviatky 'vianočnými sviatkami' a chcú mať v mestských radniciach kresťanské jasličky, nech ich majú. Neprerezávajme si francúzske korene, neupierajme ľuďom právo byť samými sebou."

 

Väčšina ľavicových lídrov to odmietla komentovať, lebo sa báli zapojiť do diskusie s Národným frontom.

 

Štátna rada (najvyšší správny súd Francúzska) 9. novembra 2016 vydala pokyny pre miestne správne súdy, v ktorých povoľuje umiestňovanie betlehemov v mestských radniciach, no pod prísnou podmienkou, že nesmú obracať na vieru. Inými slovami, povoľuje sa kresťanské zobrazenie, ak sa všetky prvky kresťanstva odstránia. Jasličky musia byť "ľudové" a tie, ktoré osadzujú náboženské združenia, sa v mestských radniciach nepovoľujú.

 

Hoci samotné betlehemy sú veľmi starobylou kresťanskou tradíciou, do hál mestských radníc sa umiestňujú iba veľmi krátko. Jedno z najstarších osadení je z roku 1989. Vo väčšine prípadov sa to začalo robiť v snahe zachovať kultúru a kresťanské tradície Francúzska - väčšinou bez dopovedania - proti vzostupu islamu.

 

Bývalý francúzsky premiér François Fillon, ktorý dnes za hlavnú stredopravú stranu kandiduje na prezidenta, rozhodnutie Štátnej rady privítal. Pre magazín Valeurs Actuelles povedal: "Vianoce sú už veľmi dlho jedinou náboženskou oblasťou, ktorá je základom kultúrneho sveta a civilizácie. (...) Tým, že sa sekularizmus snaží vyprázdniť verejné priestranstvo od všetkého, čo nás spája, a že odsáva všetko, čo tvorí šírku a hĺbku kolektívneho francúzskeho bytia, stáva sa, paradoxne, užitočným idiotom sektárstva: celý priestor sa vyprázdňuje a islamisti sa nemôžu dočkať, až ho vyplnia, hlavne v hlavách sklamaných, nerozumných a vykorenených mladých ľudí."

Argument "sekularizmu ako vákua" použil aj Philippe de Villiers, popredná postava pravice a zakladateľ Hnutia za Francúzsko. Niekoľko týždňov pred rozhodnutím Štátnej rady v rozhovore pre noviny Le Figaro nazvanom "Áno betlehemu, Nie dželabe" (dlhý berberský plášť obľúbený v Maroku, pozn. prekl.) povedal:

 

Vyzerá to tak, že sa debata dostala do pasce. Keďže "ľavica" nie je schopná sekularizmus obnoviť a zaviesť, "pravica" a islamisti sú v zhode v tom, že sa ho zbavia.

 

"Sekularizmus sa práve stáva náboženstvom oponujúcim ostatným náboženstvám," povedal v roku 2014 Tariq Ramadan, prominentná postava Moslimského bratstva vo Švajčiarsku a Francúzsku. Starostom k betlehemom pogratuloval, keďže ich zrejme považuje za otváranie dverí pre islamské prvky vo verejnej sfére. "Potrebujeme republiku umožňujúcu rôznosť, nie republiku neutrality."

 

Zdroj: Yves Mamou, bývalý novinár Le Monde a bývalý spolupracovník Le Canard Enchaîné, v Libération a La Tribune 

 

zdroj: http://voltaire.netkosice.sk/index2.html