Niektoré poľské médiá to označili ako provokačne protipoľsky inscenovaný eklát.
Vo svojom prejave prezident Steinmeier viackrát nepriamo, v diplomatickej reči, atakoval Poľsko. Okrem iného nemecký prezident povedal:
„EÚ potrebuje silné, demokratické a prourópske Poľsko.“
To ale medzi riadkami znelo tak, že Poľsko také práve nie je. Všetko to, čo povedal poľský prezident, bolo prijímané s nevôľou publika. Ľudia v publiku boli podľa všetkého špeciálne „preparovaní“ a plnili svoju „povinnosť“.
Otázky prítomných nemeckých žurnalistov na Dudu boli smerované v ostrom nepriateľskom tóne a ich obsah bol konfrontačný a čiastočne dokonca obsahovali nepravdy.
Napríklad sa týkali údajných demokratických deficitov v Poľsku. Na druhej strane vypovedal poľský žurnalista Jacek Karnowski, že moderátori tlačovej konferencie mu nedovolili dať otázku smerovanú na nemeckého prezidenta. Dôvod mu ale neprezradili.
Andrzej Duda sa nenechal nepriateľskými útokmi vyviesť z rovnováhy a kontroval suverénne. Na tvári mu pritom pohrával žoviálny úsmev.
Keď napokon zaznela kritika na údajne neobjektívne jednostranné informácie v hlavných poľských médiách, tak prezident Duda svojou reakciou „trafil do čierneho“, keď sarkasticky k tomu poznamenal:
„Ale naše médiá informujú vždy okamžite a pravdivo, ak niekto v Poľsku znásilní nejakú ženu.“
Každému v sále muselo byť hneď jasné, čo tým Duda chcel zdôrazniť. Na túto Dudovu vetu ale neprišla žiadna reakcia ani od Steinmeiera a ani od prítomných nemeckých žurnalistov.
